Vývin SJ jazyka

Vývin SJ

JAZYK -  je abstraktný systém lexikálnych a gramatických znakov, ktorý určité jazykové spoločenstvo používa ako prostriedok myslenia a dorozumievania

REČ – je konkrétna realizácia jazykového systému, je zvukovo alebo písomne vyjadrovaný hovor, na rozdiel od jazyka dorozumievacie znaky reči môžu mať aj mimojazykovú podobu

JAZYKOVÝ ZNAK – je schopný zastupovať konkrétne veci z reálneho sveta, spojenie zvukovej a obsahovej zložky musí byť v danom jazyku ustálené, umožňuje prenášať informáciu vďaka spojeniu zvukovej a významovej stránky znaku

VZNIK JAZYKA

• jazyk vznikol asi pred 100 000 rokmi na viacerých miestach Zeme
• skupiny príbuzných jazykov pravdepodobne vznikli zo spoločného pôvodného jazyka – prajazyka
• veľa jazykov vymrelo a zachovalo sa iba v písomnej podobe
• príbuzné jazyky vytvárajú jazykové rodiny
• predpokladom vzniku jazyka bol rozvoj myslenia a pracovných schopností, ako aj potreba ľudí vymieňať si informácie, deľba práce a mnoho iných faktorov
• jazyku jedného etnika rozumeli spočiatku len ľudia toho istého spoločenstva (na istom stupni vývinu dokázal človek odovzdávať informáciu prostredníctvom kresby na stene jaskyne grafickým znakom, ktorému rozumeli aj tí, ktorí nehovorili tým istým jazykom)
• najstaršími grafickými znakmi sú piktogramy – priamo odrážajú vlastnosti veci, ktorú označujú

VÝVIN SLOVENSKÉHO SPISOVNÉHO JAZYKA

• SJ sa vyvíjal od 5. storočia ako osobitný slovanský jazyk
• vo vývine SJ rozlišujeme z hľadiska existencie kodifikovanej podoby nášho jazyka dve obdobia: predspisovná a spisovné obdobie

PREDSPISOVNÉ OBDOBIE

• do 8. storočia – spoločným jazykom všetkých Slovanov bola praslovančina
• stor. – 863 – Konštantín a Metod prichádzajú na územie VM a prinášajú prvý kultúrny a cirkevný jazyk Slovanov staroslovienčina (zachovali sa dodnes v podobne cirkevnoslovanského jazyka - dodnes ho používajú gréckokatolícki a pravoslávni veriaci), Konštantín vytvára slovanské písmo – hlaholika (lit. pamiatky – Proglas, Moravsko-panónske legendy)
• stor. – rozpad VM, postupné začleňovanie Slovenska do uhorského štátu, spisovným a liturgickým jazykom sa stáva latinský jazyk (lit. pamiatky – Anonymova kronika, Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi, Legendy o sv. Štefanovi)
• -16. stor. – kultúrny a spisovný jazyk je slovenčina s českými prvkami – slovakizovaná čeština alebo bibličtina (lit. pamiatky – Žilinská mestská kniha, pieseň Vitaj milý Spasiteľu)
• – 17. storočie Kultúrna slovenčina – neuzákonená forma slovenčiny, ako prví pocítili potrebu jazykovej normy kamaldulskí mnísi, ktorí prekladali bibliu do kultúrnej západoslovenčiny (neskôr si Ivan Bajza sám zvolil jazyková normu domáceho jazyka pri písaní literárnych diel.

SPISOVNÉ OBDOBIE

• koniec 18. stor. a začiatok 19. stor.– Bernolákovské obdobie– uzákonenie 1. spisovného slovenského jazyka 1787 na základe kultúrnej západoslovenčiny – Bernolák – jazyk mal fonetický pravopis (píš ako počuješ), mäkké spoluhlásky sa označovali mäkčeňom, nerozlišoval y/i, namiesto j požíva g, mal dvojité w, pridal mäkké slabiky de, te, ne, le, podstatné mená sa písali s veľkým začiatočným písmenom, odstraňuje české litery (ř..), namiesto dvojhlások má dlhé á, é, ú (Slovenská gramatika, Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách)
• polovica 19. storočia – Štúrovské obdobie – uzákonenie spisovného jazyka Ľ. Štúrom 11. – 16. júla 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom na základe stredoslovenského nárečia, pravopis bol fonetický, Štúr nepoznal spoluhlásku ľ, samohlásku y, ä, ô, dvojhlásky sa zapisujú (ja, je uo), zaviedol krátenie druhej dĺžky, v 3. osobe slovies jednotného čísla minulého času zavádza príponu –u, neurčitok slovies sa končí na -uvať (Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej), dielo, ktoré bolo písané štárovským pravopisom sa volalo Almanach Nitra - 1844
• 1852 – Hattala a M. M. Hodža upravujú Štúrov pravopis po celoslovenskej porade, rozlišuje sa y/i, dodajú sa hlásky ľ, ä, neoznačujú mäkkosť spoluhlásky pred e a i (vydanie diela Krátka mluvnica slovenská), zaviedol písanie ia, ie,ô, zaviedol v 3. osobe min. času –l, rozdelil slová na 9 slovných druhov (chýbali častice)
• 1863 – 1875 a koniec 19. stor. - Martinský úzus sa stal základom pre kodifikáciu syntaxe spisovnej slovenčiny, začiatkom 20. stor. bola vydaná Rukoväť spisovnej reči slovenskej – príručka ustálila jazykovú normu v oblasti skloňovania
• 1875 – 1918 – maďarizácia – pomaďarčovanie nemaďarských slov
• 1918 – 1945 Medzivojnové obdobie - vznik 1. ČSR, najlepšie podmienky pre používanie a rozvoj spisovného slovenského jazyka, slovenčina sa stala štátnym, úradným a vyučujúcim jazykom, v 20. rokoch nastalo vyvrcholenie hnutia o zjednotenie českého a slovenského jazyka do československého jazyka (vyšli 1. pravidlá slovenského pravopisu, ktoré priniesli do slovenskej slovnej zásoby české slová - 1931)
• 1940 – Pravidlá slovenského pravopisu vydané Maticou slovenskou bez českých slov, vzniká puristické hnutie (hnutie za očistu slovenčiny od českých slov)
• 1945 – 1989 Povojnové obdobie – o výskum slovenského jazyka sa stará Jazykovedný ústav Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied, po roku 1968 sa čeština a slovenčina stali rovnocennými štátnymi a úradnými jazykmi

SÚČASNÉ OBDOBIE

• 1991 – vyšli Pravidlá slovenského pravopisu s výraznými zmenami v pravopise (zmeny písanie veľkých písmen, mení sa písanie čiarky – pred a, i aj ani alebo či sa čiarka nepíše, zmeny v rytmickom krátení, medzi písaním miesta a času v liste sa prestala písať čiarka..)
• 1995 Zákon o štátnom jazyku – norma upravuje používanie jazyka vo verejnom styku (napr. zahraniční výrobcovia, ktorí chcú predávať výrobky na Slovensku, musia vyhotoviť preklad návodu na použitie do slovenčiny)
• 2000 – vyšli Pravidlá slovenského pravopisu, 3. vydanie
• 2003 – vyšiel Krátky slovník slovenského jazyka, 4. vydanie
• 2004 Slovenčina sa stáva rokovacím jazykom v inštitúciách Európskej únie
• 2006 – vyšiel Slovník súčasného slovenského jazyka, ktorý povoľuje dvojtvary, uvádza poslovenčenú podobu slova, zachytáva nové zložené slová (napr. euročíslo, eurominca), upravuje písanie pôvodne cudzích slov (četovanie, editoriál)
• 2009 – novela zákona o štátnom jazyku