Nedeľa, 22. januára 2017, meninyZora, zajtra Miloš
Dnes prezretých 15076 študentských prácOnline: 2723 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Pedagogický výskum, cieľ, druhy

Autor: Dievča kajka (21)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1797 slov
Počet zobrazení: 3345
Tlačení: 177
Uložení: 186
Pedagogický výskum, cieľ, druhy, zdroje bádateľstva, informačný systém. Kvalitatívne a kvantitatívne metódy pedagogického výskumu.
 
Pg. výskum: je činnosť zameraná na získanie poznatkov o výchove a vzdelávaní žiakov
 
Druhy – Z hľadiska organizácie: plánovaná, cieľavedomá, organizovaná činnosť, ktorej úlohou je zisťovať pg. javy, záležitosti vo vyučovacom procese.
Predmetom – je výchova a vzdelávanie
3 dôležité komponenty: riadenie, zámernosť, organizovanosť
 
1. Základný pg. výskum: oblasť, kt. sa orientuje na riešenie základných otázok. Má dlhodobejší charakter. Vyplýva zo spol. potrieb
2. Aplikovaný: teoretické poznatky do praxe. tzv. ich využitie v konkrétnych podmienkach
3. Kombinovaný: opisný charakter (dlhodobo i krátkodobo)
 
PG. prieskum zameraný na riešenie konkrétnych problémov. Poskytuje určité údaje pre vyslovenie hypotézy.
Metodológia pedagogiky – sa zaoberá výskumnou metódou.
Pedagogický výskum je možné charakterizovať aj podľa iných kritérií:
časových:   - dlhodobé výskumy
- krátkodobé
podľa hĺbky poznania problému: popisné, exploratívne, pokusný, zisťovací, tematické a komplexné
podľa rozsahu:   - čiastočný
- komplexný
 
Etapy pedagogického výskumu
 
Etapy pg. výskumu vyjadrujú postupnosť, podľa ktorej má výskumný pracovník realizovať výskumnú činnosť.
 
1. Etapa prípravy na vedeckovýskumnú prácu
Predpokladá správnu formuláciu probléme, ktorý sa bude riešiť. Problém by mal byť aktuálny z aspektu pedagogickej teórie a praxe. Zároveň by mal byť konkretizovaný do cieľa výskumu a z neho odvodenej odbornej literatúry, ktorá pomáha v prípravnej fáze pri naštudovaní pedagogického problému. Štúdium literatúry umožňuje správnu orientáciu pri výbere výskumných metód a techník, ako aj pri vytýčení hypotézy. Výsledkom prípravnej etapy je vypracovanie projektu výskumu.
Projekt výskumu zahrňuje:
-  zdôvodnenie témy práce
-  zhrnutie a zhodnotenie doterajších poznatkov o riešenej problematike v pedagogickej literatúre a praxi
-  formulácia úloh výskumu a pracovnej hypotézy
-  výpočet metód k overeniu hypotézy a podmienok, za ktorých budú výsledky považované za významné
-  charakteristika skúmaných objektov a podmienok
-  program vlastného skúmania objektov a podmienok
-  rozbor zistených výsledkov a ich interpretácia
-  zovšeobecnenie záverov a cieľov výskumu
-  materiálne zabezpečenie výskumu
 
2. Etapa zhromažďovania faktov
Zhromažďovanie výskumného materiálu nám umožňujú metódy a techniky, ktorými získame fakty z objektívnych udalostí (pozorovanie, experiment, testy, štúdium prác a pedagogickej dokumentácie) a metódy získavania faktov na základe subjektívnych výpovedí (rozhovor, dotaz, anketa, ...). V tejto etape je dôležité získať čo najobjektívnejšie informácie o pedagogických javoch. Predpokladá to tiež správny výber metód výskumu ako aj ich variabilitu.
 
3. Etapa spracovania získaných faktov
Získaný výskumný materiál je potrebné roztriediť podľa významovosti. Toto sa uskutočňuje na základe triedenia a vyhodnocovania získaných informácií. V podstate ide o kvantifikáciu výchovných javov, k čomu nám slúžia matematicko-štatistické metódy, a zároveň o kvalitatívnu analýzu výsledkov výskumu, ktorej cieľom je poznanie podstaty vzťahov a vývoja sledovaného problému. Pre kvalitatívne vyhodnotenie výskumného materiálu využívame metódy logickej analýzy, syntézy, indukcie, dedukcie, porovnávania, zovšeobecnenia a pod.
 
4. Etapa spracovania správy a výskumu
Vedeckými metódami spracovaný materiál sa sprostredkúva odbornej i širšej verejnosti v záverečnej správe. Táto správa môže mať písomnú podobu (odborný článok, štúdia, monografická práca) alebo ústnu podobu (informácia na vedeckých podujatiach, pracovných poradách).
  V úrodnej časti je nastolená problematika, charakterizujúca základné pojmy, a vymedzí sa okruh skúmanej problematiky. V ďalšej časti sú uvedené etapy a metódy výskumnej práce. V závere sa zovšeobecňujú dosiahnuté výsledky výskumu pre rozvoj teórie skúmaného problému a konkrétnu výchovnú prax. Zároveň sa potvrdzujú stanovené hypotézy výskumu.
Správne zostavená správa má mať tieto vlastnosti: - prehľadnosť
- argumentácia
- jasnosť štýlu
- vedecká hodnota
 
Výskumné metódy a ich klasifikácia
V súčasnosti v pedagogickej metodológii nie je vyriešená otázka klasifikácie a systematizácie metód vedeckého výskumu tak, aby sa jednoznačne prijímala. Rôzni autori volia k  tomuto problému rôzne prístupy a kritériá, čím dochádzajú k odlišnému usporiadaniu systému výskumných metód a ich členeniu.
 
  Rozlišujeme tri základné výskumné metódy:  a) teoreticko – historickú
  b) deskriptívnu
  c) experimentálnu
 
V metodologickej literatúre sa často stretávame aj s klasifikáciou výskumných metód podľa etáp  vedeckého výskumu. Vo všeobecnosti sa pri klasifikácii výskumných metód obyčajne uvádzajú tri hľadiská: 
- organizácia a priebeh výskumného procesu
- charakter a povaha základných stránok pedagogického procesu
- obsahová stránka výskumnej problematiky
 
Z hľadiska našich didaktických zámerov členíme výskumné metódy na:
* metódy získavania empirických faktov - empirické
* metódy spracovania empirických faktov - matematicko-štatistické (kvantitatívna analýza)
  - logické (kvalitatívna analýza)
 
 
Charakteristika výskumných metód
 
Metóda pozorovania
Pozorovanie ako vedecká metóda je cieľavedomé, plánovité a sústavné vnímanie výchovných javov a procesov, ktoré smerujú k odhaľovaniu podstatných súvislostí a vzťahu sledovanej skutočnosti.
 
Hlavným cieľom pozorovania je získať potrebné množstvo faktov a ich vzájomné súvislosti medzi činnosťou U, medzi metódami použitými na vyučovaní, kvalite ž vedomostí, úrovňou formovaniu spôsobov rozumovej činnosti a podobne.
 
Pozorovanie umožňuje preskúmať a sledovať zmeny, ktoré prebiehajú v pozorovanom objekte, ako aj samotný proces vzniku skúmaného javu. Pozorovanie má rôzne druhy a formy. Často sa využíva priame pozorovanie, ktoré prináša bezprostredné informácie o priebehu pozorovaných javov. Výskumný pracovník bezprostredne sleduje skúmané javy a procesy. Vzhľadom na to, že pozorované osoby často menia svoje správanie, cieľ a úlohy, pozorovania môžu byť vedeckým pracovníkom skryté. Tento druh pozorovania je pozorovanie akoby zvonku. V pedagogických výskumoch vedecký pracovník v úzkej spolupráci s kolektívom U a vychovávateľov sa niekedy včleňuje do výchovnej inštitúcie do takej miery, že metódu priameho pozorovania možno chápať ako. Zúčastneným pozorovaním sa teda rozumie taký spôsob priameho pozorovania, v ktorom sa výskumný pracovník na určitú dobu včleňuje do života pozorovanej skupiny, zúčastňuje sa jej práce. Pritom utajuje svoju skutočnú úlohu a výskumné ciele.
  Okrem priameho pozorovania používa sa i nepriame pozorovanie. Ide o získavanie praktického materiálu, napr. zo správ učiteľov a riaditeľov škôl, pedagogických denníkov, záznamov, zo záznamov z vyučovacích hodín, z rozhovorov so žiakmi, z pedagogických čítaní a podobne. Pri nepriamom pozorovaní sa vo veľkej miere využívajú i záznamy robených technickými prostriedkami. Nepriame pozorovanie umožňuje hlbšie vnímanie určitých situácií a ich analýzu.
 
So zreteľom na dĺžku trvania rozlišujeme pozorovanie krátkodobé a dlhodobé. V krátkodobom pozorovaní ide o sledovanie príslušného problému počas krátkej doby (sleduje sa činnosť ž, U v určitom kolektíve, v určitej časti dňa, niekoľko minút a pod.). Sem patria i hospitácie na VH. Pri dlhodobom pozorovaní – sledovanie objektu dlhšiu dobu (napr. vývoj sociálnych vzťahov, vzťah k učebnej práci, príčiny neprospievania a pod.)
 
Aby boli výsledky vedeckého pozorovania spracovateľné, musia byť vhodným spôsobom zaznamenané a zaevidované. Záznamy majú rôzne formy, napr. písomné záznamy, protokoly o pozorovaní VH, o priebehu činnosti ž a U. V súčasnej dobe sa na vyhotovenie záznamov používajú moderné technické prostriedky (magnetofónové záznamy, televízne prenosy, filmové záznamy, videozáznamy a iné.)

Možné rozlíšiť 3 etapy: 1. dokumentácia lebo zachytenie javu
2. rozbor javu
3. zovšeobecnenie
 
Metóda rozhovoru – interviev
Niektoré údaje o pedagogickej skutočnosti možno získať výpoveďou skúmaných osôb (ž, U, majstri, vychovávatelia, zástupcovia školy, školskej správy a pod). Metóda rozhovoru patrí k tým výsk. metód., ktorými sa získavajú a zhromažďujú informácie na základe priamej sociálnej verbálnej interakcie výskumného pracovníka skúmanou osobou. Podľa počtu osôb rozlišujeme buď individuálny alebo skupinový rozhovor.
 
Rozbor produktov žiackej činnosti
Produktmi ž činnosti sú slohové práce, kontrolné písomné práce, výtvarné a grafické produkty výtvarnej činnosti a iné.
Táto metóda umožňuje zistiť stupeň osvojených zručností a návykov u jednotlivých žiakov, talent i nadanie, ako i kapacitu schopností a žiakov vzťah k práci.
 
Didaktické testy
V posledných desaťročiach sa v didaktických výskumoch uplatňujú testy, tzv. didaktické, ktoré často spĺňajú aj diagnostickú funkciu. Pomocou nich možno zistiť kvantitu i kvalitu osvojených vedomostí, zručností a návykov. Didaktické testy sú písomné alebo praktické, individuálne alebo hromadné skúšky, pri ktorých vhodne usporiadanou štruktúrou čiastkových činností zisťujeme vedomosti, schopnosti a vlastnosti skúmaných osôb, pričom výsledky testov čo najobjektívnejšie vyjadrujeme (spravidla číselne, percentuálne alebo v bodoch). Ich výhodou je pomerne vysoká objektívnosť, pretože skúmané osoby dostávajú rovnaké úlohy a tieto úlohy plnia za rovnakých vonkajších podmienok.
Rozoznávame rôzne druhy didaktických testov:
-  testy vedomostí v užšom slova zmysle, ktorými sa zisťuje znalosť faktov
-  testy aplikačné, ktorými sa zisťuje schopnosť uplatniť získané poznatky v praxi
-  testy, ktoré zisťujú kvalitu vedomosti
-  testy, ktoré sú zamerané na zistenie rýchlosti riešenia úloh
-   
Okrem didaktických testov sa pedagogickí pracovníci v praxi stretávajú aj s inými druhmi testov, napríklad s testmi školskej výkonnosti a s testmi osobnosti.
 
Dotazník
Získavanie informácií písomnou formou. Umožňuje zachytiť väčší počet prípadov.
Negatíva: vyhodnotiť je problematické – chýba osobný kontakt
Podľa formy  - anonymný
-neanonymný
Podľa pripravenosti otázok   - zatvorený : a, b,c,
  - otvorený – možná vlastná tvorivosť
Získané údaje sa vyhodnocujú - kvantitatívne (počet prípadov, percentuálne vyjadrenie a pod)
- kvalitatívne (slovná or písomná analýza, vyvodenie záverov)
Toto spracovanie sa používa aj pri ostatných metódach.

Pedagogický experiment:
- skúma zámerne navodené pg. javy vo vopred pripravených a presne kontrolovaných podmienkach.
Vyžaduje si: plánovanie
stanovenie cieľa
stanovenie hypotézy
voľbu metód
realizáciu experimentu
vyvodenie záverov (potvrdenie alebo popretie hypotézy)
 
Môže byť:  prirodzený   -uskutočňuje sa v prirodzených podmienkach, žiaci sa neuvedomujú       priebeh výskumu
laboratórny -uskutočňuje sa v upravených podmienkach (zvlášť upravené triedy, využíva sa technika – kamery, magnetofóny, a pod.)

Pracuje sa s 2 skupinami :  1. experimentálna (v nej sa overujú nové vyuč. metódy, nové pomôcky...)
2. kontrolná (v nej sa pracuje tradičným postupom)
 
Štúdium pg. dokumentov
Umožňuje poznať prácu škôl a učiteľov
Pg. dokumenty:   plán školy, prípravy U, triedne knihy a výkazy, záznamy o žiakoch, plány záujmových krúžkov a pod.
Preštudovanie dokumentov  umožňuje U pri práci voliť primerané pristupovanie k žiakom.
 
Matematicko – štatistické metódy – používaj sa v 3. etapách
Pre zistenie kvantitatívnej stránky pedagogických javov a potreby ich číselnej charakteristiky sa používajú rôzne postupy a technika merania. Patrí k nim napr. registrácia určitých ukazovateľov, zostrojovanie škál, t.j. usporiadanie ukazovateľov podľa klesajúcej alebo stúpajúcej hodnoty, korelácia hodnoty skúmaného znaku s intervalmi jeho možných významov  a iné.
 
V etape spracovania výsledkov vedeckého výskumu sa používajú rôzne matematické metódy a štatistické postupy, ktoré umožňujú pedagogickú skutočnosť exaktne popisovať a kvantitatívne vyjadriť. K najjednoduchším a najčastejším postupom pri spracovaní je stanovenie priemerných hodnôt (aritmetický priemer), výpočet stupňa rozptylu týchto hodnôt (disperzia), výpočet priemernej kvadratickej odchýlky a variačného koeficientu, stanovenie korelácie medzi množstvom správnych a nesprávnych odpovedí na jednej strane a celkovým množstvom zadaných otázok na druhej strane a podobne.
 
Použitím štatistických postupov možno získané údaje vyjadriť v dokonalejšej forme, umožňujú nám vyvodzovať zo získaných údajov spoľahlivejšie závery a predpovede a analyzovať príčinné súvislosti.
 
Pre kvalitatívne vyjadrenie a hodnotenie výskumu sa využívajú logické metódy:
 
Analýza je rozčleňovanie na časti, vyčleňovanie jednotlivých stránok (vlastností, vzťahov) predmetov a javov skutočnosti.
Syntéza je zjednocovanie, spájanie vyčlenených častí, vlastností alebo vzťahov  predmetov a javov skutočnosti. Prebieha v nerozlučnej súvislosti s analýzou, navzájom sa podmieňujú, prelínajú a spájajú.
Indukcia je vyvodzovanie všeobecného tvrdenia z jednotlivých prípadov, zistení.
Dedukcia je opačná metóda ako indukcia. Pri dedukcii sa platnosť všeobecného poznatku vzťahuje na konkrétny prípad.
Porovnávanie nám pomáha zistiť podobnosť a odlišnosť medzi viacerými predmetmi alebo javmi.
Zovšeobecnenie je zisťovanie a spájanie spoločných vlastností jednotlivých predmetov a javov istej skupiny, určovanie spoločných zákonitostí, ktoré sa vzťahujú na podnety a javy istej skupiny.
 
Tieto logické metódy umožňujú vystihnúť vzťahovú a kvalitatívnu stránku pedagogických javov.
 
Literatúra:  Havran, J.: Pedagogika, Prešov 1995
    Kominarec – Šuťáková – Dargová: Základy pedagogiky, Prešov 1995
    Drlíková E a kol.: Učiteľská psychológia, SPN, Bratislava 1992
    Petlák, E.: Všeobecná didaktika, Iris, Bratislava, 1997
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.3)

Učebné poznámky z pedagogiky

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Sústava PG vied 388 slov
Slovenčina Pedagogika a vedy 854 slov
Slovenčina Humanizácia a demokratizácia 456 slov
Slovenčina Kresťanská škola 104 slov
Slovenčina Koncepcia tvorivo humanistického systému (THV systém) 287 slov
Slovenčina KEMSAK 107 slov
Slovenčina Uplatňovanie humanistických princípov vo vzdelávaní a výchove postihnutých detí 394 slov
Slovenčina Modernizácia obsahu vzdelávania 225 slov
Slovenčina Alternatívne školstvo – AŠ 270 slov
Slovenčina Hlavné princípy alter. systému Rogersa 3655 slov
Slovenčina Charakteristika vyučovacích koncepcií 1876 slov
Slovenčina Prvotnopospolná spoločnosť 535 slov
Slovenčina Výchova a školstvo v starom Grécku 287 slov
Slovenčina Začiatky pedagogickej teórie v Grécku 1517 slov
Slovenčina Pedagogické smery 20. storočia 297 slov
Slovenčina Pedagogický systém Johna Locka 377 slov
Slovenčina J. J. Rousseau 444 slov
Slovenčina Johann Heinrich Pestalozzi 519 slov
Slovenčina John Friedrich Herbart 377 slov
Slovenčina Vyučovací proces 751 slov
Slovenčina Obsah vzdelávania (OV) 2782 slov
Slovenčina Vyučovacie zásady 1008 slov
Slovenčina Didaktická analýza učiva 1918 slov
Slovenčina Klasifikácia vyučovacích metód 1225 slov
Slovenčina Význam J. A. Komenského 1776 slov
Slovenčina Vyučovacie prostriedky 4789 slov
Slovenčina Hodnotenie vo výchovno-vzdelávacom procese 3627 slov
Slovenčina Metódy pedagogickej diagnostiky a hodnotenia žiakov 3037 slov
Slovenčina Didaktické formy, vyučovacia hodina a jej štruktúra 2660 slov
Slovenčina Výchovno-vzdelávacia sústava a inštitúcie 1824 slov
Slovenčina Význam kresťanských pedagógov 1661 slov
Slovenčina Výchovné činitele, rodina, škola, sociálne prostredie 2591 slov
Slovenčina Význam správnej výchove 1862 slov
Slovenčina Významní pedagógovia v slovenských dejinách 2127 slov
Slovenčina Vzťah učiteľ – žiak 1391 slov
Slovenčina Aktivizácia a motivácia žiakov na vyučovaní 841 slov
Slovenčina Výchovno - vzdelávací proces v kresťanskej škole 712 slov
0.124