Spracovávanie a uchovávanie informácii

8b. Spracovávanie a uchovávanie informácii

Zdroje informácií:

• Primárne informačné pramene – informácie hľadáme v originálnych nespracovaných textoch (kniha, článok v časopise, článok na webovej stránke...)
• Sekundárne informačné pramene – informácie vyberáme z primárnych prameňov (obsah knihy, internetový portál, abstrakt / resumé, menný a vecný register, signatúra – označenie písmenom a číslom)
• Terciárne informačné pramene – informácie vyberáme z primárnych i sekundárnych prameňov (zoznam literatúry, bibliografia, rešerš – prehľad, súhrn napr. zoznam všetkých slovenských kníh o Jánošíkovi, výsledok vyhľadávania na internete)

Informácia – v širšom zmysle slova – správa údaj, poznatok, fakt

v užšom zmysle slova – údaj, dôležitý pre potreby používateľa

Informatika – vedný odbor, ktorý sa zaoberá získavaním, spracovávaním a využívaním informácií

Kniha

Informácie o knihe podávajú:

• záložka na obálke – stručná informácia o obsahu
• obsah – zoznam kapitol + číslo strany
• menný a vecný register – abecedný zoznam mien, termínov, pojmov
• marginálie (margo – okraj) – stručné poznámky na vonkajšom obale strany
• resumé – stručný výťah obsahu textu, súhrn, prehľad, zhrnutie záverov, často v cudzo jazyku (v odbornej literatúre – abstrakt)
• použitá literatúra – abecedný zoznam použitej literatúry

Kartotéka – nosič informácií vo forme sady lístkov alebo počítačových dát usporiadaných podľa vopred stanovených zásad, spracovaním kartotéky vzniká databáza

Bibliografický zápis – zápis priezviska, iniciály mena autora, názvu diela, miesta vydania, vydavateľstva, roku vydania, strany, z ktorých sme použili informáciu, ISBN; formu stanovuje Slovenská technická norma

1. Tolmáši, L.: Vlastiveda 4. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005. 56s. ISBN 80-7158-609-9.

(13-miestne číslo od roku 2007, podľa neho môžeme určiť krajinu, vydavateľstvo a poradie vydania)

Rešerš – prehľad, súpis poznatkov a údajov o téme, získaných z primárnych a sekundárnych prameňov

Anotácia – stručná charakteristika obsahu knihy, článku, CD, DVD..., v súčasnosti sa približuje k reklame, lebo okrem informačných údajov propaguje, hodnotí, pôsobí na city

Spôsoby záznamu textu

Pri spracovaní cudzieho alebo pri tvorbe vlastného textu využívame:

• konspekt, osnovu tézy
• moderné postupy tvorivého myslenie (mapa mysle, brainstorming)

Osnova – najstručnejší a najprehľadnejší záznam obsahu textu v bodoch, heslách, menných vetách

Konspekt – záznam základných údajov, hlavných myšlienok, príkladov, citátov z počutého alebo prečítaného textu, je to zhustený obsah textu, ale zachováva jeho logickú štruktúru, je podrobnejší než osnova, zachytáva obsah textu v heslách alebo kľúčových slovách, je to výťah z obsahu textu, forma konspektu závisí od prijímateľa textu, býva prehľadná, t. j. vyzžitei farieb, podčiarkovanie, číslovanie a pod.

Téza – stručne zhrnutá myšlienka, z textu vyplývajúca zásada vyjadrená ucelenou vetou (od konspektu a osnovy sa odlišuje tým, že nemusí komplexnosťou ani poradím vystihovať stavbu textu)

Citát – doslovné zaznamenanie uceleného výroku inej osoby

Doslovná citácia – doslovne uvedený cudzí výrok, cudzí text s menom autora, názvom diela, vydavateľstvom, rokom vydania a číslom strany, graficky sa odlišuje od ostatného textu, napr. úvodzovkami

Voľná citácia – využíva sa v rečníckych a publicistických textoch, pri ktorých sa neuvádza autor či dielo, z ktorého citovaný text pochádza

Parafráza – voľné prerozprávanie cudzej predlohy

Mapa mysle – prezentuje výsledok uvažovania jednej osoby, ide o grafické spracovanie hlavných myšlienok cudzieho textu alebo tvorbu vlastného

Brainstorming – využíva sa pri skupinovej práci, skupina ľudí produkuje nápady, riešenia, námety,

Prebieha v krokoch:

1. formulácia problému
2. tvorba nápadov, riešení – jednotlivo všetci členovia skupiny
3. záznam spoločného riešenia
4. prestávka
5. vyhodnotenie návrhov, riešení

Treba dodržiavať tieto zásady:

– počas tvorby nápadov sa ostatné nesmú hodnotiť, kritizovať

– produkovať množstvo nápadov

– uplatňovať fantáziu, slobodnú hru myšlienok, nápady sa môžu dopĺňať, kombinovať, spájať

Diár – denný zápisník, do ktorého si zapisujeme všetky osobné i pracovné povinnosti, ktoré musíme v určitý deň vykonať. Zapisovať môžeme rôznymi farbami, aby sme rozlíšili dôležité a menej dôležité informácie.

Denník – zapisujeme si doň všetky udalostí, ktoré sa stali v priebehu dňa – v časovej postupnosti. Denník sa líši od diára tým, že je intímnejší, zapisujú sa doň udalosti, ktoré sa už stali. Denník rozvíja naše slovné a písomné vyjadrovacie schopnosti.

Koncept – nečistopis