Syntax

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: verca123
Typ práce: Ostatné
Dátum: 19.10.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 959 slov
Počet zobrazení: 3 840
Tlačení: 178
Uložení: 164

Syntax

SYNTAGMY – SKLADY

  1. prisudzovací sklad - medzi podmetom a prísudkom
  2. priraďovací sklad - medzi viacnásobným vetným členom vo vete
  3. určovací sklad - medzi nadradeným a podradeným vetným členom, napr. varí polievku, pekný sveter, hrá sa na dvore

VETNÉ ČLENY

  1. hlavné (nadradené) – prísudok, podmet
  • podmet (2)
    1. vyjadrený – podstatným menom, prídavným menom, číslovkou, neurčitkom, trpným príčastím
    2. nevyjadrený – osobné zámeno
  • prísudok (1)
    1. slovesný - vyjadrený plnovýznamovým slovesom – píšem; vyjadrený neplnovýznamovým (pomocným) slovesom + neurčitkom plnovýznamového slovesa – chcem písať
    2. slovesno-menný (neslovesný) – sponové sloveso + podstatné meno (je robotníkom)/ prídavné meno (je dobrý)/ zámenom, číslovkou, príslovkou
  1. vedľajšie (podradené) – predmet, príslovkové určenie, prívlastok, doplnok, prístavok
  • predmet (3)
    1. priamy – v A bez predložky
    2. nepriamy - v A s predložkou a ostatných pádoch okrem N
  • príslovkové určenie (4) – vyjadrené príslovkou, podstatným menom (Idem od mamy), neurčitkom slovesa (Odišiel pracovať)
    1. miesta
    2. času
    3. spôsobu
    4. príčiny
  • prívlastok (5)
    1. zhodný - stojí pred podstatným menom (vyjadrený prídavným menom, zámeno, číslovkou, činným príčastím, trpným príčastím)
    2. nezhodný – stojí za podstatným menom
  • doplnok (6) - rozvíjací vetný člen, naraz rozvíja dva vetné členy – podmet a prísudok alebo predmet a prísudok
    1. podmetový - rozvíja podmet a prísudok (Jano dobehol prvý)
    2. predmetový - rozvíja zároveň predmet a prísudok (Otca zvolili za poslanca)
  • prístavok (7) – Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky, je mestom na Dunaji.

DELENIE VIET

podľa obsahu

  1. oznamovacia
  2. opytovacia
    1. zisťovacia – očakáva sa odpoveď áno/nie, stúpavá melódia
    2. doplňovacia – klesavá melódia
  3. rozkazovacia
  4. zvolacia – citové pohnutie (Tak sa mi to páči!)
  5. želacia – želanie (Bodaj by ....)

podľa členitosti

  1. jednočlenná
    1. slovesná (prší, hrmí ...)
    2. neslovesná - je často názvami, výkrikmi, odpoveďami na otázky, príkazmi ....
  2. dvojčlenná – má obidva hlavné vetné členy
    1. úplná - má vyjadrený podmet a prísudok
    2. neúplná - má nevyjadrený podmet

podľa zloženia

  1. jednoduchá – iba jeden prisudzovací sklad
    1. holá
    2. rozvitá
  2. zložená(súvetie)
    1. priraďovacie - dve rovnocenné vety, mohli by stáť aj samostatne, sú spojené priraďovacou spojkou alebo čiarkou
      • zlučovacie - dej prebieha súčasne, a, aj, ani, tiež, až, ani – ani, aj – aj, vše – vše, najprv – potom, jednak – jednak
      • stupňovacie - obsah druhej vety je svojou závažnosťou významnejší než obsah prvej vety, ba, ba ani, ba aj, ba i, ba priam, ba dokonca, nielenže – ale aj
      • odporovacie - obsahy si významovo odporujú, a predsa, a jednako, a napriek tomu, a vo význame ale, ale, no, lež, ibaže, avšak
      • vylučovacie - obsahy sa navzájom vylučujú. Ak sa realizuje dej prvej vety, nemôže sa uskutočniť dej druhej vety, alebo, buď, či, buď – alebo, alebo – alebo, či – či, buď – buď
    2. podraďovacie - je spojením dvoch nerovnocenných viet, obsahom hlavnej vety sa pýtame, obsahom vedľajšej vety odpovedáme
      • vedľajšia veta podmetová
        • v hlavnej vete je nevyjadrený podmet (neutečie) alebo vetný základ jednočlennej vety
        • odkazovacie spojky - ten, tá, to, tí, čo, že
        • Kto mlčí, ten svedčí. Svedčí mlčiaci.

Dobre obstáli tí, čo vyhrali. Dobre obstáli víťazi.

  • vedľajšia veta prísudková
    • v hlavnej vete chýba menná časť prísudku
    • hlavná veta sa končí taký, taká, také,že, aký
    • Anka je taká, že jej veriť nemožno. Anka je falošná.

Už nie som taký, aký som býval.nie som včerajší.

Jano je taký, že ho traja nepremôžu.

  • vedľajšia veta predmetová
    • v hlavnej vete chýba predmet (priamy)
    • hlavná veta končí (ak tam nie je nepriamy premet) slovesom
    • aby, kedy, že, čo
    • Oznám mu, kedy prídeš. Oznám mu príchod.

Začul, že čosi šuchoce. Začul šuchotanie.

  • vedľajšia veta prívlastková
    • rozvíja nadradené podstatné meno v hlavnej vete, ktoré je na konci hlavnej vety
    • ak nadradené podstatné meno nestojí na konci hlavnej vety, vedľajšia veta prívlastková sa vkladá do hlavnej vety
    • aký, ktorý, že
    • Stratil cestu, ktorú dobre poznal. Stratil známu cestu.

Dostal rozkaz, aby prišiel. Dostal rozkaz prísť.

Má správu, že syn je zdravý.

  • vedľajšia veta príslovková
    • v hlavnej vete chýba príslovkové určenie miesta. Hlavná veta končí slovesom a máva odkazový výraz: miesta (tam, odkiaľ, stade), času (vtedy, odvtedy), spôsobu (tak), príčiny (preto)
    • Každý ide tam, kde ho srdce ťahá. Každý ide domov.

Stalo sa to vtedy, keď bol z práce doma. Stalo sa to v čase voľna.

Spať bude tak, ako si ustelie. Bude zle spať. / Bude pohodlne spať.

Odišla, pretože ju nečakali. Odišla kvôli nim.

  • vedľajšia veta doplnková
    • v hlavnej vete je vždy sloveso, ktoré označuje zmyslové vnímanie – vidieť, zazrieť, zbadať, začuť
    • spojkaako
    • v hlavnej vete musí byť vyjadrený predmet. (Bez vyjadreného predmetu by nasledovala vedľajšia veta predmetová
    • Zbadal som ho, ako uteká. Zbadal som ho utekať.

POLOVETNÉ KONŠTRUKCIE

  • medzi jednoduchou vetou a súvetím sú polovetné konštrukcie
  • k jednoduchej vete pridruží taká časť vety, ktorá nemá formu prísudku s určitým slovesným tvarom
  • dej, ktorý je vyjadrený určitým slovesným tvarom, je hlavným dejom, dej vyjadrený neurčitým slovesným tvarom je sprievodným dejom.
  • vyjadrujú sa pomocou:
    1. priechodníku (opakujúc, kľačiac)
    2. príčastím (zaujímajúci, píšuci)
    3. neurčitkom (robiť, konať)
    4. slovesné podstatné meno (robenie, kreslenie)
  • príklady:
    • Chodil po triede, nahlas sa učiac - Chodil po triede a nahlas sa učil matematiku.
    • Peter, zaujímajúci sa o elektroniku, zmaturoval s vyznamenaním. - Peter sa zaujímal o elektroniku, maturoval s vyznamenaním.
    • Zašli sme do krčmy kúpiť si malinovku. - Zašli sme do krčmy, aby sme si kúpili malinovku.
    • Je potrebné vyhodenie. - Je potrebné, aby sme to vyhodili

MODIFIKÁCIA VETNEJ SKLADBY

  1. Vytýčený vetný člen
    • vo vlastnej vete je takýto vetný člen zastúpený zámenom
    • pri ústnom prejave sa oddeľuje osobitnou intonáciou
    • Čokoládovú zmrzlinu, mám rád.
  2. Osamostatnený vetný člen
    • intonačne aj interpunkčne je oddelený od predchádzajúcej vety, hoci gramaticky aj významovo je súčasťou
    • Mám rád zmrzlinu. Čokoládovú.
  3. Pripojený vetný člen
    • od vety ho oddeľuje v písomnom prejave pomlčka alebo čiarka, v ústnom prejave osobitná intonácia
    • Mám rád zmrzlinu, ale len čokoládovú.
  4. Výpustka (elipsa)
    • vynecháva sa slovo, ktoré je menej dôležité alebo známe z predchádzajúceho textu či zo situácie
    • Každý má rád sladkosti. Ja len zmrzlinu.
  5. Prerušená výpoveď (apoziopéza)
    • výpoveď nedokončíme z vonkajších alebo vnútorných príčin
    • charakterizujú ju tri bodky a neukončená melódia
    • Urobil by som to, ale ...
  6. Vsuvka (parantéza)
    • vyjadruje autorov postoj k obsahu výpovede alebo dopĺňa niektoré fakty
    • intonácia tejto časti vety je poklesnutá, býva oddelená pauzou a v interpunkcii čiarkami, pomlčkami či zátvorkami
    • Sľúbil nám to, ale, žiaľ, neprišiel.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#podstatne meno nadradene #Parantéza #slovesne sklady #priraďovací sklad #Určovacích sklad


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.038 s.
Zavrieť reklamu