Interpunkcia a jej funkcie

Interpunkcia a jej funkcie

– Interpunkcia je sústava príslušných grafických znakov (interpunkčných znamienok), ktoré sa používajú na členenie textu.

– V slovenčine sa používajú tieto interpunkčné znamienka:

• bodka (.)
• výkričník (!)
• otáznik (?)
• čiarka (,)
• bodkočiarka (;)
• pomlčka (–)
• tri bodky (…)
• zátvorky ( )
• dvojbodka (:)
• úvodzovky („“)
• lomka (/)

V rámci pomenovania sa používa spojovník (-) a apostrof (’).

Interpunkčné znamienka v slovenčine

Interpunkčné znamienka – funkcie

Interpunkčné znamienka (každé podľa svojej povahy) plnia v členení textu viac funkcií, a to:

a) vyčleňovaciu,

b) pripájaciu,

c) odčleňovaciu.

– Medzi interpunkčné znamienka, ktoré majú vyčleňovaciu funkciu, patrí bodka, čiarka, pomlčka, dvojbodka, zátvorky a úvodzovky. Bodkou sa najčastejšie označuje zakončenie viet a súvetí, čiarkami sa označujú hranice medzi vetami v súvetí, ako aj hranice medzi samostatnými (rovnorodými) časťami vetných členov.

Zátvorky a úvodzovky sa používajú vždy vo dvojici, majú pravú a ľavú stranu, čiarka a pomlčka sa vo vyčleňovacej funkcii takisto uplatňuje vo dvojici (dve čiarky, dve pomlčky), ale ak vyčleňovaný výraz stojí na začiatku vety, ľavú čiarku, resp. pomlčku nahrádza veľké písmeno, ak vyčleňovaný výraz stojí na konci vety, pravú čiarku, resp. pomlčku nahrádza bodka, výkričník alebo otáznik.

Interpunkčné znamienka v pripájacej funkcii naznačujú, že za výrazom, za ktorým stoja, bude nasledovať ďalší výraz alebo veta. Výraznú pripájaciu funkciu má najmä čiarka, signalizuje priradenie vetného člena, hlavnej alebo vedľajšej vety.

– Pripájaciu funkciu má aj dvojbodka, pomlčka a bodkočiarka.
Viaceré interpunkčné znamienka majú rovnakú funkciu, napr. zakončenie vety (aj ako súčasti súvetia) môže podľa okolností naznačovať bodka, bodkočiarka, otáznik, výkričník alebo čiarka, vypustenie istej časti vety môže naznačovať pomlčka alebo aj tri bodky.

Niektoré interpunkčné znamienka (osobitne čiarka, pomlčka a bodka) majú vyčleňovaciu aj pripájaciu funkciu (označuje sa aj ako odčleňovacia funkcia). Vyčleňujú voľné vetné členy, ale zároveň naznačujú ich súvislosti so štruktúrou vety.

Viaceré interpunkčné znamienka (najmä výkričník, otáznik, tri bodky, pomlčka) naznačujú alebo zvýrazňujú významovú a modálnu stránku jednotlivých slov alebo iných častí písaného prejavu (signalizujú oznámenie, otázku, rozkaz, želanie, zvolanie).

Pomlčka a tri bodky naznačujú vypustenie časti prejavu. Niektoré interpunkčné znamienka majú aj iné funkcie: bodkou sa naznačuje skrátenie slova alebo to, že ide o radovú číslovku (napr. stor., 2.); bodkou, pravou zátvorkou, lomkou (spolu s číslicou alebo malým písmenom) alebo pomlčkou sa označuje začiatok nových odsekov alebo jednotlivé body pri vyratúvaní (napr. 1., a), b/).

Apostrofom (odsuvníkom) sa naznačuje vynechanie známej alebo pravidelne sa opakujúcej časti istého, obyčajne číselne vyjadreného znaku (napr. Bratislavská lýra ’89, Taliansko ’90) alebo vynechanie, resp. odsunutie istej hlásky najmä v starších básnických textoch, napr. kýs’, čos’, var’.

Niektoré interpunkčné znamienka sa používajú aj na vyjadrovanie rozličných matematických vzťahov, napr. bodka označuje násobenie, dvojbodka delenie, pomlčka odčítanie, čiarka odčleňuje desatinné hodnoty od celého čísla, do zátvoriek sa dávajú množiny prvkov, dvojbodka označuje pomer hodnôt (napr. pri výsledkoch v športe).

Základné funkcie interpunkčných znamienok