Prechádzka jarnou prírodou (Umelecký opis)

Prechádzka jarnou prírodou (Umelecký opis)

Jar prichádza na špičkách. Zbojníčka, čo sa zimy vždy trochu bojí, ale vždy ju nádejne vyhná svojou zelenou silou. Vyrážam na prechádzku lesnou cestičkou, kde každý krok vo mne prebúdza nový zmysel pre život.

Slnečné lúče sa prepletajú medzi stromami, vytvárajú na zemi rozmanité vzory, akoby svetelný gobelín. Mladé, svieže lístočky na stromoch sa lesknú ako malé zelené lampióny. Sú také nové, také krhke, a predsa plné života, pripravené na všetko, čo im rok prinesie.

Vzduch je plný vôní. Každý dych je ako nádych novej energie. Vonia zem, prebudená po zime, vonia kvapky rosy na prvých jarných kvetoch. Fialky a prvosienky pokorne vykukujú z listového koberca, ich farby sú akoby vymaľované najjemnejším štetcom. Ich tóny fialovej a bielej záriu v podllesí ako drobné svetielka.

Počuť spev vtákov, ktorý je ako hudba. Nie sú to len obyčajné zvuky, je to melódia, ktorá má rytmus a radosť, odzrkadľujúca príchod teplejšieho obdobia. Každý spevák vo svojom jazyku vypráva o radosti, o prebudení, o živote, ktorý sa obnovuje a neustále krúži v cykloch prírody.

Cesta ma vedie k potôčiku, ktorý po zime znova nadobudol svoj hlas. Jeho šum nie je len jednoduchým plynutím vody; je to rozprávanie o ceste, ktorú voda absolvovala, o kameňoch, ktoré zdolala, o svetle, ktoré sa na jej hladine láme a tancuje. Sledujem, ako sa drobné vlnky lesknú na slnku, tvoriac tisíce malých dúh.

Okolo mňa je príroda plná života. Každý krík, každý strom, každý kvet má svoj príbeh, svoje miesto, svoju úlohu. A ja, len malý pozorovateľ uprostred tejto veľkoleposti, cítim, ako sa mi myseľ vyjasňuje a srdce napĺňa pokojom. Jarná prechádzka je viac než len pohyb telom krajinou; je to cesta duše krajinou života.