Náučný štýl (NŠ)

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: kajka
Typ práce: Referát
Dátum: 26.10.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 039 slov
Počet zobrazení: 8 076
Tlačení: 322
Uložení: 320

Náučný štýl (NŠ)

 

Komunikačná sféra: pracovná (škola, pracovisko)

                                záujmová (spoločenské aktivity)

                                 verejná (médiá, konferencie)

Komunikanti: odborník ↔ odborník

                       odborník ↔ verejnosť

                       učiteľ ↔ žiak

 

Funkcia: vysvetľovať, zverejňovať nové vedecké poznatky a sprostredkovať ich odbornej i neodbornej verejnosti

               prezentovať názory a skúsenosti v oficiálnom styku

 

Znaky:

verejnosť 

– štýl verejnej vedeckej komunikácie

- výrazové prostriedky zo spisovnej vrstvy jazyka

 

písomnosť 

  • prejavy majú písomnú podobu /aj hovorovej predchádza písomná)

 

monologickosť

  • adresát nie je prítomný, bez spätnej väzby (okrem referátu a diskusného príspevku)

 

odbornosť, presnosť

  • odborná terminológia daného odboru, presné fakty s citáciami iných odborníkov, využitie autorského plurálu 1. os. pl.

 

pojmovosť

  • nocionálne slová (pojmové, vecné, objektívne, bez citového zafarbenia), termíny a pojmy – definície

 

Žánre:

  1. vedecko-náručné (výkladové, objektívne) – spracovať objavené, rozšíriť, vysvetliť odbornému publiku
  • dizertácia, monografie, dizertačná práca (doktorát), habilitačná práca (docentúra)
  • vedecká štúdia, odborný referát, vedecká prednáška, odborný článok
  • žiacke a študentské odborné práce

PRE: vedcov, odborníkom

SZ: knižné, cudzie, odborná terminológia

Znaky: presnosť vyjadrovania, vedecká citácia, argumentácia

Oznamovacie vety, zložené súvetia

 

  1. populárno-náučné /popularizačné/ - (výkladové a úvahové, subjektívnejšie – vl. názor, hodnotenie autora) – rozšíriť objavené medzi neodbornú verejnosť                              

PRE: širšiu verejnosť (žiaci, čitatelia časopisov)

Znaky: publicistické a beletristické prvky

SZ: domáce termíny, cudzojazyčné termíny cez opis, prirovnania, príklady, synonymá

Uvoľnená syntax, opytovacie vety, hodnotiace emocionálno-expresívne prostriedky, parafrázovanie

 

  1. ESEJ – osobitný žáner, na rozhraní náučným a umeleckým štýlom, medzi výkladom a úvahou

Výrazové prostriedky náučného štýlu

NŠ 

– odborný štýl, štýl verejnej odbornej a pracovnej komunikácie

  • SZ: výrazové prostriedky spisovného jazyka
  • verbálne (lexikológia, morfológia, syntax)
  • neverbálne – údaje v číslach, tabuľky, schémy, vzorce, grafy, prílohy, odseky, kapitoly 

Kompozícia a členenie textov NŠ:

  • typické 3-členné rozdelenie textu – úvod, jadro, záver
  • bezpríznakové vyčleňovanie odsekov

 

Rámcové členenie náučného textu:

Úvodná časť textu

  1. titul / názov – vedecko-náučné texty - označuje obsah textu – informačná funkcia
  • populárno-náučné texty – upútacia funkcia
  • medzititulky – uľahčujú porozumenie textu

 

  1. abstrakt 

      –  charakteristika obsahu náučného textu

  • na začiatku textu
  • aj v cudzom jazyku 
  1. predhovor 
  • tvorí samostatnú kapitolu
  • píše autor celej práce alebo niektorá známa osobnosť príslušného vedného odboru
  1. úvod
  • samostatný odsek / kapitola
  • oboznamuje čitateľa s obsahom, témou práce, s dôvodmi spracovania témy, s metódami a postupmi práce, s literatúrou

 

Záverečná časť textu

  1. záver
  • samostatný odsek/kapitola
  • zhrňuje výsledky, ku ktorým autor dospel
  1. Resumé
  • záverečný súhrn výsledkov, aj v cudzom jazyku
  • súčasnosť – namiesto resumé – abstrakt v úvode

 

Súdržnosť textu, prostriedky súdržnosti

- v akomkoľvek texte záleží na poradí každej vety, odseku

 

SLOVO      →                VETA         →              TEXT

 

Vetosled – poradie viet v súvetnej konštrukcii

  • poradie rovnocenných viet v zlučovacom priraďovacom súvetí je zameniteľná: Pozdravte ho a zaželajte mu zdravia!

Zaželajte mu zdravia a pozdravte ho!

  • v podraďovacom súvetí je na začiatku hlavná veta a po nej vedľajšia:

Sľuboval odplatu, keď bol doma. - častejšie

Keď bol doma, sľuboval odplatu. – zriedkavo, vyjadrenie príznaku – vyjadrenie emócie

 

Konektor – prostriedok súdržnosti a nadväznosti textu

 

  • Druhy konektorov:
  1. Jazykové
  • zámená (ukazovacie, vzťažné): My sme sa umiestnili ako piati. Toto je výsledok.....
  • synonymá, antonymá
  • opakovanie konštrukcie – anafora, refrén
  • gramatická zhoda: podmet a zhodný prívlastok
  • väzba slovesa s podstatným menom v istom páde
  • nevyjadrený podmet...
  1. obsahové (časové fázy rozprávania, opakovanie motívu napr. pri opise, téma – je v celom texte, postupnosť krokov, kompozícia – úvod, jadro, záver)
  2. mimojazykové prostriedky (mimika, gestikulácia, odkaz na predchádzajúcu situáciu: Už v mladosti pocítili....)
  3. retrospektívne konektory /smer dozadu – to, čo už bolo povedané/: čítal, študoval, skúmal. To ho robilo šťastným.
  4. perspektívne konektory (smer dopredu – avizujú, o čom sa bude hovoriť): Čosi vám poviem... Vydám sa za .....
  5. mimotextové nadväzovanie – nadväzovanie na iný text alebo komunikačnú situáciu: V KSSJ ste našli zdôvodnenie....

 

Využitie slohových postupov v náučnom štýle:

- výkladový – pri analýze a vysvetlení javu (výklad, štúdia, projekt...)

                        - analýza a hodnotenie javu – úvaha, recenzia, esej

opisný – zachytenie základných znakov predmetu – odborný opis ako súčasť výkladu, recenzie, referátu

informačný – vymenúvanie údajov, čísiel, názvov – súčasť recenzie, referátu

 

Výkladový slohový postup:

Výklad – objektívny slohový útvar, autor je nad textom, neosobné vyjadrovanie, autorský plurál, analýza javov, predmetov, vzťahov

Úvaha – subjektívny útvar, subjektívny názor autora, interpretácia známych faktov

 

Postupy a formy logického myslenia vo výkladovom slohovom postupe

Indukcia 

– myšlienkový postup, pri ktorom postupujeme

→ od jednotlivosti k zovšeobecneniu

→ od známych vecí k neznámym

→ od konkrétnych javov k abstrakcii

 

- zakončenie môže byť formou syntézy (myšlienkový proces spájajúci jednotlivé časti do celku) alebo zovšeobecnenie

- známe slovesá: spájať, zovšeobecňovať, usporiadať, zostavovať, vytvárať reťazce, vyvodiť závery

- napr. vytvorte synonymický rad k slovu MILÝ

            skúmanie viacerých vlastností istého druhu prídavných mien, autor zhrnie – vzťahové prídavné mená

 

Zovšeobecnenie (generalizácia)

  • myšlienkový postup, pri ktorom na základe opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy a formulujeme výrok, ktorý platí pre celú triedu predmetov
  • od tvrdenia o časti prvkov triedy k tvrdeniu o celej triede
  • slovesá: zovšeobecňovať, definovať
  • vysvetlite vzťah uvedených autorov k zemianstvo a zovšeobecnite realistov k tejto téme, od jednotlivých slovných druhov (od Pod. mien k citoslovciam) definujeme pojem – slovné druhy

Dedukcia

  • myšlienkový postup

→ od všeobecného k jednotlivému,

→ od abstraktného ku konkrétnemu,

→ od neznámeho k známemu

  • zakončenie – analýza/rozbor (rozčlenenie celku na jednotlivé časti)
  • slovesá: odvodzovať, vyvodzovať, rozčleňovať, analyzovať, rozlišovať, vyvodiť závery
  • Definujte slovné druhy a postupne charakterizujte jednotlivé slovné druhy, posúďte miesto opisu a charakteristiky v 3 dielach J.G. Tajovského

Komparácia (porovnávanie)

  • klasifikácia jednotlivých javov, zisťujeme zhody a rozdiely, využívame analýzu a syntézu
  • slovesá: porovnávať, rozlišovať, rozoznávať, skontrolovať, dať do protikladu
  • privlastňovacie a vzťahové prídav. mená nemôžeme stupňovať, porovnajte spracovanie témy láskz v dielach Smreka a Dilonga

Konkretizácia (uvedenie príkladu)

  • od všeobecného pojmu ku konkrétnemu príkladu, definíciu aplikujeme na konkrétny príklad
  • slovesá: konkretizovať, aplikovať, uviesť príklad, demonštrovať na príklade
  • akostné adjektíva sa dajú rozvíjať – úzky, uzučký, priúzky

               nájdite v texte dôkaz, že jazyk Švantnera je ovplyvnený stredoslovenským nárečím

 

Triedenie, klasifikácia (kategorizácia)

  • skupinu pojmov / javov delíme na podskupiny podľa rozlišovacích znakov, využívame tu porovnanie jednotlivých javov a uvedenie príkladov
  • slovesá: rozlišovať, triediť na základe porovnávania, klasifikovať, kombinovať
  • prídavné mená delíme na 1. akostné (pekný), 2. vzťahové (železný), 3. privlastňovacie (matkin), porovnajte označené výrazové prostriedky a zaraďte do jednotlivých štýlov

 

Analógia (obdobou, podobnosťou)

  • po preskúmaní podobností 2 javov usudzujeme, že aj tretí jav toho istého charakteru bude mať tie isté vlastnosti, vyslovíme hypotézu (ešte vedecky nepotvrdený predpoklad, že je to tak)
  • slovesá: usudzovať, predpokladať, vyslovovať hypotézu
  • preskúmajte slovotvorné základy označených slov v ukážke Gavloviča a napíšte ich súčasnú podobu, keďže v danej písomnosti je zvyčajne pri podpise kráľa podpísaná jeho manželka, budú podpisy pri mene Svätopluka patriť jeho manželke

 

Objasňovanie /exemplifikácia

  • pojmov alebo definícií robíme pomocou príkladov
  • slovesá: objasniť, uviesť príklad
  • Charakterizujte pojem polovetná konštrukcia a uveďte 2 príklady na ňu vyjadrenú prechodníkom

 

Interpretácia

  • príjemca pochopí obsah informácie, vyvodí záver, mení svoje prvotné stanovisko, rozhodne sa reagovať, spracuje inštrukcie z textu a pridá tie, ktoré obsahuje jeho vedomie
  • úzko súvisí s dedukciou, klasifikáciou a exemplifikáciou
  • zahŕňa aj postoje /názorové, zážitkové/ interpretujúceho
  • autor si vytvára po rozbore vlastnú mienku
  • rozlišujeme interpretáciu – súhlasnú, kontrastnú, polemickú, komplexnú, čiastkovú
  • je tu zreteľná prítomnosť interpretujúceho (1. os. sg. , pl.)
  • typy interpretácie:
  1. vedecká – napr. zákonov
  2. popularizačná – napr. vyhlášky, príručka pre vodičov
  3. esejistická – napr. lyrickej básne, jazykový výklad textu

 

argumentácia

  • druh objasňovania/exemplifikácia
  • proces uvažovania, v ktorom sa uplatňuje logika
  • ide tu aj o presviedčania prijímateľa, o prezentáciu a dokazovanie pravdy
  • postup:
  1. vyslovíme tézu – tvrdenie, ktoré treba argumentmi dokázať, obhájiť, presvedčiť o správnosti
  2. argumentujeme (objasňujeme, odôvodňujeme) svoje tvrdenie s využitím argumentu (argument- dôvod, argument – dôkaz nášho tvrdenia)
  3. záver – zhrnutie povedaného, naznačenie problému
  • rozlišujeme druhy:
  1. priame – časové, historické číselný údaj, citácia...
  2. nepriame – využitie hypotézy (vedecky podložený, ale doteraz nepotvrdený predpoklad), premisy (výrok, z kt. vyplýva nový výrok/záver

                      - dôkazy dosiahnuté logickými operáciami

 

Vyjadrenie príčinnosti (kauzality) - myšlienková metóda, ktorá skúma príčinné súvislosti

  1. na úrovni syntagmy – príslovkové určenie
  1. vlastná príčina – Prečo sa dej realizuje? Rozhodli sa cestovať pre riziko nákazy.
  2. účelu – Načo, s akým cieľom sa dej realizuje? Vycestovať na dovolenku
  3. podmienky – Bez/Za akých podmienok sa dej realizuje? V závislosti od stupňa imunity opakujeme liečbu.
  4. prípustky – Napriek čomu sa dej realizuje? Napriek osvete sa očkovanie nerozšírili.

 

  1. na úrovni vety – nepravé priraďovacie súvetie
  • nenachádzajú sa tu odkazovacie výrazy – zámená, príslovky
  • spojenie 2 nerovnocenných viet, medzi ktorými je podraďovací vzťah, spájacie prostriedky sú priraďovacie (nezhoda medzi obsahom a formou – priraďovacie len formou):
  1. príčinné /dôvodové – prečo sa to stalo v tomto prípade?/ súvetie – 2. veta vysvetľuje obsah 1. vety: veď, však, teda, a teda, a veď, totiž, totižto, a to, aj tak, a či, čiže, to jest, inak

Treba byť obozretný, (lebo)krajiny ako Chorvátsko, Bulharsko, Grécko či Egypt sú totiž v rizikovej oblasti.

 

  1. dôsledkové súvetie - 2. veta vysvetľuje dôsledok prvej vety, prvá vysvetľuje príčinu: preto, teda, nuž, tým, a preto, a tak, a teda, a tým, a zato, zrejme ani, vtedy, a tak aj...

Pozostáva z troch dávok, a tak zabezpečí zaočkovanému ochranu po celý zvyšok života.

 

  1. prípustkové – 1 veta uvádza okolnosť, napriek ktorej sa realizuje alebo nerealizuje dej  

druhej vety: aj tak, a tak, ta či tak, aj to, i to, pritom, za to, a zato, a predsa, a jednako..

Pri vycestovaní do zahraničia sa turisti obávajú moru či cholery, a pritom nemyslia na vírusy žltačky.

 

                                                       Výkladový slohový postup

 

VÝKLAD

  • autor – vedec, študent, novinár, spisovateľ
  • písaný jazykový prejav vo vedeckých publikáciách, učebniciach, vedeckých časopisoch
  • cieľ – objektívne vysvetliť vedecké poznatky a poučiť adresáta
  • postup – výkladový a opisný
  • SZ – pojmy, termíny, definície,
  • Grafická stránka, poznámky pod čiarou
  • kompozícia:
  1. úvod – pomenovanie problému, javu
  2. jadro – analýza jednotlivých stránok problému, javu, argumentácia
  3. záver – zhrnutie, zovšeobecnenie
  • druhy:

induktívny výklad

  • od ľahšieho k náročnejšiemu, od faktu k faktu, záver – zovšeobecnenie tvrdenia

(príslovia, porekadlá, príklady na ne, pojem frazeologizmus, zaradenie do SZ)

 

deduktívny výklad

  • rozširuje, precvičuje a aplikuje definície a vedomosti na konkrétne javy (najskôr poznať pojmy a definícia – neporozumieme obsahu, napr. analýza textu – definícia frazeologizmu, hľadanie príkladov v texte, priraďovanie príkladov k rôznym druhom frazeologizmov

 

Výkladové žánre v náučnom štýle

 

 

Odborný článok

Štúdia

Dizertácia

/vedecká rozpráva/

cieľ

základné info o probléme, výsledkoch výskumu

Analyzuje čiastkový odborný problém

Čiastkový problém vedného odboru – monografia (VM)

Súhrnný vedný odbor – kompendium (dejiny SR)

dĺžka

krátky

Dlhšia ako článok

najdlhšia

Kde?

Vedecké, odborné časopisy

V zborníkoch z vedeckých konferencií

Samostatná kniha

kompozícia

Informuje o probléme

Úvod, jadro, záver, resumé

Úvod, jadro v kapitolách, záver

 

 

Prípadová štúdia – hybridný žáner s vysokým stupňom analýzy

 

 

Projektová práca, SOČ, KOP

  • cieľ – zvládnuť existujúce informácia a samostatne ich tvorivo spracovať
  • subjektívny výber a spracovanie informácií
  • originálny tvorivý prístup k téme, nový uhol pohľadu
  • ústna prezentácia – súčasť celej práce (oblasť rétoriky)
  • využitie výpočtovej techniky, grafického materiálu, obrazových príloh, grafov
  • predpísaná úprava
  • rozsah: SOČ 8-16 strán, referát a seminárna práca 2-5 strán

Úvaha

  • vzťahy medzi javmi a vo vnútri javov
  • sleduje všeobecne známe javy a subjektívne interpretuje známe fakty, vyvodzuje úsudky a závery, pôsobí na city adresáta, formuje jeho mienku, pozerá na problém z iného pohľadu
  • uvádza aj životné skúsenosti, bezprostredné zážitky a názory

 

 

Hovorový štýl

Umelecký štýl

Publicistický štýl

Náučný štýl

Úvaha

- Jednoduché krátke zamyslenie

- príslovie

- Epika – monologické časti v pásme postáv a rozprávača

- Lyrika - reflexívna

- Úvodník, komentár, editoriál

- Glosa, stĺpček, úvodný stĺpček

- recenzia, diskusný príspevok

- odborný článok, populárno-náučné texty

 

 

 

Výklad

Úvaha

postup

výkladový, opisný, informačný

výkladový, rozprávací (úvahový)

kompozícia

-               jednoduchý výklad:

úvod, jadro, záver

-               dlhšie útvary:

abstrakt, úvod, kapitoly, záver, resumé, použitá lit., vecný a menný register

Nezreteľné horizontálne členenie textu – prepojenosť úvodu a záveru (toľko odsekov, koľko myšlienkových celkov)

text jadra

- štruktúrovaný – číslované odseky, tabuľky, schémy, obrazové prílohy

- neštruktúrovaný text – bez členenia pomocou písmen/čísel, jadro podľa potreby autora

lexika

Citovo nepríznaková, lexika náučného štýlu - termíny

Citovo a štylisticky príznaková lexika – umelecký, public., hovorový štýl

syntax

Komplikované súvetia, jednočlenná veta v nadpise, syntaktické konštrukcie – logicko-príčinné vzťahy

Príznakové syntaktické konštrukcie, menej komplikované súvetia, jednočlenné vety, modifikácia vetnej stavby, syntaktické konštrukcie – logicko-príčinné vzťahy

Údaje a citovanie

Presnosť údajov a čísel, presná citácia

Nepotrebnosť presnosti údajov, voľná citácia, parafráza 

Školská úvaha 

Kompozícia:

  1. úvod – nezreteľne vyčlenený – tvrdenie, o ktorom sa bude uvažovať, otázky na úvod
  2. jadro – vlastný zážitok, spomienka, prerozprávanie situácie, predstavy, asociácie, predpoklady, emotívne zvolania, vymenúvanie, radenie jednočlenných viet za sebou, uvádzanie príkladov
  • v poslednom odseku jadra úvahové alebo rozvažovacie otázky, na ktoré si – často v závere – zodpovie sám autor alebo to ponechá na čitateľovi
  1. záver – veľmi subjektívna časť – osobné pocity, vyznanie, prejavenie názoru, výzva, odpoveď na formulované otázky alebo nezodpovedaná otázka na záver, zopakovanie kľúčových slov /časti z úvodu, jadra – obsahový konektor

 

Znaky: aktuálna téma

Prostriedky umeleckého štýlu: 

1. os. sg. – spomínam, neviem odpovedať na tieto otázky, cítim sa dobre..

- subjektívnosť

- obraznosť

- kontrast: Krásny silný živočích spred tisícročí sa stal slabým ...

- hromadenie a vymenúvanie

 

Lexikálne prostriedky:

- knižné slová (prapodstatou)

- všeobecne známe cudzie slová (komunikácia)

- antonyma (neviem - viem)

Syntaktické prostriedky:

  • pestrá modalita viet
  • kratšie vety ako vo výklade
  • elipsa
  • rečnícke otázky: Sme šťastnejší než naši predkovia?

Morfologické prostriedky:

  • striedanie 1. os. sg. a pl.

 

Esej (z lat. exagim – váženie, uvažovanie, essai – pokus, skúška)

  • hybridný žáner, stojí na rozhraní vedecko-náučných, populárno-náučných žánrov a žánrov umeleckého štýlu
  • neinformuje o nových vedeckých objavoch či poznatkoch, neusiluje sa o systematickú analýzu odborného problému, ale novým originálnym spôsobom interpretuje rozličné spoločenské, filozofické, vedecké či kultúrne javy
  • spája znaky náučného a umeleckého štýlu, vecnosť a estetickosť (vyvážené časti)
  • autori: literáti, novinári vedci so spisovateľským talentom
  • tvorili už antickí autori – Seneca, 1x 16. st. – francúzsky filozof Michel de Montaigne – kniha Essays
  • slávni esejisti: F. Bacon, J.W. Goethe, L.N. Tolstoj. A. Matuška, M. Rúfus, V. Mináč
  • Znaky náučného štýlu
    1. odborná problematika
    2. kompozícia výkladových textov
    3. vecnosť, objektívnosť, faktografickosť
    4. pojmovosť
    5. vplyv rôznych slohových postupov
  • Znaky umeleckého štýlu:
  1. subjektívnosť – 1. os. sg. – osobné zážitky autora, pocity, nálady, vl. postoj, vl. interpretácia témy, v popredí osobnosť autora a jeho individuálny štýl
  2. dôraz na vonkajšiu formu spracovania témy
  3. obraznosť, estetickosť, hravosť, variabilnosť
  4. výrazový prostriedky: - originálny štýl
  5. pestré lexikálne prostriedky – expresívne slová, frazeologizmy, zdrobneniny, metafory, exkluzívne a osobné výrazy
  6. rôzna modalita vety – dĺžka a členitosť vety, uvoľnená kompozícia
  7. úvahovosť, asociatívnosť
  8. metaforickosť,
  9. tón – vtipný, ironický, kritický, sarkastický
  • Znaky publicistického štýlu:
  1. ohľad na čitateľa – zaujímavá téma, populárna, diskutabilná

 

Esej v slovenskej štylistike – hybridný útvar náučného a umeleckého štýlu

                                                    - autor: spisovateľ, publicista, vedec

Esej v anglofónnom prostredí – akákoľvek slohová práca s vyjadrením vl. názoru, s argumentáciou

  - autor: žiak, študent, uchádzač o zamestnanie

Opisný slohový postup v náučnom štýle

  1. vo výklade
  • statický odborný opis /náučný opis
  • OPP
  • vymenovanie znakov a vlastnosti, nevysvetľuje
  • členenie – úvod, jadro, záver
  • poradie sa väčšinou môže meniť, potrebné zachovať logickú postupnosť
  1. odborný referát (pre užší okruh záujemcov, podklad na diskusie, postup: výkladový, opisný, informačný), školský referát (cieľ – informovať, nejde o podrobnú analýzu diela, spracovanie dostupných informácií)
  • prvotne písané žánre, predpokladajú ústne prednesenie pred publikom
  • neskôr publikované v zborníkoch

znaky: 

- jasná a prehľadná 3-členná kompozícia, úvod a jadro – stručnejšie

- jednoduchá gramatická stavba, kratšie vety

- vecný, objektívny, presný jazyk, zreteľne formulované myšlienky

Študijné čítanie náučného textu:

  1. pasívne – informatívne čítanie
  2. aktívne – študijné, analytické čítanie- porozumieť textu, hlbšie poznanie
  3. kritické – polemika s autorom
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.032 s.
Zavrieť reklamu