Správny čas na výber povolania

Správny čas na výber povolania

Hľadanie počas štúdia

Mnohí ľudia majú už od detstva svoje predstavy o vysnívanom povolaní. V prvej fáze života je na rodičoch, zistiť, či je sen reálny, či má dieťa na dané povolanie predpoklady a pomáhať mu rozvíjať ich. „Už na základných školách by sa mala výučba zameriavať aj na sebapoznanie. Tak, aby boli deti podporované v tom čo ich baví a učili sa spôsobom, ktorý je každému najpríjemnejší. Je to asi predstava budúcnosti, ale už teraz na tom niektoré základné aj stredné školy pracujú.“ myslí si Lenka Zelingrová.

V neskoršom období už mladý človek sám vie zhodnotiť svoje schopnosti a motiváciu a postupne svoj život smerovať cestou svojho budúceho povolania. Prístup k výberu povolania sa mení s meniacou sa úrovňou zrelosti mladého človeka. Čím je starší, tým vie o sebe viac, pozná svoje schopnosti, kvality aj motiváciu.

„Už na výber školy je treba nazerať cez výber povolania, škola má byť prostriedkom, sprostredkovať cestu k nášmu povolaniu. Veľmi často sa stretávame u študentov s výberom smeru ďalšieho vzdelávania spôsobom najmenšieho zla, alebo „idem tam, kde sa dostanem“, na niečo všeobecné, čo oddiali moje rozhodovanie,“ vysvetľuje Eva Uhríková. Výber povolania sa tak podľa nej odsunie na neskôr, čo je síce riešenie na okamžitú situáciu, no neskôr možno zistíte, že ste premeškali dôležitý čas prípravy.

Ten správny čas na uvažovanie o tom, aké povolanie budete vykonávať, je vždy, keď sa chystáte na určitú zmenu vo vašom živote:

• pri prechode zo základnej na strednú školu
- v 15-tich rokoch sa však pomerne málo študentov vie jednoznačne rozhodnúť o svojom smerovaní
• pri výbere vysokej školy
- v čase maturity hľadáte svoju identitu a ste ochotní viac sa tým zaoberať. Počas štúdia však môžete zistiť, že pre vás zvolený odbor nie je najvhodnejším. Riešením býva zmena odboru, kombinovanie štúdia, pribranie externého štúdia v preferovanom odbore, či školu úplne zmeniť. Je určite lepšie stratiť na začiatku pár rokov hľadaním toho správneho smerovania, ako sa potom celý život venovať niečomu, čo pre vás nie je až tak atraktívne.
• po skončení vysokej školy a hľadaní si prvého zamestnania
– prioritou mladých v tejto fáze je zamestnať sa a často je to absolventom jedno kde, len chcú získať prax. Musia si však uvedomiť, že je to obdobie, kedy majú najviac priestoru na experimentovanie a hľadanie si tej ideálnej práce.
• pri hľadaní každého ďalšieho zamestnania
– človek má už za sebou viacero skúseností, vie preto zhodnotiť, čo by chcel robiť. Často mu však na zmenu povolania chýba odvaha a radšej pokračuje v zabehnutej práci i za cenu, že jeho povolanie nie je pre neho až také ideálne. Keď však začne cítiť výraznú nespokojnosť, rozhodnutie, či s tým niečo urobí, je vo veľkej miere aj na ňom. Či chce a dokáže sa tým zaoberať a posunúť sa ďalej, aby sa viac realizoval v práci a žil plnší a šťastnejší život.

Študujete a stále nemáte jasno, čo chcete po skončení štúdia robiť?
Žiadna panika, nie ste výnimkou. Mladí ľudia na Slovensku podľa skúseností HR manažérov a personalistov v tom zväčša počas štúdia nemajú jasno a nechávajú si otvorené viaceré možnosti. Podľa databázy spoločnosti Hill Slovakia, ktorá obsahuje asi 30 tisíc kandidátov, sa len asi 50% ľudí naozaj uplatní v odbore, ktorý vyštudovali. „Všetci ľudia, po urobení rozhodnutia, kam na školu, si dávajú pauzu od úvah, čo ďalej. Začnú to opäť riešiť, keď sa blíži jej skončenie. Samozrejme je lepšie myslieť na to priebežne počas štúdia, minimálne vzhľadom k poznávaniu seba - toho, čo ma zaujíma a baví, pri čom by som chcel v budúcnosti zostať,“ hovorí Eva Uhríková . Štúdium, brigády, part time práce vás postupne nasmerujú tou správnou cestou a zistíte, čo vám je najbližšie, čo vás zaujíma najviac a na čo máte najväčšie predpoklady a motiváciu.

Čomu sa venovať počas školy, aby ste čo najlepšie našli tú pravú oblasť uplatnenia a lepšie sa presadili na trhu práce:

• brigády – najmä študenti v prvých ročníkoch, keďže ešte nie sú tak zorientovaní na trhu práce a nemajú potrebné odborné vedomosti, vykonávajú množstvo brigádnických prác, často úplne mimo oboru, ktorý sa rozhodli študovať. Takéto práce im poskytujú aspoň čiastočnú finančnú nezávislosť, ale čo je dôležitejšie, budujú si postupne pracovné návyky, i keď spočiatku ide zväčša o manuálne práce či jednoduchú administratívu. Dôležité však je, aby s postupom času prešli od neodborných prác a začali si vyhľadávať odbornejšie brigády či prácu
• part time, full time – keď už máte aspoň aké – také odborné vedomosti, môžete si nájsť prácu na čiastočný úväzok, ak vám váš rozvrh dovoľuje, čo môže byť u študentov na externom štúdiu aj na plný úväzok. Najlepšie, ak ide o obor, v ktorom chcete neskôr pracovať a kde využijete získané odborné znalosti a vedomosti. (Napr. ekonóm v administratíve, účtovníctve, cestovnom ruchu, právnik v advokátskej kancelárii , na notárskom úrade a pod.) Už vopred tak môžete zistiť, či sa chcete daným povolaním živiť aj v budúcnosti V neposlednom rade však získate aj pracovné kontakty, ktoré môžete využiť v ďalšom období. „Často zamestnávateľ študenta, ktorý u neho pracoval, osloví po skončení štúdia s ponukou trvalého zamestnania, lebo už sa navzájom poznajú,“ dodáva Alena Dušatková.
• pracovná stáž – ak si kvôli nedostatku skúseností a odbornosti neviete nájsť prácu, ale chcete sa ďalej vzdelávať v danom odbore, nájdite si stáž. Veľa firiem a inštitúcií už dnes ponúka neplatenú stáž, kde sa môžete ďalej vzdelávať a vyskúšať si svoju potenciálnu budúcu prácu. Ak sa osvedčíte, môžu si vás nechať i na čiastočný či trvalý pracovný pomer. Takúto stáž si môžete vybaviť už počas školského roka na Slovensku, alebo na prázdniny vycestovať do zahraničia.
• work and travel pobyty – pracovné pobyty v zahraničí sú určené študentom vysokých škôl, ktorí si chcú počas letných prázdnin zlepšiť jazyk, zarobiť a cestovať. Popri tom však neskôr vo vašom CV dokazujú zamestnávateľovi, že nie ste lenivec, ktorý počas celej vysokej školy nepohol navyše ani prstom a minimálne preukazujú vašu schopnosť prežiť v cudzom prostredí a postarať sa sám o seba.
• byť aktívny v organizáciách rozvíjajúcich potenciál študentov – napr. Junior Achievement, IAESTE a pod.. Takéto organizácie ponúkajú získanie praxe prostredníctvom rôznych pozícií, ktoré študenti zastávajú, vytvárajú fiktívne firmy, sprostredkúvajú stáže, poskytujú študentom mentorov a pod.
• jazykové kurzy – i keď sa môžete počas štúdia zaprisahávať, že nikdy nebudete pracovať v spoločnosti, kde budú od vás chcieť čo i len slovo v cudzom jazyku, faktom je, že takých spoločností je na Slovensku už len minimum. I keď u niektorých naozaj cudzí jazyk nevyužijete vôbec, i tak býva jednou zo základných požiadaviek na budúceho zamestnanca. Firmy si totiž nechávajú otvorený priestor pre vstup na zahraničné trhy alebo spoluprácu so zahraničnými partnermi a jazyková pripravenosť zamestnancov je teda samozrejmosťou. Už počas školy preto venujte jazykovej príprave maximum, počas vyučovacieho procesu i mimo neho. Ideálne je doplniť klasickú výučbu jazyka v škole doplnkovým kurzom s certifikátom, ktorý môžete pripojiť k svojmu CV, keď budete žiadať o prácu.
• počítačové kurzy – aspoň minimálnu počítačovú gramotnosť dnes už takisto vyžaduje každý zamestnávateľ, preto hodiny informatiky a programovania počas školy nezanedbávajte. Ak máte pocit, že si nie ste celkom istý svojimi počítačovými zručnosťami, požiadajte priateľov, aby vám pomohli, kúpte si jednu z množstva IT príručiek alebo sa prihláste na počítačový kurz, ktorý neskôr rovnako vylepší vaše CV.

Výber povolania po škole

Ak sa už definitívne chcete rozhodnúť, kam svoj život nasmerujete, 25 rokov je ten správny vek. Máte už za sebou formálne vzdelanie, prvé pracovné skúsenosti, konkrétnejšie predstavy o svojej kariére, viete zhodnotiť svoje kompetencie a viete teda zvážiť, čo nechcete a čo naopak áno. „Treba si vyberať ako v obchode. Všetko niečo stojí a záleží na vás, koľko ste ochotní tomu venovať investícií: času, energie na pátranie a hľadanie, dovzdelávanie, sťahovanie sa do inej lokality, a pod.,“ vysvetľuje Eva Uhríková.

Prístup k výberu povolania ovplyvňuje z pragmatických dôvodov najmä vzdelanie. Ľuďom s ukončenou základnou školou ide predovšetkým o prežitie po finančnej stránke. S nižším vzdelaním sa vrhnú na novú prácu, ak je dobre platená, alebo podľa vzdialenosti od domova. S vyšším vzdelaním si už začínajú pozorne vyberať oblasť alebo odvetvie, v ktorom sa uplatnia. Mladí ľudia preferujú najprv si veľa vecí vyskúšať a až potom sa rozhodnúť. Atraktívnosť samozrejme s vyšším platom, možnosťou cestovania a získaním nových kontaktov pre nich rastie. „Niekedy ľudia pociťujú chýbajúce vzdelanie ako prekážku získania konkrétnej vybratej pozície, rovnako ako nesprávne absolvovaný smer vzdelania. Väčšinou však závisí na sile motivácie ísť za tým, čo človeka ťahá,“ myslí si Eva Uhríková.

Najdôležitejšie faktory pri výbere povolania:

• chuť človeka zaoberať sa sám sebou a zamyslieť sa nad tým, aké by bolo pre neho najvhodnejšie povolanie, nevrhať sa bezhlavo do toho, čo príde
• vedomosti, vzdelanie – odbor, špecializácia
• doterajšia odborná prax, predchádzajúce pracovné skúsenosti
• vlastné kvality, zručnosti a schopnosti, ktoré si často ani neuvedomujeme alebo ich považujeme za samozrejmé
• súkromné životné ciele - čo vlastne chceme teraz a v budúcnosti
• motivácia – prístup k pracovnej činnosti, radosť z práce, pocit jej zmysluplnosti a vlastnej sebarealizácie
• individuálne preferencie: chcete robiť pre malú, strednú alebo globálu spoločnosť; chcete pracovať v ziskovom alebo neziskovom sektore, chcete byť súčasťou tímu, alebo pracovať individuálne;
• finančné nároky
• osobná a rodinná situácia a podmienky: iné možnosti má slobodná matka s deťmi, iné starší slobodný muž bez záväzkov
• vplyv rodičov a priateľov
• záujmy
• vek
• bydlisko, resp. vzdialenosť od potenciálneho zamestnávateľa