Náučný štýl prehľad

Náučný štýl prehľad

Komunikačná sféra: pracovná (škola, pracovisko)
záujmová (spoločenské aktivity)
verejná (médiá, konferencie)

Komunikanti: odborník ↔ odborník
odborník ↔ verejnosť
učiteľ ↔ žiak

Funkcia: vysvetľovať, zverejňovať nové vedecké poznatky a sprostredkovať ich odbornej i neodbornej verejnosti
prezentovať názory a skúsenosti v oficiálnom styku

Znaky:
verejnosť

– štýl verejnej vedeckej komunikácie

– výrazové prostriedky zo spisovnej vrstvy jazyka

písomnosť

– prejavy majú písomnú podobu /aj hovorovej predchádza písomná)

monologickosť

– adresát nie je prítomný, bez spätnej väzby (okrem referátu a diskusného príspevku)

odbornosť, presnosť

– odborná terminológia daného odboru, presné fakty s citáciami iných odborníkov, využitie autorského plurálu 1. os. pl.

pojmovosť

– nocionálne slová (pojmové, vecné, objektívne, bez citového zafarbenia), termíny a pojmy – definície

Žánre:

– vedecko-náručné (výkladové, objektívne) – spracovať objavené, rozšíriť, vysvetliť odbornému publiku

– dizertácia, monografie, dizertačná práca (doktorát), habilitačná práca (docentúra)

– vedecká štúdia, odborný referát, vedecká prednáška, odborný článok

– žiacke a študentské odborné práce
PRE: vedcov, odborníkom
SZ: knižné, cudzie, odborná terminológia
Znaky: presnosť vyjadrovania, vedecká citácia, argumentácia
Oznamovacie vety, zložené súvetia

– populárno-náučné /popularizačné/ – (výkladové a úvahové, subjektívnejšie – vl. názor, hodnotenie autora) – rozšíriť objavené medzi neodbornú verejnosť

PRE: širšiu verejnosť (žiaci, čitatelia časopisov)
Znaky: publicistické a beletristické prvky
SZ: domáce termíny, cudzojazyčné termíny cez opis, prirovnania, príklady, synonymá
Uvoľnená syntax, opytovacie vety, hodnotiace emocionálno-expresívne prostriedky, parafrázovanie

– ESEJ – osobitný žáner, na rozhraní náučným a umeleckým štýlom, medzi výkladom a úvahou

Výrazové prostriedky náučného štýlu

NŠ

– odborný štýl, štýl verejnej odbornej a pracovnej komunikácie

– SZ: výrazové prostriedky spisovného jazyka

– 1. verbálne (lexikológia, morfológia, syntax)

– 2. neverbálne – údaje v číslach, tabuľky, schémy, vzorce, grafy, prílohy, odseky, kapitoly

Kompozícia a členenie textov NŠ:

– typické 3-členné rozdelenie textu – úvod, jadro, záver

– bezpríznakové vyčleňovanie odsekov

Rámcové členenie náučného textu:
Úvodná časť textu

– titul / názov – vedecko-náučné texty – označuje obsah textu – informačná funkcia

– populárno-náučné texty – upútacia funkcia

– medzititulky – uľahčujú porozumenie textu

– abstrakt

– charakteristika obsahu náučného textu

– na začiatku textu

– aj v cudzom jazyku

– predhovor

– tvorí samostatnú kapitolu

– píše autor celej práce alebo niektorá známa osobnosť príslušného vedného odboru

– úvod

– samostatný odsek / kapitola

– oboznamuje čitateľa s obsahom, témou práce, s dôvodmi spracovania témy, s metódami a postupmi práce, s literatúrou

Záverečná časť textu

– záver

– samostatný odsek/kapitola

– zhrňuje výsledky, ku ktorým autor dospel

– Resumé

– záverečný súhrn výsledkov, aj v cudzom jazyku

– súčasnosť – namiesto resumé – abstrakt v úvode

Súdržnosť textu, prostriedky súdržnosti

– v akomkoľvek texte záleží na poradí každej vety, odseku

SLOVO → VETA → TEXT

Vetosled – poradie viet v súvetnej konštrukcii

– poradie rovnocenných viet v zlučovacom priraďovacom súvetí je zameniteľná: Pozdravte ho a zaželajte mu zdravia!
Zaželajte mu zdravia a pozdravte ho!

– v podraďovacom súvetí je na začiatku hlavná veta a po nej vedľajšia:
Sľuboval odplatu, keď bol doma. – častejšie
Keď bol doma, sľuboval odplatu. – zriedkavo, vyjadrenie príznaku – vyjadrenie emócie

Konektor – prostriedok súdržnosti a nadväznosti textu

– Druhy konektorov:

a) Jazykové

– zámená (ukazovacie, vzťažné): My sme sa umiestnili ako piati. Toto je výsledok.....

– synonymá, antonymá

– opakovanie konštrukcie – anafora, refrén

– gramatická zhoda: podmet a zhodný prívlastok

– väzba slovesa s podstatným menom v istom páde

– nevyjadrený podmet...

b) obsahové (časové fázy rozprávania, opakovanie motívu napr. pri opise, téma – je v celom texte, postupnosť krokov, kompozícia – úvod, jadro, záver)

c) mimojazykové prostriedky (mimika, gestikulácia, odkaz na predchádzajúcu situáciu: Už v mladosti pocítili....)

d) retrospektívne konektory /smer dozadu – to, čo už bolo povedané/: čítal, študoval, skúmal. To ho robilo šťastným.

e) perspektívne konektory (smer dopredu – avizujú, o čom sa bude hovoriť): Čosi vám poviem... Vydám sa za .....

f) mimotextové nadväzovanie – nadväzovanie na iný text alebo komunikačnú situáciu: V KSSJ ste našli zdôvodnenie....

Využitie slohových postupov v náučnom štýle:
– výkladový – pri analýze a vysvetlení javu (výklad, štúdia, projekt...)
- analýza a hodnotenie javu – úvaha, recenzia, esej

– opisný – zachytenie základných znakov predmetu – odborný opis ako súčasť výkladu, recenzie, referátu

– informačný – vymenúvanie údajov, čísiel, názvov – súčasť recenzie, referátu

Výkladový slohový postup:
Výklad – objektívny slohový útvar, autor je nad textom, neosobné vyjadrovanie, autorský plurál, analýza javov, predmetov, vzťahov
Úvaha – subjektívny útvar, subjektívny názor autora, interpretácia známych faktov

Postupy a formy logického myslenia vo výkladovom slohovom postupe

Indukcia
– myšlienkový postup, pri ktorom postupujeme
→ od jednotlivosti k zovšeobecneniu
→ od známych vecí k neznámym
→ od konkrétnych javov k abstrakcii

– zakončenie môže byť formou syntézy (myšlienkový proces spájajúci jednotlivé časti do celku) alebo zovšeobecnenie

– známe slovesá: spájať, zovšeobecňovať, usporiadať, zostavovať, vytvárať reťazce, vyvodiť závery

– napr. vytvorte synonymický rad k slovu MILÝ
skúmanie viacerých vlastností istého druhu prídavných mien, autor zhrnie – vzťahové prídavné mená

Zovšeobecnenie (generalizácia)

– myšlienkový postup, pri ktorom na základe opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy a formulujeme výrok, ktorý platí pre celú triedu predmetov

– od tvrdenia o časti prvkov triedy k tvrdeniu o celej triede

– slovesá: zovšeobecňovať, definovať

– napr. vysvetlite vzťah uvedených autorov k zemianstvo a zovšeobecnite realistov k tejto téme, od jednotlivých slovných druhov (od Pod. mien k citoslovciam) definujeme pojem – slovné druhy

Dedukcia

– myšlienkový postup
→ od všeobecného k jednotlivému,
→ od abstraktného ku konkrétnemu,
→ od neznámeho k známemu

– zakončenie – analýza/rozbor (rozčlenenie celku na jednotlivé časti)

– slovesá: odvodzovať, vyvodzovať, rozčleňovať, analyzovať, rozlišovať, vyvodiť závery

– napr. Definujte slovné druhy a postupne charakterizujte jednotlivé slovné druhy, posúďte miesto opisu a charakteristiky v 3 dielach J.G. Tajovského

–
Komparácia (porovnávanie)

– klasifikácia jednotlivých javov, zisťujeme zhody a rozdiely, využívame analýzu a syntézu

– slovesá: porovnávať, rozlišovať, rozoznávať, skontrolovať, dať do protikladu

– napr. privlastňovacie a vzťahové prídav. mená nemôžeme stupňovať, porovnajte spracovanie témy láskz v dielach Smreka a Dilonga

Konkretizácia (uvedenie príkladu)

– od všeobecného pojmu ku konkrétnemu príkladu, definíciu aplikujeme na konkrétny príklad

– slovesá: konkretizovať, aplikovať, uviesť príklad, demonštrovať na príklade

– napr. akostné adjektíva sa dajú rozvíjať – úzky, uzučký, priúzky
nájdite v texte dôkaz, že jazyk Švantnera je ovplyvnený stredoslovenským nárečím

Triedenie, klasifikácia (kategorizácia)

– skupinu pojmov / javov delíme na podskupiny podľa rozlišovacích znakov, využívame tu porovnanie jednotlivých javov a uvedenie príkladov

– slovesá: rozlišovať, triediť na základe porovnávania, klasifikovať, kombinovať

– napr. prídavné mená delíme na 1. akostné (pekný), 2. vzťahové (železný), 3. privlastňovacie (matkin), porovnajte označené výrazové prostriedky a zaraďte do jednotlivých štýlov

Analógia (obdobou, podobnosťou)

– po preskúmaní podobností 2 javov usudzujeme, že aj tretí jav toho istého charakteru bude mať tie isté vlastnosti, vyslovíme hypotézu (ešte vedecky nepotvrdený predpoklad, že je to tak)

– slovesá: usudzovať, predpokladať, vyslovovať hypotézu

– napr. preskúmajte slovotvorné základy označených slov v ukážke Gavloviča a napíšte ich súčasnú podobu, keďže v danej písomnosti je zvyčajne pri podpise kráľa podpísaná jeho manželka, budú podpisy pri mene Svätopluka patriť jeho manželke

Objasňovanie /exemplifikácia

– pojmov alebo definícií robíme pomocou príkladov

– slovesá: objasniť, uviesť príklad

– napr. Charakterizujte pojem polovetná konštrukcia a uveďte 2 príklady na ňu vyjadrenú prechodníkom

Interpretácia

– príjemca pochopí obsah informácie, vyvodí záver, mení svoje prvotné stanovisko, rozhodne sa reagovať, spracuje inštrukcie z textu a pridá tie, ktoré obsahuje jeho vedomie

– úzko súvisí s dedukciou, klasifikáciou a exemplifikáciou

– zahŕňa aj postoje /názorové, zážitkové/ interpretujúceho

– autor si vytvára po rozbore vlastnú mienku

– rozlišujeme interpretáciu – súhlasnú, kontrastnú, polemickú, komplexnú, čiastkovú

– je tu zreteľná prítomnosť interpretujúceho (1. os. sg. , pl.)

– typy interpretácie:

a) vedecká – napr. zákonov

b) popularizačná – napr. vyhlášky, príručka pre vodičov

c) esejistická – napr. lyrickej básne, jazykový výklad textu

argumentácia

– druh objasňovania/exemplifikácia

– proces uvažovania, v ktorom sa uplatňuje logika

– ide tu aj o presviedčania prijímateľa, o prezentáciu a dokazovanie pravdy

– postup:

– vyslovíme tézu – tvrdenie, ktoré treba argumentmi dokázať, obhájiť, presvedčiť o správnosti

– argumentujeme (objasňujeme, odôvodňujeme) svoje tvrdenie s využitím argumentu (argument- dôvod, argument – dôkaz nášho tvrdenia)

– záver – zhrnutie povedaného, naznačenie problému

– rozlišujeme druhy:

a) priame – časové, historické číselný údaj, citácia...

b) nepriame – využitie hypotézy (vedecky podložený, ale doteraz nepotvrdený predpoklad), premisy (výrok, z kt. vyplýva nový výrok/záver

– dôkazy dosiahnuté logickými operáciami

Vyjadrenie príčinnosti (kauzality) – myšlienková metóda, ktorá skúma príčinné súvislosti
a) na úrovni syntagmy – príslovkové určenie

– vlastná príčina – Prečo sa dej realizuje? Rozhodli sa cestovať pre riziko nákazy.

– účelu – Načo, s akým cieľom sa dej realizuje? Vycestovať na dovolenku

– podmienky – Bez/Za akých podmienok sa dej realizuje? V závislosti od stupňa imunity opakujeme liečbu.

– prípustky – Napriek čomu sa dej realizuje? Napriek osvete sa očkovanie nerozšírili.

b) na úrovni vety – nepravé priraďovacie súvetie

– nenachádzajú sa tu odkazovacie výrazy – zámená, príslovky

– spojenie 2 nerovnocenných viet, medzi ktorými je podraďovací vzťah, spájacie prostriedky sú priraďovacie (nezhoda medzi obsahom a formou – priraďovacie len formou):

– príčinné /dôvodové – prečo sa to stalo v tomto prípade?/ súvetie – 2. veta vysvetľuje obsah 1. vety: veď, však, teda, a teda, a veď, totiž, totižto, a to, aj tak, a či, čiže, to jest, inak

Treba byť obozretný, (lebo)krajiny ako Chorvátsko, Bulharsko, Grécko či Egypt sú totiž v rizikovej oblasti.

– dôsledkové súvetie – 2. veta vysvetľuje dôsledok prvej vety, prvá vysvetľuje príčinu: preto, teda, nuž, tým, a preto, a tak, a teda, a tým, a zato, zrejme ani, vtedy, a tak aj...

Pozostáva z troch dávok, a tak zabezpečí zaočkovanému ochranu po celý zvyšok života.

– prípustkové – 1 veta uvádza okolnosť, napriek ktorej sa realizuje alebo nerealizuje dej

druhej vety: aj tak, a tak, ta či tak, aj to, i to, pritom, za to, a zato, a predsa, a jednako..
Pri vycestovaní do zahraničia sa turisti obávajú moru či cholery, a pritom nemyslia na vírusy žltačky.

Výkladový slohový postup

VÝKLAD

– autor – vedec, študent, novinár, spisovateľ

– písaný jazykový prejav vo vedeckých publikáciách, učebniciach, vedeckých časopisoch

– cieľ – objektívne vysvetliť vedecké poznatky a poučiť adresáta

– postup – výkladový a opisný

– SZ – pojmy, termíny, definície,

– Grafická stránka, poznámky pod čiarou

– kompozícia:

a) úvod – pomenovanie problému, javu

b) jadro – analýza jednotlivých stránok problému, javu, argumentácia

c) záver – zhrnutie, zovšeobecnenie

– druhy:
induktívny výklad

– od ľahšieho k náročnejšiemu, od faktu k faktu, záver – zovšeobecnenie tvrdenia
(príslovia, porekadlá, príklady na ne, pojem frazeologizmus, zaradenie do SZ)

deduktívny výklad

– rozširuje, precvičuje a aplikuje definície a vedomosti na konkrétne javy (najskôr poznať pojmy a definícia – neporozumieme obsahu, napr. analýza textu – definícia frazeologizmu, hľadanie príkladov v texte, priraďovanie príkladov k rôznym druhom frazeologizmov

Výkladové žánre v náučnom štýle

	Odborný článok	Štúdia	Dizertácia /vedecká rozpráva/
cieľ	základné info o probléme, výsledkoch výskumu	Analyzuje čiastkový odborný problém	Čiastkový problém vedného odboru – monografia (VM) Súhrnný vedný odbor – kompendium (dejiny SR)
dĺžka	krátky	Dlhšia ako článok	najdlhšia
Kde?	Vedecké, odborné časopisy	V zborníkoch z vedeckých konferencií	Samostatná kniha
kompozícia	Informuje o probléme	Úvod, jadro, záver, resumé	Úvod, jadro v kapitolách, záver
		Prípadová štúdia – hybridný žáner s vysokým stupňom analýzy

Projektová práca, SOČ, KOP

– cieľ – zvládnuť existujúce informácia a samostatne ich tvorivo spracovať

– subjektívny výber a spracovanie informácií

– originálny tvorivý prístup k téme, nový uhol pohľadu

– ústna prezentácia – súčasť celej práce (oblasť rétoriky)

– využitie výpočtovej techniky, grafického materiálu, obrazových príloh, grafov

– predpísaná úprava

– rozsah: SOČ 8-16 strán, referát a seminárna práca 2-5 strán

Úvaha

– vzťahy medzi javmi a vo vnútri javov

– sleduje všeobecne známe javy a subjektívne interpretuje známe fakty, vyvodzuje úsudky a závery, pôsobí na city adresáta, formuje jeho mienku, pozerá na problém z iného pohľadu

– uvádza aj životné skúsenosti, bezprostredné zážitky a názory

	Hovorový štýl	Umelecký štýl	Publicistický štýl	Náučný štýl
Úvaha	– Jednoduché krátke zamyslenie – príslovie	– Epika – monologické časti v pásme postáv a rozprávača – Lyrika – reflexívna	– Úvodník, komentár, editoriál – Glosa, stĺpček, úvodný stĺpček	– recenzia, diskusný príspevok – odborný článok, populárno-náučné texty

	Výklad	Úvaha
postup	výkladový, opisný, informačný	výkladový, rozprávací (úvahový)
kompozícia	– jednoduchý výklad: úvod, jadro, záver – dlhšie útvary: abstrakt, úvod, kapitoly, záver, resumé, použitá lit., vecný a menný register	Nezreteľné horizontálne členenie textu – prepojenosť úvodu a záveru (toľko odsekov, koľko myšlienkových celkov)
text jadra	– štruktúrovaný – číslované odseky, tabuľky, schémy, obrazové prílohy	– neštruktúrovaný text – bez členenia pomocou písmen/čísel, jadro podľa potreby autora
lexika	Citovo nepríznaková, lexika náučného štýlu – termíny	Citovo a štylisticky príznaková lexika – umelecký, public., hovorový štýl
syntax	Komplikované súvetia, jednočlenná veta v nadpise, syntaktické konštrukcie – logicko-príčinné vzťahy	Príznakové syntaktické konštrukcie, menej komplikované súvetia, jednočlenné vety, modifikácia vetnej stavby, syntaktické konštrukcie – logicko-príčinné vzťahy
Údaje a citovanie	Presnosť údajov a čísel, presná citácia	Nepotrebnosť presnosti údajov, voľná citácia, parafráza

Školská úvaha

Kompozícia:

1. úvod – nezreteľne vyčlenený – tvrdenie, o ktorom sa bude uvažovať, otázky na úvod

2. jadro – vlastný zážitok, spomienka, prerozprávanie situácie, predstavy, asociácie, predpoklady, emotívne zvolania, vymenúvanie, radenie jednočlenných viet za sebou, uvádzanie príkladov

– v poslednom odseku jadra úvahové alebo rozvažovacie otázky, na ktoré si – často v závere – zodpovie sám autor alebo to ponechá na čitateľovi

3. záver – veľmi subjektívna časť – osobné pocity, vyznanie, prejavenie názoru, výzva, odpoveď na formulované otázky alebo nezodpovedaná otázka na záver, zopakovanie kľúčových slov /časti z úvodu, jadra – obsahový konektor

Znaky: aktuálna téma
Prostriedky umeleckého štýlu:
– 1. os. sg. – spomínam, neviem odpovedať na tieto otázky, cítim sa dobre..

– subjektívnosť

– obraznosť

– kontrast: Krásny silný živočích spred tisícročí sa stal slabým ...

– hromadenie a vymenúvanie

Lexikálne prostriedky:

– knižné slová (prapodstatou)

– všeobecne známe cudzie slová (komunikácia)

– antonyma (neviem – viem)

Syntaktické prostriedky:

– pestrá modalita viet

– kratšie vety ako vo výklade

– elipsa

– rečnícke otázky: Sme šťastnejší než naši predkovia?

–
Morfologické prostriedky:

– striedanie 1. os. sg. a pl.

Esej (z lat. exagim – váženie, uvažovanie, essai – pokus, skúška)

– hybridný žáner, stojí na rozhraní vedecko-náučných, populárno-náučných žánrov a žánrov umeleckého štýlu

– neinformuje o nových vedeckých objavoch či poznatkoch, neusiluje sa o systematickú analýzu odborného problému, ale novým originálnym spôsobom interpretuje rozličné spoločenské, filozofické, vedecké či kultúrne javy

– spája znaky náučného a umeleckého štýlu, vecnosť a estetickosť (vyvážené časti)

– autori: literáti, novinári vedci so spisovateľským talentom

– tvorili už antickí autori – Seneca, 1x 16. st. – francúzsky filozof Michel de Montaigne – kniha Essays

– slávni esejisti: F. Bacon, J.W. Goethe, L.N. Tolstoj. A. Matuška, M. Rúfus, V. Mináč

– Znaky náučného štýlu

a) odborná problematika

b) kompozícia výkladových textov

c) vecnosť, objektívnosť, faktografickosť

d) pojmovosť

e) vplyv rôznych slohových postupov

– Znaky umeleckého štýlu:

a) subjektívnosť – 1. os. sg. – osobné zážitky autora, pocity, nálady, vl. postoj, vl. interpretácia témy, v popredí osobnosť autora a jeho individuálny štýl

b) dôraz na vonkajšiu formu spracovania témy

c) obraznosť, estetickosť, hravosť, variabilnosť

d) výrazový prostriedky: – originálny štýl

e) pestré lexikálne prostriedky – expresívne slová, frazeologizmy, zdrobneniny, metafory, exkluzívne a osobné výrazy

f) rôzna modalita vety – dĺžka a členitosť vety, uvoľnená kompozícia

g) úvahovosť, asociatívnosť

h) metaforickosť,

i) tón – vtipný, ironický, kritický, sarkastický

– Znaky publicistického štýlu:

a) ohľad na čitateľa – zaujímavá téma, populárna, diskutabilná

Esej v slovenskej štylistike – hybridný útvar náučného a umeleckého štýlu
– autor: spisovateľ, publicista, vedec
Esej v anglofónnom prostredí – akákoľvek slohová práca s vyjadrením vl. názoru, s argumentáciou

– autor: žiak, študent, uchádzač o zamestnanie

Opisný slohový postup v náučnom štýle

– vo výklade

– statický odborný opis /náučný opis

– OPP

– vymenovanie znakov a vlastnosti, nevysvetľuje

– členenie – úvod, jadro, záver

– poradie sa väčšinou môže meniť, potrebné zachovať logickú postupnosť

– odborný referát (pre užší okruh záujemcov, podklad na diskusie, postup: výkladový, opisný, informačný), školský referát (cieľ – informovať, nejde o podrobnú analýzu diela, spracovanie dostupných informácií)

– prvotne písané žánre, predpokladajú ústne prednesenie pred publikom

– neskôr publikované v zborníkoch
znaky:

– jasná a prehľadná 3-členná kompozícia, úvod a jadro – stručnejšie

– jednoduchá gramatická stavba, kratšie vety

– vecný, objektívny, presný jazyk, zreteľne formulované myšlienky

Študijné čítanie náučného textu:

a) pasívne – informatívne čítanie
b) aktívne – študijné, analytické čítanie- porozumieť textu, hlbšie poznanie
c) kritické – polemika s autorom