Fantastické Vianoce

Fantastické Vianoce

Bol Štedrý deň cez vianočné prázdniny a všade vládla pokojnú atmosféru. Ja a môj brat sme pozerali vianočné rozprávky. Mama varila štedrú večeru. Vtom zavolala: „Nikolka, prosím ťa, minula sa mi červená paprika. Choď k starkej a popros ju, nech ti trochu dá.“ Ja som sa zošuchla zo sedačky a šla sa obliecť. Dala som si bundu, čiapicu, šál, rukavice, čižmy a vybrala som sa k starkej.

Šla som po zasneženej ceste. Všade naokolo bol sneh, nebolo ani jedného miesta, kde by nebola tá ligotavá nádhera. Tak som sa nadchýnala, že som sa ani nenazdala a už som stála pred dverami starkej. Zazvonila som. Chvíľu som čakala a tu zrazu sa mi dačo dotklo pliec. Tak som sa mykla, až ma pri srdci zabolelo. Obzrela som sa a pokojne som si vydýchla. Boli to len dvierka od uzáveru plynu.

Spoza mojich pliec zaznel hlas: „Ahoj, Nikolka, čo tu robíš?“ Otočila som sa a vo dverách stála starká. Povedala som jej, o čo ide a hneď šla do kuchyne po papriku. Priniesla ju, ja som poďakovala, rozlúčila som sa a pobrala som sa domov. Zasa po zasneženej ceste… Zrazu – čo vidím, čo nevidím – predo mnou malé zašpinené a zatúlané šteniatko. Jeho malé očká žiarili ako tie najjasnejšie hviezdičky. Vtedy mi mysľou prebehlo, čím muselo prejsť.

Rozhodla som sa, že si ho zoberiem domov, hoci som vedela, že mame sa nikdy nepáčili psy v byte. Je mi to jedno, pomyslela som si. Zobrala som ho. Keď som vyšla z výťahu a zastala pred dverami, srdce mi začalo hrozne búšiť. Počula som, ako sa k dverám približujú kroky. Zavrela som oči a bum! Mama otvorila dvere. Prekvapene sa spýtala: „Aké pekné šteniatko. Odkiaľ ho máš?“ Povedala som jej, ona sa iba usmiala a povedala, že ho okúpeme. Tak sa aj stalo a potom sme mu dali najesť. Ani sme sa nenazdali a už bolo šesť hodín. Všetci sme sa pekne obliekli a išli sa najesť. Keď sme zjedli kapustnicu aj kapra, nasledoval najkrajší okamih – darčeky! Pri rozbaľovaní sme mali veľkú radosť a nielen my. Naše šteniatko sa tešilo zo šuchotania baliacich papierov…

Boli to krásne Vianoce! Na druhý deň sme išli k starkej a zobrali sme aj šteniatko. Tam sa hralo s naším druhým psom. Bolo šťastné. A tak sme sa rozhodli, že si ho necháme.