Chlieb v matematike a v umení a kultúre

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: petuska1 (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 08.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 156 slov
Počet zobrazení: 3 432
Tlačení: 224
Uložení: 211
Chlieb v matematike a v umení a kultúre

1. Úvod
Ak by sme mali označiť nejakú potravinu, ktorá sprevádza ľudstvo takmer celou históriou, bol by to určite chlieb. Chlieb zohrával aj zohráva veľkú úlohu v živote ľudí. Len ten, kto poznal jeho nedostatok, vie aký je vzácny. Neexistuje presný záznam, kedy sa chlieb prvý krát objavil v strave človeka, ale je to potravina, ktorá je známa už celé tisícročia, pretože tvorila základ výživy. Najstaršie zmienky o chlebe sa datujú k 11. storočiu, keď ho pripravovali hlavne na dvoroch a v kláštoroch. Vo svete je jeho história ešte väčšia. Odborníci sa domnievajú, že pre chlieb tak prevratný proces kvasenia bol objavený asi pred šiestimi tisícmi rokmi v Egypte. Ale už dávno predtým, ako sa začal vyrábať chlieb, boli obilniny súčasťou výživy človeka. Ľudia ich pravdepodobne jedli v surovom stave a upravovali namáčaním alebo nakličovaním, neskôr z nich dokázali uvariť kašu, ktorú potom usušili na slnku, a tak vznikla placka, ktorá je považovaná za predchodcu skutočného chleba. My vám našou prezentáciou ukážeme chlieb trochu z inej stránky, pretože sme sa zamerali na chlieb z hľadiska matematiky, a umenia a kultúry.

2. Kultúra
Chlieb sa prelína celou ľudskou kultúrou. Skutočnosť, či ho bol dostatok, alebo úplne chýbal, rozhodovala často o prežití celých národov. Možno si poviete, že je to iba obyčajný chlieb. Zároveň je to však prastará, ale nepostrádateľná, legendami opradená potravina, vyskytujúca sa už v najstarších písomnostiach, v rozprávkach i ľudových pesničkách. O chlebe sa dočítame už v Starom zákone. Chlieb ako základná potravina je známy celé tisícročia. Je to jedno z vôbec najstarších známych človekom pripravovaných jedál, stopy sa nachádzajú už v neolite.    

2.1. Literatúra:
So zmienkami o chlebe sa stretávame už od dôb, kedy vznikli prvé kreslené a písané záznamy. Už staré obrázkové písma obsahujú oválne znaky inšpirované kysnutým chlebom. Aj prastaré rímske pravidlo „Chlieb a hry" odkazuje na nutnosť dať ľuďom nielen jedlo, ale i zábavu.

2.1.1 Výroky

· „Kvety a knihy sú pre mnohých ľudí práve tak nevyhnutné ako denný chlieb." (Honoré de Balzac)
· „Je veľmi ťažké uvažovať ušľachtilo, keď človek myslí len na to, ako si zarobiť na chlieb." (Jean Jacques Rousseau)
· „Umenie nie je chlieb, ale víno života." (Jean Paul)
· „Sen je soľ bez chleba." (Ramón Gómez de la Serna)
· „Dobrý vtip vydá za kus chleba a veselá myseľ nahradí nielen pohár vína." (Gottfried Keller)
·  „Mnoho ľudí na svete zúfalo túži po kúsku chleba, ale omnoho viac je tých, čo zúfalo túžia po malom kúsku lásky." (Matka Tereza)
· „Malé deti jedia chlieb rodičov, veľké ich srdce." (Karolina Světlá)
· „Chlieb je vždy vec spravodlivá, maslo nie vždy, jedincov koristnícky blahobyt nikdy." (Karel Čapek)
· „Pravdepodobnosť, že chleba spadne namazanou stranou nadol, je priamo úmerná cene koberca." (Murphy vo svojej knihe zákonov)

2.1.2. Príslovia a porekadlá-
Chlebu patrí u nás i inde vo svete významné miesto v bežnom živote i osobnom jedálničku všetkých generácií. Niet sa čo čudovať, že je stredobodom mnohých prísloví, či sa už jedná o celozrnné pečivo so zdravou vlákninou, alebo len o chlebovú placku:
· „Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj."
· „Ponúknuť priateľstvo zamilovanému je ako darovať chlieb smädnému."
· „Chlieb daruj každému, ale u každého ho nejedz."
· „Odriekaného chleba najväčší krajec."
· „Všade je chleba o dvoch kôrkach."
· „Nielen chlebom je človek živý."
· „Kto so mnou chlieb jesť nechce, s tým ja koláče jesť nebudem."
· „Soľ na chleba, a nie chlieb na soľ sa dáva."
· „Lepší doma krajec chleba než v cudzine krava celá."
· „Chlieb na ceste neťaží."
· „Chlieb za bruchom nechodí."
· „Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu."
· „Chlieb, cibuľa a sloboda sú lepšie než kura, med a robota."
· „Najlepšie je dnešné mäso, včerajší chlieb a minuloročné víno."

2.1.3. Pranostiky-

· „Na svätého Marka kto nemá chleba, nech hryzie jablká."
· „Na svätého Lukáše hojnosť chleba i kaše."
· „Pod snehom chlieb, pod dažďom hlad."
· „Adventný sneh dočká-li marcového, nebudeš sedláčku jídat chleba ražného."
· „Zo suchého júna radi nebývame, za vlhkého vína, chleba nemávame."
· „Keď sa hríbov mnoho v lete rodí, rok ten málo chleba plodí."
 
2.1.4. Dnešné slová-
I v dnešnej bežnej reči sa o chlebe zmieňujeme viac, než by sme si  mysleli.
· „Neváhal sa rozdeliť o poslednú kôrku chleba."
· „A potom došlo na lámanie chleba."
· „To bol ale pekne tvrdý chlebíček."

3. Kultúrne dedičstvo 
3.1. Tradície: V iných dobách sa vítali vzácne návštevy chlebom a soľou (vid.obr.č.1). V rámci folklórnych slávností sa usporadúvajú aj rôzne Slávnosti chleba. Chlieb je najznámejší výrobok z cesta, ktorý podmienil výrobu a používanie viacerých výrobkov aj s výtvarnými prvkami. Prvé pekárske cechy vznikli u nás už v 14. storočí. Dôležité miesto patrí obradovému chlebu. Dnes sa pečie z kvalitnej pšeničnej múky a môžeme ho rátať už k pečivu či koláčom. V ľudovej kultúre však v obradoch a pri sviatočných jedlách zastupuje chlieb. Typickými obradovými chlebami – koláčmi sú napríklad radostník na svadbe, kračun a štedrák na Vianoce alebo paska na Veľkú noc. Svadobný koláč bol všade na svadbách typickým, obetným a nevyhnutným atribútom. Vrchná časť bola zdobená formovaním cesta, ale i papierovými kvetmi. 

3.2. Povery a zvyky:
Chlebu ako základnej a vzácnej potravine sa v ľudovom prostredí prejavovala vždy veľká úcta. Považoval sa za „boží dar“ a podľa toho sa s ním aj zaobchádzalo. Pozornosť sa venovala jeho príprave i konzumácii, ktorá sa postupne rozvinula do rozsiahleho komplexu povier a zvykov. 

3.2.1. Povery-

· Počas prípravy sa zvykol sedemkrát požehnávať. Prvý raz, keď sa zarábal kvas, druhý raz, keď sa začalo miesiť cesto, tretí raz, keď sa cesto zamiesilo, štvrtý raz, keď sa váľalo do slamienky alebo vahana, piaty raz na lopate pred pecou, šiesty raz, keď sa posledný peceň vložil do pece, a siedmy raz, keď sa prvýkrát krájal .Požehnávanie mala predovšetkým zabezpečiť úspešnú prácu pri pečení chleba a samotný výsledok, teda dobrý chlieb.
· S prípravou chleba i s chlebom samotným súvisí veľa ďalších poverových predstáv:
-Keď napríklad dievča prvýkrát miesilo cesto na chlieb a to pukalo, hovorilo sa, že dostane muža v čižmách – pána, ak nepukalo, mala dostať muža v papučiach – sedliaka.
-Keď sa pri pečení chlieb rozpukol, malo prísť nešťastie.
-Ak ho gazdiná zabudla v peci, verilo sa, že skoro zomrie.
-Peceň chleba na stole nesmel nikdy ležať nakrojenou stranou ku dverám, lebo sa tým privolala na gazdovstvo bieda.
-Ak z neho kúsok spadol, zodvihli ho a pobozkali a až potom mohli zjesť.
-Ani odrobinky sa nesmeli vyhodiť a odrobinkám zo štedrovečerného chleba pripisovali priam magický význam. Dávali ich napríklad do prvej brázdy pri jarnom oraní poľa, alebo používali pri liečení.

3.2.2. Zvyky-
· Najznámejším zvykom spojeným s chlebom je ponúkanie vzácnych hostí chlebom a soľou, ktorý sa stal symbolom pohostinnosti nielen na Slovensku, ale aj u iných slovanských národov. Vzácne návštevy zo zahraničia vždy víta krojovaný mladý pár, ktorí drží v rukách podnos s chlebom a soľou.
· Význam chleba dokladá aj jeho rola v svadobných obyčajach. Nevesta ho nosila do kostola na obrad i domu ženícha, kde ho kládla ako dar na stôl. Matka ženícha vítala mladý pár chlebom a soľou na prahu domu. Dnes už pôvodný obradový zmysel svadobných koláčov zmizol, ale i dnes sa stretávame s pečením rôznych druhov svadobných koláčov či skôr zákuskov a z kedysi nazývaného radostníka či sladkaňa sa stala postupom času torta. V poslednom dome čoraz častejšie sa po radovom tanci okrem prípitku dáva zdobené medovníkové srdiečko niekedy aj s menami mladomanželov.   
Kdesi v apokryfoch sa číta, že Ježiš po jednej horskej kázni pred zhromaždenými apoštolmi roztvoril priehrštie so zrnami, ktoré trblietali zlatistým leskom zapadajúceho slnka. Hovoril fascinujúcim žiariacim pohľadom: „Pozrite, Stvoriteľ pôsobením sily slnečného jasu dáva týmto zrnám symbol života, nového života.“  Učeníci sa pýtali: „Pane, sú to vari iné zrná, ako tie čo vidíme na okolo?“

Ježiš im odpovedal: „Veru nie, ale odteraz ich budete vidieť inými očami.“
Nuž ale pri poslednej večeri – lámal a dával – ako to aj pri každej nedeľnej omši znovu a znovu hovorí. Nebol ale práve tento chlieb z vyklíčených zŕn symbolom nového života? Neznázorňuje silu vzkriesenia? Tú naznačuje aj modlitba, ktorú nám kedy – tedy z trestu udelí náš spovedník. Väčšinou ju ale mrmleme bez hlbšieho zamýšľania sa nad jej zmyslom.

4. Obrazy Chlieb nájdeme aj vo výtvarnom umení, okrem toho že je chlieb témou mnohých obrazov (vid.obr.č.2) – hlavne zátiší, je zároveň on sám výtvarným materiálom- výrobky z chlebového cesta môžeme obdivovať na rôznych výstavách. Vyhlasujú sa tematické súťaže o najzaujímavejšiu plastiku, sochu alebo iný výrobok z chleba.
 obr.č.2

5. Množstvo

5.1. Hodnota chleba:
V tejto dobe sa vôbec nespráva k chlebu s úctou. Za nízku cenu sa dá kúpiť dva, maximálne tri druhy chleba. Je ho dostatok a tak sa ním aj plytvá. Len na správaní starých ľudí sa dá  postrehnúť, že to nebolo s chlebom vždy tak. Tí si ešte pamätali dobu keď bola oň núdza. A my nerozumieme, že kúpili chlieb aj keď už nebol najčerstvejší a uchovávali ho v plátennej utierke, pretože ho nazvyš nebolo.

5.2. Platidlo:
Vtedajšieho chleba si ľudia vážili nie len ako výborný pokrm, ale využívali ho ako platidlo. I podľa cirkvi je chlieb považovaný za Boží dar. 

8. Resumé
Ak by sme mali označiť nejakú potravinu, ktorá sprevádza ľudstvo takmer celou históriou, bol by to určite chlieb. My sme vám našou prezentáciou ukázali chlieb trochu z inej stránky, pretože sme sa zamerali na chlieb z hľadiska matematiky, a umenia a kultúry.  Chlieb sa prelína celou ľudskou kultúrou. Vyskytuje sa už v najstarších písomnostiach, v rozprávkach i ľudových pesničkách. So zmienkami o chlebe sa stretávame už od dôb, kedy vznikli prvé kreslené a písané záznamy. Chlebu patrí u nás i inde vo svete významné miesto. A preto sa nečudujme, že je stredobodom mnohých prísloví, porekadiel a pranostík. Chlieb bol aj súčasťou tradícii a zachoval sa hlavne symbol vítania návštev chlebom a soľou, a zastupoval významné miesto aj v obradoch a vo sviatočných jedlách. Chlebu ako vzácnej potravine sa v ľudovom prostredí prejavovala vždy veľká úcta. Považoval sa za „boží dar“ a podľa toho sa s ním aj zaobchádzalo. V tejto dobe sa vôbec nespráva k chlebu s úctou. Len na správaní starých ľudí sa dá  postrehnúť, že to nebolo s chlebom vždy tak, pretože si ešte pamätali dobu keď bola oň núdza. Kedysi si chlieb ľudia vážili nie len ako výborný pokrm, ale využívali ho ako platidlo. Ale pozornosť sa venovala aj jeho príprave i konzumácii, ktorá sa postupne rozvinula a prejavila aj do povier a zvykov.  Okrem toho chlieb nájdeme aj vo výtvarnom umení je témou mnohých obrazov – hlavne zátiší, no zároveň je aj on sám výtvarným materiálom. Mali by sme vrátiť kultúru na náš jedálny lístok, kultúru pečenia a konzumácie chutného a zdravého chleba. A mali by sme rozprávať o chlebe s úctou, ktorá mu právom náleží, lebo chlieb nie je len bežná potravina ale aj symbolom užívania si plodov svojej práce a symbolom radosti zo života.
 
8.1. Resumé v anglickom jazyku:
If we identify any food that accompanies almost the entire history of mankind, it would be certainly bread. We will show our presentation of bread from another site, because we focused on beans in terms of mathematics, and arts and culture.  The bread intertwined  all human culture. There is no longer in the oldest writings in fairy tales and folk songs. With references to the bread, it has encountered from the time when the first comic was created and were written records.  Bread has an important place in our country and everywhere in the world. And so it is a heart of many proverbs, idioms and Folk's sayings. Bread was also part of the tradition and maintain the particular symbol „Welcoming the visitors with bread and salt“, and represented an important place in rituals and festive meals. Bread as the rare food is popular in many areas and always pronounced with high esteem. The bread was considered as a „ divine gift“ and according to this was its treatment. At this time, the bread does not have enough dignity. Only the old people's behavior can be perceived that this was not always the case with bread, because they still remember the time when it was made a misery. Once the bread drew people not only as an excellent dish, but it was used as a currency. But attention was paid to its preparation and consumption, which gradually developed and guided by superstitions and traditions..In addition, the bread can also be found in fine art, it is the subject of many paintings - mainly still-lifes, but it is also the artistic material itself.  We should return our culture to the diet, cooking and eating delicious and healthy bread. And we should talk about the bread with respect to it due to the law, because the bread is not just normal food but also a symbol of taking the fruits of their work and a symbol of enjoyment of life.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019