Lexikológia, štýlové rozvrstvenie SZ
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 48 131
Uložení: 1 528
Lexikológia, štýlové rozvrstvenie SZ
LEXIKOLÓGIA – náuka o slovnej zásobe (SZ)ˇ- lexike.
SZ - jadro – najfrekventovanejšie slová
– je to pomerne stála skupina slov, vyvíja sa pomaly
– napr. Zem, voda, otec, brat, obloha...
– okraj – dynamická, menlivá časť SZ
– napr. zastarané slová, neologizmy
Individuálna SZ – súbor slov jednotlivca; závisí od veku, vzdelania, profesie...
a) aktívna – slová nielen pozná, ale i aktívne používa
b) pasôvna – slová pozná, ale v bežnej komunikácii nepoužíva
ČLENENIE SZ ZO ŠTYLISTICKéHO HĽADISKA
1. štylisticky bezpríznakové (neutrálne slová)
– možno ich použiť v ktoromkoľvek jazykovom štýle; patria do jadra SZ
2. štylisticky príznakové (zafarbené) slová
-členia sa podľa toho, o aký štylistický príznak ide:
a) podľa obsahu:
– termíny (odborné názvy) – umožňujú presné a jednoznačné vyjadrovanie
lingvistika, fotosyntéza,
– tu patria aj – kancelarizmy (v admin. textoch)
pohľadávka, faktúra, platca, dokumentovať
- žurnalizmy (publicizmy) – v publicistických textoch
iniciatíva, atentát, integračné úsilie, etnoturistika....
– hovorové slová – v súkromnom prejave
futro, žúrovať, frfľať, slepák
– knižné slová – v písomných textoch, v ústnej podobe sa nezvyknú používať
milota, riava, svätyňa, kradmý
tu patria aj – poetizmy (básnické slová)
kdes´, luna, vesna, lkať, deva, krásnota
- biblizmy : manna, koráb, kalich, Jehovah...
b) podľa pôvodu
– domáce - majú domáci pôvod, pochádzajú z počiatkov nášho národa, zväčša indoeurópskeho
pôvodu
tri, deň, dom, matka, noha, kniha
– cudzie - prebrali i preberajú sa z cudzích jazykov, najmä z ANJ
- využitie: najmä v náučných textoch
a) zdomácnené – nepociťujeme ako cudzie: rádio, televízor, auto
b) internacionalizmy (medzinárodné slová) – vyskytujú sa v minimálne 3 rozdielnych
jazykoch
volejbal, server, summit, substantívum
– doslovené preklady = KALKY (geo/grafia = zemepis)
– proces udomácňovania cudzích slov sa prejavuje najmä v pravopise
speaker-spíker; dealer-díler; hattrik – hetrik
c) podľa spisovnosti
- spisovné slová – patria do SZ spisovného jazyka, sú kodifikované v normatívnych príručkách
- nespisovné slová – použitie obmedzené na úzky okruh textov
– dialektizmy (nárečové slová)
švábka, bandurky, grule, krumple
– slangové slová – súbor nespisovných pomenovaní, ktoré používa len istá
sociálna skupina ľudí; vznikajú často deformáciou známych slov
– kilo (100 Sk), fáro, klasák...
– profesionalizmy – používajú príslušníci istej profesie
PFič-ka, KOP-ka
– argot – tajná šifrovaná reč (na tajné dorozumievanie) mafia, ľudia deklarov.
spol., blcha – stopa po inj. striekačke
– žargón – súbor slov a výraz. prostriedkov istej (sociálnej; profesnej) skupiny
ľudí. Snaha o vyjadrenie nadradenosti: napr. pán z Chudobíc (hungarizmy) a pod.
d) podľa dobovosti (doby používania)
– neologizmy - novovzniknuté slová alebo spojenia slov, často prevzaté,
mobilný telefón;ipod, skype
tu patria aj okazionalizmy – príležitostné slová
sladkoústny, rešpektuchtivý
– zastarané slová – dnes sa už nepoužívajú, dostali sa na okraj SZ
– archaizmy – nahradili ich novšie slová
mrazivo-zmrzlina, mravy-správanie, movitý-zámožný, lajblík-vesta,
sklep-obchod
– historizmy – kedysi pomenúvali predmety, povolania apod., ktoré dnes už
neexistujú, v súčasnej slovenčine nemajú synonymá; vyskytujú sa v
historických textoch
zlatka, groš, dukát, dráb, vicišpán...
e) podľa expresívnosti (citového zafarbenia)
I. BEZPRÍZNAKOVÉ = nocionálne, neutrálne
II. PRÍZNAKOVÉ = expresívne (emocionálne) slová
1. Kladný postoj
– deminutíva (zdrobneniny) na vyjdrenie- pozitívneho vzťahu – mamička, Janko
– pomenovania drobných vecí – noštek, ručička
– eufenizmy- zjemňujúce slová
zaspať naveky (zomrieť), mať dobrú náladu (byť opitý)
– hypokoristiká – maznavé slová
holúbok (osoba), čučoriedka (mladé dievča)
2. Záporný postoj
- augmentatíva (zveličujúce slová)
psisko, dlhočierny
– dysfemizmy- opak eufemizmov; zdôraznenie zápornej vlastnosti
hnát (končatina), chajda (dom) + nadávky: zmija (= osoba)
– pejoratíva – hanlivé slová: žbrnda, pracháč, mamľas, laba (ruka)
- vulgarizmy – hrubé, neslušné výrazy
S L O V O . T R I E D E N I E S L OV
Slovo – univerzálna jednotka jazyka – vystupuje vo všetkých jazykových rovinách,
t.j. zaoberajú sa ním i ďalšie jazykové disciplíny – ustálený, ako celok
premiestniteľný sled hlások, ktorý má svoj vlastný lexikálny a gramatický
význam.
lexikálny význam slova = vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti.
3. slovo nemôže bez neho existovať (napr. dom- budova, stavba na bývanie)
gramatický význam slova = schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie (napr. rod, číslo, pád substantív) alebo vzťahy, do ktorých môže slovo do vety vstúpiť (nadradenosť-podradenosť)
lexikálny význam slova + gramatický význam slova = úplný význam slova
T r i e d e n i e s l o v
Slová rozdeľujeme na základe:
A. LEXIKÁLNEHO VÝZNAMU:
l. jednovýznamové – pomenúvajú len l skutočnosť, označujú práve jeden význam
napr. – vlastné mená (Liptov, Dunaj, Magda ap.)
– odborné názvy (kyslík, ruský jazyk, hydrosféra ap.)
– bežné pomenovania (chlapec, stôl, vlak ap.)
2. viacvýznamové – pomenúvajú viacero rôznych skutočností, majú viacero významov (pričom tieto významy sa podobajú, navzájom nejako súvisia)
Mnohoznačnosť slov nazývame p o l y s é m i a .
Rozlišujeme pri nich:
a) základný, prvotný význam – napr. matka- žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu
hlava – časť ľudského tela
b) odvodený, druhotný (prenesený) význam
matka – označenie včelej kráľovnej
Odvodený význam vzniká prenášaním významu:
– na základe vonkajšej podobnosti:
METAFORA: oko (ľudské- na sieti), líška (zviera – prefíkaný človek)
– na základe vnútorných súvislostí:
METONÝMIA: dedina má strach, číta Kukučína
SYNEKDOCHA: pars pro toto (časť za celok): nevstúpi tu ani noha = (nikto)
požiadal ju o ruku, totum pro parte (celok namiesto časti): Mikuláš vyhral nad
Zvolenom = (hokejisti)
B. VÝZNAMOVÝCH SÚVISLOSTÍ; VZŤAHOV MEDZI VÝZNAMAMI
SLOV
– synonymá – rovnoznačné slová
– majú rôznu formu, ale rovnaký alebo podobný význam
a) úplné – slová majú totožný (identický význam)
tlakomer-barometer, jazykoveda- lingvistika, okno-oblok
b) čiastočné – slová majú podobný význam (je medzi nimi významový
odtienok)
piecť- vypekať, plakať- nariekať, dážď – lejak
tvoria tzv. synonymické rady (viac ako 2 synonymá)
(náhľad-názor-mienka; usnúť-zomrieť-skapať)
štylistické využitie: – zbavujú jaz. prejav jednotvárnosti
! vždy patria k tomu istému slovnému druhu!
2. antonymá (opozitá) – protikladné slová (slová s opačným významom)
dvojice niekedy trojice slov , napr. príchod- odchod, starý-mladý/nový
štylistické využitie: - v rečníckom, umeleckom a publicistickom štýle
– na zdôraznenie protikladu
– na vytvorenie napätia v texte
! vždy patria k tomu istému slovnému druhu!
3. homonymá – rovnoznačné slová
– ich rovnaká zvuková podoba vznikala náhodne, bez vonkajšej alebo
vnútornej súvislosti
(D)deka – prikrývka; hudobná relácia;
čelo – hlavy; hudobný nástroj
zľava – smer; zníženie ceny
dospievať – stávať sa dospeolým; prestať spievať
! môžu patriť k rôznym slovným druhom!
C. POČTU SLOV, POTREBNÝCH NA VYJADRENIE JEDNÉHO
LEX.VÝZNAMU
– JEDNOSLOVNÉ POMENOVANIA
- jeden lexikálny význam sa pomenúva jedným slovom , napr. stôl, učiteľ,
hodiny
– je ich väčšina
· VIACSLOVNÉ POMENOVANIA
– jeden lexikálny význam sa pomenúva viacerými slovami - ustálené slovné
spojenia
nedajú sa rozdeliť, používajú sa ako celok
a) frazeologizmy
b) združené pomenovania
- nemajú expresívny charakter (ani obrazný význam)
- väčšina plní funkciu termínov
- základom je zväčša podstatné meno alebo sloveso:
šijací stroj, konať dobro, zasadacia sieň, Slovenská republika...
univerbizácia - nahradenie združ. pomenovania jednoslovným
minerálna voda- minerálka, sanitné vozidlo-sanitka
multiverbizácia – nahradenie jednoslovného pomenovania viacslovným
darovať- dať do daru, financie- finančné prostriedky
využitie: náučný a publicistický štýl
snaha o vyššie, abstraktnejšie, pôsobivejšie pomenovanie
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Lexikológia | Učebné poznámky | 526 slov | |
Lexikológia – lexikálne jazykové prostriedky | Ostatné | 3 022 slov | |
Lexikológia, vzťah slova a pojmu | Ostatné | 105 slov | |
Lexikológia – členenie slovnej zásoby, príznakové slová v slovnej zásobe | Ostatné | 150 slov | |
Lexikológia – náuka o slovnej zásobe (lexike) | Ostatné | 492 slov | |
Lexikológia, slová podľa príslušnosti k štýlu | Referát | 937 slov | |
Lexikológia, slovo a jeho význam | Referát | 369 slov | |
Lexikológia – slovná zásoba z hľadiska pôvodu, doby používania, expresívnosti | Referát | 377 slov | |
Lexikológia, druhy a významy slovníkov | Referát | 451 slov | |
Lexikológia, slová jedno a viacvýznamové | Referát | 199 slov | |
Lexikológia (slovo, slovná zásoba) | Referát | 387 slov | |
Lexikológia | Referát | 526 slov | |
Lexikológia v kocke | Učebné poznámky | 229 slov | |
Lexikológia (slovná zásoba – lexika) | Referát | 266 slov | |
Lexikológia | Maturita | 1 618 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#poetizmy #lexikálny význam slova #poetizmy priklad #opak zdrobneniny #neologizmy priklady #historizmy,archaizmy,zastaralé slová #publicizmy #menliva cast slovnej zasoby #dysfemizmy #archaizmy, historizmy, biblizmy a narecove slova #biblizmy #štylisticko-lexikálne prostriedky #okazionalizmy #básnické slová #kancelarizmy #združené pomenovania #čo sú to internacionalizmy #lexikologia a lexikografia #zdruzene pomenovanie #štýlové rozvrstvenie sz