Stres (Úvaha o našej unáhlenej dobe)

Stres (Úvaha o našej unáhlenej dobe)

Niekedy by bolo najlepšie keby vypneme a veci neriešime aj keď táto doba nám to moc ani nedovolí, lebo stále musíme mať oči otvorené s tým že sa budeme pozerať pred seba a za seba. Stále musíme dávať pozor kde sa pohybujeme a v akej spoločnosti. Musíme vedieť že ľudia ktorými sme obklopený či sú naši skutoční priatelia, že či to nie sú ľudia čo nás okamžite podrazia.

Je to také nepísané pravidlo, že nikdy nevieme u koho na čom sme. Nevieme či tí ľudia čo sa k nám tvária milo, že či sa náhodou nechcú zviesť po našom chrbte. Tá druhá skupina ľudí nás má rada takých aký sme. Život nám nedá vydýchnuť, stále musíme byť v pozore.

Ľahšie to majú ľudia čo sa len zobudia, relaxujú a neriešia sa veci okolo seba a aspoň nie sú vystavený stresu. Pravdepodobne toto reálne potrebujeme nebyť vystavený stresu a tlaku, lebo prídeme na to, že o aké pekné veci v živote prichádzame. Naháňať sa silou mocou za niečím nemá zmysel, nemá zmysel na veci tlačiť, keď sa prirodzene udejú samé aj keď áno treba sa pričiniť, ale nie prehnane. Niekedy si uvedomiť, že momentálne žitie života nie je správne. Často sa ten stres odrazí aj na zdravotnom stave a človek skolabuje teda jeho srdce začne biť rýchlejšie než je zvyčajné.

Ja sa tiež bojím toho, že príde moment kedy sa zostresujem a moje telo to nemusí zvládnuť. To je chyba, že ľudia si málo času vyhradia pre oddych a neraz majú aj prácu ktorá môže byť pre nich duševne, fyzicky a psychicky náročná (lekári, učitelia a pod). Nie že by bolo niečo kedysi iné, len teraz je to skôr horšie než lepšie.

Je unáhlená doba a je málo času na nejaké zážitky, relax a pohodu. Ja si vážim, že nemusím to prežívať aj keď stresu sa snažiť vyhýbať, neriešiť veci, ale niekedy to nejde ak sa to týka práve mňa. Musím tomu čeliť ako každý človek v mojom okolí, skrátka sa nedá cúvnuť. My potrebujeme viac dní na to, aby sme určité veci pustili z hlavy a nemysleli sme na ne, nestačí nám na to len jeden deň.