Škola, na ktorú budem dlho spomínať

Škola, na ktorú budem dlho spomínať

Začiatok tohto školského roka bol pre mňa iný ako tie predchádzajúce. Začínal som ho v nemocničnej škole. Aká je to škola? Iná ako tá naša. Vystrieda sa v nej veľa žiakov. Všetci sú tu kamaráti. Všetci sa poznajú.

Tu sa vyučuje na lôžku alebo v triede, kde žiakov denne privítajú usmiate pani učiteľky, s ktorými sa nielen učíme, ale aj o všeličom rozprávame. Do tejto školy žiaci nenosia aktovky, všetky pomôcky na nich čakajú v triede, alebo ich pani učiteľka donesie k posteli. Tu sa žiaci neprezúvajú, učia sa v pyžamách alebo domácich úboroch. Vyučovanie občas preruší zdravotná sestra, ktorá príde podať lieky alebo zoberie žiaka na vyšetrenie.

V tejto škole sa nešetrí milým slovom, úsmevom, pochvalou i pohladením. Sme si tu všetci rovní. Popoludní chodíme do školského klubu, robíme veľa zaujímavých vecí, máme pestrý program. Čas beží striedavo – raz rýchlo, inokedy pomaly. Ja som v tejto škole viac ako mesiac a za túto dobu som sa presvedčil, že nielen v mojej škole v Kežmarku, ale aj v tejto som sa veľa naučil. Dlho budem na všetkých, s ktorými som sa tu stretol, spomínať.

Za chvíľu nastupujem na liečenie do Kováčovej, kde bude tiež škola. Verím, že v nej bude tak dobre ako v ZŠ pri DFNsP v Banskej Bystrici.

Ďakujem.