Rozprávací slohový postup – ide o sprostredkovanie (zachytenie) udalosti, zážitku, príbehu s dôrazom na dej a časovú postupnosť. Uplatňuje sa v:
– umeleckom štýle: román, novela, poviedka, rozprávka, povesť, báj, dráma, atď.
– publicistickom štýle: reportáž, fejtón
– hovorovom štýle
Umelecké rozprávanie využíva dramatické stupňovanie zápletky- zauzlenie, vyvrcholenie, rozuzlenie
deja. V umeleckom rozprávaní autor používa aj opis, charakteristiku, úvahu.
Umelecké rozprávanie sa člení na pásmo
rozprávača a pásmo postáv.
Rozprávač v rozprávaní môže byť:
a) autorský – vševediaci, v 3. os. sg.
b) personálny – vševediaci, ale sústreďuje sa zvyčajne len na jednu osobu, v 3. os. sg. (on-rozprávanie)
c) priamy- úlohu rozprávača prevezme jedna z postáv diela, v 1. os. sg.
V pásme postáv sa nachádza:
– replika (prehovor jednej postavy v dialógu)
– monológ (neprerušovaný prejav jednej postavy)
– vnútorný monológ (myslený prehovor postavy)
– dialóg (rozhovor najmenej dvoch postáv, ktorých repliky sa striedajú; repliky dialógu sa zapisujú
priamou rečou)
Zákl. typom dialógu je symetrický dialóg, striedajú sa repliky A,B. Asymetrický dialóg –
je prerušovaný priamou rečou alebo vnútornou rečou postáv.
nevlastná priama reč: formálne sa autorská reč neoddeľuje od reči postavy, je písaná bez úvodzoviek (napr. Prečo ani mňa nepozvali, rozhnevala sa Eva.)
polopriama reč: zachytáva vnút. dialóg postavy, zachytí presne čo povedala iná osoba, ale na rozdiel od priamej reči nepoužíva úvodzovky a autor aj v citovanej vete používa 3. osobu. (napr. Eva sa rozhnevala. Prečo ani ju nepozvali?) nepriama
reč: autor sám prerozpráva, čo povedala iná osoba (napr.
Povedal Imrovi, aby nebláznil.)
V rozprávaní ma úvod veľký význam. Rozlišujeme 3 zákl. druhy úvodov:
– expozícia (úvodný opis prostredia)
– in medias res (vpadnutie priamo do deja)
– retrospektíva (pohľad naspäť)
Kompozícia útvarov: prevažuje trojčlenná – úvod, jadro, záver (výnimka: rozprávanie in medias res-nemá úvod alebo retrospektívne rozprávanie- od konca príbehu k začiatku)