Ako som naučila svojich rodičov oddychovať

Ako som naučila svojich rodičov oddychovať

Moji rodičia chodia každý deň do práce. Ráno o siedmej odídu a o šiestej večer sa vracajú. Som jedináčik. Na žiadne krúžky nechodím, takže som od jednej poobede doma sama. Väčšinou som sa učila alebo pozerala televízor.

Večer, keď naši prídu, pozdravia ma a už idú vybavovať veci do práce. Bola som z toho smutná, pretože oni svoje hlavy vypli až o dvanástej v noci, keď ja už dávno spím. Kým zaspávam, rozmýšľam nad mnohými vecami. Teraz som rozmýšľala nad tým, ako naučiť rodičov oddychovať.

Bol piatok poobede. Rodičia išli na nákupy, teda na celotýždenné nákupy, a ja som išla na nákupy s nimi. Pýtala som sa na ich plány na víkend... Nevedeli, čo budú ešte robiť, tak som im niečo navrhla : ,,Naučím vás oddychovať!“ Rodičia sa na mňa pozreli, či to myslím vážne. ,,ÁNO,“ skríkla som, ,,naučím vás oddychovať:“ Mrkla som po nich očkom a mamka s ockom sa na seba pozreli.

,,Tak dobre...keďže sa ti tak často nevenujeme..“ Vymyslela som vychádzku do prírody, opekanie pri ohníku ... Deň bol veľmi vydarený a páčil sa nielen mne, ale videla som na rodičoch, že aj oni boli spokojní. Potešila som sa, keď povedali, že takto spoločne môžeme častejšie tráviť čas. Uvedomili si, že aj pre nich to bolo príjemné.

V nedeľu sme, samozrejme, nepreležali spolu celý čas, pretože sme museli ísť do kostola a mama varila obed. Kuraciu polievku a mäso. Mňam! Musela som sa aj učiť a rodičia začali pracovať po obede. Asi preto, aby sa večer mohli venovať len mne.

Samozrejme, večer som urobila pukance a pozreli sme si spoločne film. Večer pred spaním ma ocko pobozkal na čelo a láskavo povedal : ,,Ďakujeme, že si nás naučila oddychovať.“ Bola som pyšná na pochvalu od otca a najmä na to, že som naučilarodičovoddychovaťajsomnou. Odvtedy trávime viac času spolu, pretože niet nad chvíle strávene v kruhu rodiny.