Syntax – veta a súvetie

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Dievča kajka (24)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 10.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 135 slov
Počet zobrazení: 9 233
Tlačení: 297
Uložení: 296
Syntax – veta a súvetie

veta
- je významovo ucelená, gramaticky organizovaná a zvukovo uzavretá jednotka reči, ktorá má dorozumievací (komunikačný) ciel'
 
vety podľa zámeru hovoriaceho (postoja)
- hovoriaci vyslovuje vety vždy s nejakým zámerom:
a) oznamovacie
b) opytovacie
c) rozkazovacie
d) želacie
 
a) oznamovacie
- chce niekomu niečo oznámiť
pr. Do dediny prišiel metliar. Úlohy mám už hotové.
b) opytovacie
- chce sa niekoho na niečo spýtať
- zisťovacie otázky (odpovedáme áno - nie)
pr. Si môj priateľ? (Áno.)
- doplňovacie otázky (odpovedáme celou vetou)
pr. Kto prišiel? (Otec.)
c) rozkazovacie
- chce, aby niekto niečo urobil alebo neurobil
pr. Nedomŕzajte! Metly kúpte! Potom pridaj cukor a zamiešaj! Poď sem! Nerobme to! Ratujte!
d) želacie
- niečo si želá (často je prítomná častica by)
pr. Bodaj by to tak bolo! Nech len prestane pršať.
- pozdravy
pr. Všetko dobré! Tak sa maj! Pekný deň!
blahoželania
pr. Šťastné sviatky! Nech sa ti darí ďalej!
zaklínania, prekliatia
pr. Bodaj by skapal! Nech ho čert vezme!
 
- všetky druhy viet (oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie ) môžu mať aj formu zvolania
pr. Ide to! Čo si to vykonal?! Musím vyzdravieť! Hihi!
- zvolanie sa v ústnom prejave vyjadrí zvýraznenou intonáciou
 
 
vety podľa členitosti
- vety podľa členitosti gramatického jadra rozlišujeme:
a) dvojčlenné
  - úplné
  - neúplné
b) jednočlenné
  - slovesné
  - menné
 
a) dvojčlenné
- (dva hlavné členy sú podmet a prísudok)
pr. Preteky sa začali ráno o ôsmej.
dvojčlenné - úplné
- podmet aj prísudok je vo vete vyjadrený
pr. Starý otec číta noviny.
dvojčlenné - neúplné
- podmet je vo vete nevyjadrený
pr. (On) Číta noviny.
 
b) jednočlenné
- (jeden vetný člen - vetný základ)
pr. Stmieva sa. Hav-hav! Mladosť.
- jednočlennými vetami pomenúvame:
- prírodné javy a úkazy: Svitá. Zmráka sa. Blýska sa.
- fyzické a duševné stavy: Pichá ma v boku. Bolí ma pri srdci. Dusí ma.
- názvy podnikov, kníh: Drevona, Dva roky prázdnin, Mobby Dick,
- výkriky, pozdravy, prejavy citov a pocitov: Pozor! Super! Dovidenia! Cŕŕ! Joj! Bŕ!
- príkazy a zákazy: Nefajčiť!
 
jednočlenné - slovesné
- vetný základ je vyjadrený slovesom
pr.  Opäť mrholí.  Na železné dvere zásadne neklopať!
jednočlenné - menné
- vetný základ je vyjadrený
podstatným menom pr. Lekáreň. Cesta na Mesiac.
citoslovcom pr.  Haló! ... (pozri hlavné vetné členy - vetný základ)
 
vety podľa zloženia
a) jednoduchá veta
a1) holá
a2) rozvitá
  a3) s viac násobným vetným členom
b) súvetie
  b1) jednoduché
b1 I.) priraďovacie
- zlučovacie
- odporovacie
- stupňovacie
- vylučovacie
b1 II.) podraďovacie
- s VV- prívlastkovou
- s VV- predmetovou
- s VV- príslovkou (miesta, času,
spôsobu, príčiny)
  b2) zložené
 
a) jednoduchá veta
-  má iba jeden prisudzovací sklad alebo jeden vetný základ (vo vete je iba jeden prísudok)
pr. Ráno sa zvesť rozniesla po lúkach. Skoľ ho!
 
b) súvetie
- má dva alebo viac prisudzo­vacích skladov alebo vetných základov (vo vete je viac  prísudkov)
pr. Hmatali pulz, načúvali na prsiach. Rozvidnieva  sa, svitá.
 
b1) súvetie  jednoduché
- má dva prisudzovacie sklady alebo vetné základy (vo vete sa nachádzajú dva prísudky)
 
b1 I.) súvetie  jednoduché priraďovacie
- súvetie, v ktorom sú spojené dve gramaticky rovnocenné vety (obe vety sú hlavné, od seba nezávislé)
pr. Strašidiel vraj niet, vraj ani nikdy neboli.
- vety v priraďovacom súvetí môžu mať rôzne poradie,
pr.  Čakala som na chlapca a krátila som si čas čítaním reklám. / Krátila som si čas čítaním reklám a čakala som na chlapca. , Buď som čakala, alebo nečakala. / Buď som nečakala, alebo čakala.
- niekedy však takejto zámene bráni význam,
pr. Čakala som chlapca, no on neprišiel. Najprv som čakala, potom som to vzdala.
 
!!!Poznámka:
Vety v  priraďovacom súvetí majú každá svoj vlastný zámer (niekedy rovnaký, ino­kedy odlišný). Interpunkčné znamienko sa dáva podľa poslednej vety.
!!!Poznámka:
Jednotlivé vety priraďovacieho súvetia sa k sebe priraďujú:
- pomocou priraďovacích spojok: a, i, aj, ani, ba, ba i, ba aj, ba ani, ba až, nielen ­- ale aj, ale, no lež, lenže, ibaže, však, alebo, buď', či, alebo - alebo, či - či
- bezspojkovo: Veľká popolavá vrana letí, sadne si k smreku.
- zámennými alebo príslovkovými výrazmi: tu - tam, tam - tam, už - už, najprv - potom: Tam vládnu lesy, tam človek nenarobil polí.
!!!Poznámka:
- v priraďovacom súvetí pred spojkami a, i, aj, ani, alebo, či čiarku nepíšeme
- ak sa spojky i, ani, alebo, či opakujú, čiarku píšeme pred druhou a každou nasledujúcou
- pred ostatnými priraďovacími spojkami - ba, ba aj, nielen - ale aj, ale, no lež, lenže, ibaže, však - píšeme čiarku
 
b1 II.) súvetie  jednoduché podraďovacie
-  je spojenie dvoch viet, z ktorých jedna je nadradená (H- hlavná) a druhá je podradená (V- vedľajšia)
pr. Sľúbili, že sa skoro vrátia.
Sľúbili (H = hlavná veta), sa skoro vrátia (V = vedľajšia veta)
- vety v podraďovacom súvetí môžu mať tiež rôzne poradie, nie­kedy je prvá hlavná veta, inokedy vedľajšia,
- no sú aj podraďovacie súvetia, v ktorých je poradie viet nemenné,
napr. Čakala som, že príde. Čakala som chlapca, ktorý neprišiel.
- niekedy môže byť vedľajšia veta vložená do hlavnej vety,  vtedy vedľajšia veta nerozvíja celú hlavnú vetu, ale iba jej časť.
pr. Šofér a jeho spoločník, ktorí po mňa prišli, si rozprávali vtipy.
 
!!!Poznámka:
- nadradenou vetou (hlavnou) sa pri podraďovacom súvetí pýtame, podradenou vetou (vedľajšou) odpovedáme
!!!Poznámka:
- vety v podraďovacom súvetí majú taký zámer, aký má hlavná veta. Interpunkčné znamienko sa dáva podľa hlavnej vety.
!!!Poznámka:
- vety v podraďovacom súvetí oddeľujeme čiarkou. Vedľajšie vety sú k hlavnej vete pripojené:
podraďovacími spojkami: že, aby, žeby, keď, či, lebo, pretože, ako, hoci, kým, len čo …
vzťažnými zámenami: kto, čo, kedy, kam, kde, ktorý, aký …
!!!Poznámka:
- vedľajšie vety môžeme zmeniť na rovnaký vedľajší vetný člen, a jednoduché súvetie tak na jednoduchú vetu (všetky vetné členy môžeme nahradiť ved­ľajšou vetou):
* Podmet
Bojko nesmie do lesa. - Kto sa bojí, nesmie do lesa.
* Prísudok (spona + meno)
Bola hlúpa. - Bola taká, že nevedela do troch narátať.
* Vetný základ (spona + meno)
Vonku bolo škaredo. - Vonku bolo tak, že by človek ani psa von nevyhnal.
* Predmet
Nech si zje navarené! - Čo si navaril, nech si aj zje!
* Prívlastok zhodný
Túlavá ovca je mrcha. - Mrcha ovca, čo od čriedy uteká.
* Prívlastok nezhodný
Niet pesničky bez konca. - Niet takej pesničky, čo by konca nemala.
* Príslovkové určenie
Nech potom psom tráva rastie! - Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú!
 
b2) súvetie  zložené
- má tri a viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov (vo vete sa nachádzajú tri a viac prísudkov)
- skladá sa z troch a viace­rých viet
- poradie hlavných a vedľajších viet môže byť rôzne:
H1 + H2 + H3 ..., V + H1+ H2, V1+ H + V2; H + V1 + V2, ...
- vedľajšia veta môže byť nadradená inej vedľajšej vete, pr. Jana neprišla, hoci sľúbila, že príde. (H - V1 - V2)
 - vtedy je odčlenená od hlavnej vety čiarkou a od nej je odčlenená čiarkou ďalšia vedľajšia veta.
- čiarkami z obidvoch strán  odčleňujeme aj vedľajšiu vetu vloženú medzi dve hlavné vety,
napr. Zjedol jedlo, ktoré mu medzitým vychladlo, a napil sa vody.
- ináč píšeme v súvetí interpunkčné znamienka podľa rovnakých pravidiel ako v jednoduchom súvetí
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 10)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.025