Náučný štýl znaky a žánre

Náučný štýl

Náučný štýl je objektívny štýl, štýl verejnej odbornej a pracovnej komunikácie. Využíva formy spisovného jazyka.

Komunikačná sféra – pracovná (škola, pracovisko), záujmová (spoločenské aktivity), verejná (média, konferencia a pod.)

Komunikanti – odborník – odborník; odborník – verejnosť; učiteľ – žiak

Funkcia NŠ – vysvetľovať, zverejňovať nové vedecké poznatky s sprostredkovať ich odbornej i neodbornej verejnosti, prezentovať názory a skúsenosti v oficiálnom styku (pracovisko, obch. stretnutia a pod.)

Znaky náučného štýlu:

1. Verejnosť

– je to štýl verejnej vedeckej komunikácie, využíva výhradne prostriedky zo spisovnej vrstvy jazyka

1. Písomnosť

– má väčšinou písomnú podobu, aj hovornej podobe predchádza písomná príprava

1. Monologickosť

– všetky útvary sú monologické, adresát nie je prítomný, ide o komunikáciu bez spätnej väzby – okrem referátu a diskusného príspevku, ktoré majú znaky rečníckeho štýlu 

1. Odbornosť, presnosť

– texty náučného štýlu obsahujú domácu i medzinárodnú odbornú terminológiu príslušného vedného odboru, prinášajú presné údaje, fakty bývajú podopreté citáciami iných odborníkov 

1. Pojmovosť

– odborné texty pracujú s nocionálnymi (pomenúvajú realitu vecne, objektívne, bez citového zafarbenia) slovami, termínmi a pojmami

Žánre náučného štýlu

1. Vedecko-náučné útvary

– výkladové, objektívne

–  dizertácia, vedecká štúdia, odborný referát, vedecká prednáška, odborný článok, žiacke a študentské odborné práce

– cieľom je spracovať objavené, rozšíriť a vysvetliť

1. Populárno-náučné útvary

– výkladové a úvahové, subjektívnejšie

– popularizačný článok

– popularizačná prednáška

– recenzia

– cieľom je rozšíriť objavené medzi neodbornú verejnosť

1. Osobitným žánrom je esej – stojí na rozhraní medzi náučným a umeleckým štýlom, medzi výkladom a úvahou

Kompozícia náučného štýlu  

Pre náučný text je typické trojčlenné rozdelenie textu na úvod, jadro a záver. Text má byť jasný, zreteľný a prehľadný, a preto sa dodržiava bezpríznakové vyčleňovanie odsekov. Horizontálne členenie textu sleduje logický tok myšlienok.

Úvodná časť textu sa člení na:

• titul/názov – zvyčajne priamo oznamuje obsah textu, má teda najmä informačnú funkciu, osobitnú funkciu majú názvy populárno-náučných článkov, ktoré majú upútať pozornosť čitateľov, stretneme sa tu s medzititulkami, ktoré uľahčujú porozumenie textu
• abstrakt – je charakteristika obsahu náučného textu, umiestňujeme ho na začiatku, zvyčajne býva aj v cudzom jazyku
• predhovor – je vyčlenený do samostatnej kapitoly, píše ho autor celej práce alebo niektorá známa osobnosť príslušného vedeného odboru, ktorá v ňom hodnotí prácu a doterajšie dielo autora a jeho prínos
• úvod – sa formálne vyčleňuje do samostatného odseku alebo kapitoly, oboznamuje čitateľa s obsahovým zameraním, témou práce, s dôvodmi, pre ktoré sa autor rozhodol spracovať danú tému, s metódami a postupmi práce, niekedy s literatúrou, ktorá sa téme venovala doteraz

Jadro sa člení na kapitoly a podkapitoly.

Záverečná časť textu

• záver – tvorí ho samostatný odsek alebo kapitola podobne ako úvod, stručne a prehľadne zhrňuje výsledky, ku ktorým autor dospel
• resumé– je záverečný súhrn výsledkov, zvyčajne aj v cudzom jazyku, v súčasnosti sa namiesto resumé píše abstrakt v úvodnej časti