Piatok, 20. januára 2017, meninyDalibor, zajtra Vincent
Dnes prezretých 34306 študentských prácOnline: 2061 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Začiatky pedagogickej teórie v Grécku

Autor: Dievča kajka (21)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1517 slov
Počet zobrazení: 983
Tlačení: 131
Uložení: 147
Začiatky pedagogickej teórie v Grécku

Približne od 5 storočia p.n.l. sa začali objavovať prvé názory na svet a človeka. Okrem filozofických názorov sa do popredia začali dostávať aj otázky výchovy. Zaslúžili sa to najmä Demokritos, Sokrates, Platón, Aristoteles.
Demokritos -  pripisuje výchove takú moc ako prírode, lebo môže pretvárať človeka. Vzor pre činnosť v kultúrnej oblasti možno nájsť v prírode. Uprednostňuje chudobu v demokracii, lebo v nej človek žije slobodne
 Sokrates – staval rozumovú výchovu do služieb mravnej výchovy. Tvrdil, že kto nekoná dobro, nerobí to úmyselne, ale len z nedostatku poznania. Základ jeho teórie „Poznaj sám seba“. Nedostatkom jeho výchovnej teórie bolo to, že zostával len pri poučení žiaka, talent a cvičenie žiaka podceňoval. Mal veľký vplyv na mládež, hoci nebol učiteľom z povolania
 
Platón -  propagoval idealistický svetonázor a obyvateľov rozdelil do 3 vrstiev:
filozofi, ktorí by mali vládnuť
bojovníci, remeselníci
poľnohospodári, otroci
Výchova do 3 rokov mala prebiehať doma, od 7 roku by mali deti navštevovať elementárne školy (čítať, písať, hudba, spev). Deti nevoľníkov by mali dostať len základ
 Aristoteles – zostal verný myšlienke otrokárskeho zriadenia. Vo výchovnom procese odporúča viac aktivizovať žiakov, žiada vytvoriť mravné návyky u žiakov. Viac by sa mali vyučovať poznatky potrebné pre život človeka. Aristotelov systém trojakej výchovy: telesnej, mravnej, rozumovej.
 
Helenizmus – obdobie výbojov Alexandra Macedónskeho 3-1 stor. pnl.
 Po zjednotení Grécka  stratili Atény svoju politickú moc, zmiešala sa kultúra s okolitými kultúrami a vytvorili novú helenistickú – kozmopolitnú – centrom bola Alexandria. V 2. stor. cisár Hadrián spojil Platónovu akadémiu – humanistické vedy, Aristotelovo lýceum – prírodné vedy, Zeenovu Stoyu, Epikurovu školu  a dal jej názov UNIVERZITA.
Význam vysokej školy mala i sokratova rečnícka škola.
 
Reforma školskej sústavy – elementárne školy ich hlavnou úlohou bolo naučiť čítať a písať, boli v každom meste, či väčšej obci, Plat učiteľom dával štát, prístup do škôl mali deti slobodných občanov – vďaka Aristotelovi i dievčatá. Zaviedlo sa kolektívne vyučovanie. Vznikli pevné učebné osnovy
 
Výchova v Ríme mala 3 etapy:
Výchova v starom Ríme – prísna výchova – vojenský duch, roľníkov a bojovníkov prislúchala po 7 roku otcovi, ktorí mal neobmedzenú moc. Synovia ho doprevádzali na fórum: oboznamovali sa so zákonmi, kt. mali na 12 tabuliach. Po absolv. zhromaždení – plnoprávni občania – obliekali si mestskú tógu. Matka bola veľmi vážená, poskytovala deťom základy gramatiky, učila ich spievať náboženské a vojenské piesne. Od 17. roku sa mládenci zúčastňovali na verejnom živote.
Výchova v republikánskom Ríme- rodinná výchova nestačila, preto zakladali súkromné elementárne školy, kde sa učili deti čítať, písať, počítať, poznávať základy. V 12. roku zámožnejšie deti pokračovali v štúdiu na strednej škole
Výchova v cisárskom Ríme- elementárne školy sa stali školou chudoby a nadobudli charakter vzdelávacej inštitúcie. V každom meste sa zakladali latinské školy, rečnícke školy. Šk. pre dievčatá. Predpoklady pre vznik štátnych univerzít. 364 Cisár Valentinius vydal 1. školský poriadok – v ktorom kládol požiadavky na U a zakazoval súkromné školy.
 
Rozvoj pedagogickej teórie
Na sklonku republikánskeho zriadenia sa usporiadali PEDAGÓGIÁ – špeciálne školy pre nevoľníckych učiteľov v bohatých aristotelovských domoch a na cisárskych dvoroch.
Cicero – v diele DE ORÁTORE sa zaoberal otázkou, ako najlepšie pripraviť aristokratickú mládež do života. Pri výchove rečníka sledoval aj celospoločenský záujem, keď sa dožadoval vyššej úrovne jeho vzdelania. Pre tých, ktorí ašpirovali na vyššie hodnosti, navrhol aj dôkladné vedomosti zo psychológie, zo štátneho, súkromného, medzinárodného, vojenského a mierového poznania.
Quintilianus -  bol prvým profesorom rétoriky na vysokej škole, vykonával aj funkciu advokát. Napísal dielo O VÝCHOVE REČNÍKA. Uprednostňuje školskú výchovu. Učenie má byť hravé, zavrhuje tresty, odporúča súťaženie detí v škole a zachovávať pedagogický takt. Na strednú školu kladie ešte vyššie požiadavky  - naučiť žiaka myslieť. Individuálny prístup k žiakom.
 
Začiatky kresťanského školstva a výchovy
Katechumenické školstvo pripravovalo dospelých a mládež na prijatie krstu
Katechetické školy vychovávali kňazov a učiteľov kresťanského náboženstva. V 2 storočí vznikla pod vedením Klimenta Alexandrijského ALEXANDRIJSKÁ KATECHETICKÁ ŠKOLA. Jej základom bola syntéza gréckej filozofie.
Feudalizmus – r 476 rozpad rím. impéria – vplyv na rozvoj, vplyv cirkvi v jej rukách je výchova a školstvo. Štát uznal kresť. náboženstvo. Výchova a vzdelanie duchovných v r 528 na hore Monte Casina – benediktínsky kláštor, okrem kňazov neskôr začali vzdelávať aj deti bohatých feudálov.  Učilo sa 7 slobodných umení: rétorika,  gramatika, literatúra, aritmetika, geometria, astronómia, muzika , rehoľníci aj liturgické predmety.
Biskupi zakladali Katedrálne školy – (Nitra, Bratislava Spišská Kapitula) – školy na východu svetského kňažstva. Farské školy odstraňovali negramotnosť ľudu a nedostatky vo vyučovaní národného jazyka a národných dejín. Kláštorné školy na Slovensku: Nitra pod Zoborom, Beňadik nad Hronom, Krásno nad Hornádom, Šahy, Janošovce.
Šľachta a mešťania si zakladali vlastné školy. Chlapci do 14 rokov žili na hrade spriazneného rytiera ako páža, do 20 roku bol zbrojnoš, potom bol ho poslali za rytiera. Rytieri pohŕdali gramotnosťou, učili sa 7 rytierskych cností: jazda na koni, plávanie, streľba, zápasy, lov, písanie veršov, neskôr pribudli aj cudzie jazyky.
(scholastika – zosúladenie vedy a náboženstva)
Rozvoj remesiel spôsobil, že bolo potrebné založiť odborné školy, ktoré by vychovávali dorast, schopný rozvíjať hospodárstvo – politické aprávne vzťahy. V r. 1224 vznikla v BOLOGNI mestská univerzita, nezávislá od Cirkvi založil ju cisár Fridrich Barbarosa. V roku 1348 vznikla v Prahe KARLOVA UNIVERZITA, mala 4 fakulty: prípravnú artistickú, teologickú, právnickú a lekársku. Na čele univerzity stál rektor. Neskôr vznikali aj nižšie mestské školy, v ktorých sa učilo len čítať, písať, počítať, zemepis, dejepis, najprv len chlapci, potom aj dievčatá.
Pedagogické myslenie: vyučovacia metóda bola deduktívna, pamäťová bez tvorivej účasti žiakov.  Panovala prísna disciplína a telesné tresty, negovala sa individualita žiakov. Vznikli mnohé univerzity s iniciatívy Cirkvi:
 
  1207  Paríž 1386  Heilderberg – rakúsko
  1225  Saverno  1388  Kolín
  1364  Krakow  1409  Lilsko
  1365  Viedenská un. 1419  Roztok
  1367  Pecsi – maďarsko 1467  Bratislava – academia istropolitana
 
Humanizmus a renesancia
Cieľom výchovy renesančnej doby je vychovávať osobnosť s takými vlastnosťami ako je aktívnosť, iniciatívnosť, podnikavosť. Zdôrazňuje sa výchova slobodných činorodých ľudí, vedomých si vlastných síl a schopností. odmietaj sa tvrdé telesné tresty. Odporúčajú sa také metódy, ktoré by spríjemňovali a uľahčovali vyučovanie. Vyzdvihoval sa význam hier ako prostriedku telesného vývinu, bolo  tu úsilie o spojenie rozumovej, mravnej, estetickej a telesnej výchovy.
Obsahom vyučovania bol Latinský a grécky jazyk, klasická antická literatúra, logika, metafyzika, astronómia, hudba, maliarstvo. Predstavitelia metafyziky, astronómie, pedagogiky: Erazmus Rotterdamský (NL), Francois Rebel, Michal Montaigne (FR), Thomas Moore (VB), Thomaso Campanella (TAL)
Podmienky na rozvoj boli v oblastiach Le, BJ, KE, PO
Banské mestá: Banská Štiavnica, BB, Kremnica - rozvoj školstva.
Academia istropolitania (1465-67) Vznikla podľa vzoru Bologne, jediná v Uhorsku. Mala 4 fakulty: teoloickú, právnickú, lekársku, artist.. Pôsobil v nej Vavrinec KOCH, 1471-90 postupne zaniká lek, právn, teol. artistl.

Vavrinec Benedikt z Nedožier – pedagóg, vedec, básnik, študoval na Parížskej univerzite. Dielo Vnútorná školská sústava – snaha poukázať na potrebu reformy, vylepšiť uč. osnovy, zásada názornosti, 6. rokov šk. dochádzka, vyučovanie v materinskom jazyku.
Reč nápravka – snaha o reformu štúdia na Pražskej univerzite – predchodca J.A.Komenského.
Dve knihy českej gramatiky – 1. česká gramatika. Hlási sa ku Slovákom, hovorí, že aj Slovák môže byť autorom českej gramatiky.
Ján Jesenus – pôsobil na Karlovej Univerzite. Zásluha na modernizácii vyuč. na lek. fakulte, pitna človeka
Peter Fradélius  - súkromný vych. vo Fr, VB, NL – snaha o reformy na KU.
 
Pedagogické názory v období reformácie
Reformácia je protestom proti katolíckej cirkvi. Reformácia pokladala školu za veľmi dôležitý článok nielen vzdelanosti, ale aj v šírení nového protestantského vierovyznania. M. Luther pripisoval význam mestským školám, vzdelanie dediny malo byť obmedzené – mal im stačiť len rok školskej dochádzky, vyučovanie prebiehať v materinskom jazyku.
Protestantské cirkvi - v Nemecku Luther (evanjelici)
- vo Švajčiarsku J. Calvin.
 
Novovzniknutá rehoľa – JEZUITI – vypracovaný jednotný systém. v šk. zdôrazňoval sa metodický postup vo vyučovaní, formy výchovy, disciplína žiakov. Ich školstvo vychádzalo do šk. poriadku Ignáca z Loyoly.  Podstata systému: Nižší stupeň- základy gramatiky, rétoriky. Vyšší stupeň – filozofia, teológia.
Zakladali VŠ a SŠ, nie ZŠ. Metodika založená  na  memorovaní a písomných prácach. Sobota: opakovalo čo prebrali. mesačné, štvrťročné a koncoročné opakovanie.
Deklamácie: podujatia, kto sa konali 1 x za mesiac. Prednes poézie gréc. a rímskych autorov. Nácvik div. hier spĺňal didaktickú a výchovnú funkciu. Dôraz na výchovu mimo vyuč. realizovala sa v kolégiách (soc. vých. domovy).
1635 vznikla Trnavská univerzita – teologická a fil. fakulta. 1667 právnická a 1770 lekárska.
1657 Košická univerzita - filozofická, teologická a právnická fakulta.
 
Revolučné roky 1848 – 49
Pedagogika sa v tomto období otvárala v podobe návrhov na reformu vzdelávacej a školskej sústavy. Nad filozofické základy a hlbšie teoretické zdôvodnenie návrhov sa postavil záujem o dieťa, požiadavka dôkladnejšie poznať fyzický a psychický vývin dieťaťa, požiadavka urýchliť pomoc pri vzdelávaní ľudí, požiadavka národného jazyka.
Objavili sa návrhy na postupné predlžovanie školskej dochádzky pre všetky deti, na zrovnoprávnenie vzdelávania dievčat a zavedenia druhého stupňa školskej sústavy, neskôr meštianske školy.
  Ján Kollár – vo svojom návrhu delí školy na
ľudové (materské a obecné – vidiecke a meštianske).
vedecké (gymnáziá (gramatické a humanitné oddelenie)
Lýceá (filozofické a teologické oddelenia), vysoké školy (univerzity a technické ústavy). Tento návrh sa však nerealizoval.
 
Utopický socializmus
Všetka bieda pochádza zo zlej, nedostatočnej výchovy, preto ju treba zmeniť. Cieľom výchovy je, aby jednotlivec vedel podriadiť svoje šťastie spoločnému šťastiu.
Marxizmus – Marx a Engels nadväzovali na utopistických socialistov.  V ich pedagogike sa odrážali záujmy istej spoločenskej triedy. Rozvoj ľudí závisí od súhrnu spoločensko-hospodárskych podmienok ich života.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Výchova a školstvo v starom Grécku Poznámky 287 slov 0

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#cicero pedagogika #pedagogika základy #socialisticka pedagogika #koncorocne prace

Učebné poznámky z pedagogiky

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Sústava PG vied 388 slov
Slovenčina Pedagogika a vedy 854 slov
Slovenčina Humanizácia a demokratizácia 456 slov
Slovenčina Kresťanská škola 104 slov
Slovenčina Koncepcia tvorivo humanistického systému (THV systém) 287 slov
Slovenčina KEMSAK 107 slov
Slovenčina Uplatňovanie humanistických princípov vo vzdelávaní a výchove postihnutých detí 394 slov
Slovenčina Modernizácia obsahu vzdelávania 225 slov
Slovenčina Alternatívne školstvo – AŠ 270 slov
Slovenčina Hlavné princípy alter. systému Rogersa 3655 slov
Slovenčina Charakteristika vyučovacích koncepcií 1876 slov
Slovenčina Prvotnopospolná spoločnosť 535 slov
Slovenčina Výchova a školstvo v starom Grécku 287 slov
Slovenčina Pedagogické smery 20. storočia 297 slov
Slovenčina Pedagogický systém Johna Locka 377 slov
Slovenčina J. J. Rousseau 444 slov
Slovenčina Johann Heinrich Pestalozzi 519 slov
Slovenčina John Friedrich Herbart 377 slov
Slovenčina Vyučovací proces 751 slov
Slovenčina Obsah vzdelávania (OV) 2782 slov
Slovenčina Vyučovacie zásady 1008 slov
Slovenčina Didaktická analýza učiva 1918 slov
Slovenčina Klasifikácia vyučovacích metód 1225 slov
Slovenčina Význam J. A. Komenského 1776 slov
Slovenčina Vyučovacie prostriedky 4789 slov
Slovenčina Hodnotenie vo výchovno-vzdelávacom procese 3627 slov
Slovenčina Metódy pedagogickej diagnostiky a hodnotenia žiakov 3037 slov
Slovenčina Didaktické formy, vyučovacia hodina a jej štruktúra 2660 slov
Slovenčina Výchovno-vzdelávacia sústava a inštitúcie 1824 slov
Slovenčina Význam kresťanských pedagógov 1661 slov
Slovenčina Výchovné činitele, rodina, škola, sociálne prostredie 2591 slov
Slovenčina Význam správnej výchove 1862 slov
Slovenčina Významní pedagógovia v slovenských dejinách 2127 slov
Slovenčina Pedagogický výskum, cieľ, druhy 1797 slov
Slovenčina Vzťah učiteľ – žiak 1391 slov
Slovenčina Aktivizácia a motivácia žiakov na vyučovaní 841 slov
Slovenčina Výchovno - vzdelávací proces v kresťanskej škole 712 slov
0.075