Vývin spisovnej slovenčiny, Bernolák

Vývin spisovnej slovenčiny

1. Staroslovienska literatúra (863-1000)

- sa zrodila v druhej polovici 9. stor. vo Veľkomoravskej ríši, ktorú založil knieža Mojmír (830-846) a zveľadil knieža Rastislav (846-870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti kultúrnemu a politickému vply­vu Východofranskej ríše, ktorá sa snažila ovládnuť Veľkú Moravu rafinovaným spôsobom, prostredníctvom franských kňazov, ktorí tu šírili kresťanstvo latinskou liturgiou (bohoslužobný jazyk). Pre­to knieža Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III. o vyslanie takých kňa­zov, ktorí by šírili kresťanstvo, ale jazykom zrozumiteľným nášmu ľu­du. Michal III. vyhovel jeho žiadosti a poslal mu dvoch bratov (r. 863) gréckeho (solúnskeho) pôvodu: Konštantí­na (827-869) a Metoda (813-885).

HLAHOLSKÉ písmo (hlaholika) – zostavil Konštantín ešte pred príchodom na Veľkú Moravu podľa gréckej minuskuly (malých písmen gréckej abecedy).

CYRILSKÉ písmo (cyrilika) - vzniklo až po Metodovej smrti na začiatku 10. storočia na bulharskom území podľa gréckej majuskuly (gréckych veľkých písmen). Cyrilika sa stala základom dnešnej azbuky.

STAROSLOVIENSKY JAZYK - bol MACEDÓNSKYM NÁREČÍM z okolia Solúna (macedónske nárečie starobulharského jazyka), je to PRVÝ SLOVANSKÝ JAZYK.

Od druhej polovice 14. storočia sa popri latinčine používa čeština a slovakizovaná čeština. Postupne sa vytvorila kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina a východoslovenčina.

1. Klasicizmus (2. pol. 17. – koniec 18. stor.)

Charakteristika bernolákovčiny, porovnajte ju so súčasným spisovným jazykom

1. storočie 

JOZEF IGNÁC BAJZA - sa ako prvý pokúsil uzákoniť spisovnú slovenčinu ešte pred Bernolákom - pokúsil sa POSLOVENČIŤ ČEŠTINU. Jeho jazyk však neprijali, je autorom PRVÉHO SLOVENSKÉHO ROMÁNURENÉ MLÁĎENCA PRÍHODI A SKUSENOSŤI.

Prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny bol v r. 1787ANTON BERNOLÁK. Za základ svojho spisovného jazyka si zvolil KULTÚRNU ZÁPADOSLOVENČINU z oblasti Trnavy ( kón – kôň, ešče – ešte, spéwať – spievať) - hovorovú reč trnavských vzdelancov, ktorú doplnil niektorými prvkami z rodného ORAVSKÉHO NÁREČIA:

• označovali mäkkosť ď, ť, ň, ľ (ďe, ťe, ňe, ľe (ďeďina), ďi, ťi, ňi,ľi - (slňečko, vitajťe)
• nepozná „ y/ý“ (hluboké y) - pahorki, kvítki
• nepoužíva dvojhlásky
• písmeno „ g “ sa rovnalo „ j “( gim – jim, domagší – domajší)
• písmeno „ w “ sa rovnalo „ v “ (spéwať – spievať)
• fonetický pravopis „píš ako počuješ“
• zavádza skupinu šč – ešče
• veľké písmená sa píšu pri všetkých podstatných menách, ktoré sa vzťahujú na osoby - Hospodár

Svoj návrh odôvodnil v 2 prácach. V r. 1787 dielom Jazykovedno (Filologicko) - kritická rozprava o slovenských písmenách - vychádza z foneticko - fonologických princípov a predstavuje prvý závažný krok ku kodifikácii spisovného jazyka.

A v r. 1790 vydal učebnicu slovenskéhojazyka pre školyGrammatica slavica (Slovenská gramatika) – bola napísaná v latinčine, je prvou normotvornou (záväznou) gramatikou slovenčiny.

Uzákonenie spisovnej slovenčiny zavŕšil 6 - zväzkovým slovníkom Slowár Slowenskí – Česko – Laťinsko – Ňemecko – Uherskí.

Bernolák zaviedol fonetický pravopis, v ktorom každá hláska mala svoj znak. Mäkkosť a dĺžku bolo potrebné v písme vždy označiť – používali diakritické znamienka(ď, ť, ň, ľ).

 Bernolákovčina bola úspešne propagovaná tisíckamináučných a náboženských kníh vydávaných učenou spoločnosťou Slovenským učeným tovarišstvom (bolo založené v 1792, v Trnave).

! Nestalasa však celonárodným jazykom !, nespojila všetkých Slovákov, používali ju len slovenskí katolíci, evanjelici až do uzákonenia štúrovskej slovenčiny v r. 1843 sa pridržiavali biblickej češtiny. Bernolákovčinou písali významní spisovatelia (Ján Hollý, J. Fándly – spis Dúverná zmlúva medzi mńíchom a diáblom, Piľní domajší a poľní hospodár, J. Palkovič).

V súčasnej slovenčine: „ w “ používame len v cudzích slovách, ostatné nepoužívame vôbec (zložka ss – ktorá označovalo hlásku š, písmeno ˇg, teda g s mäkčeňom – označovalo hlásku g)

Ján Hollý - Jaroslav (úryvok)

Ó jasné ti vitaj mi slňečko, vitajťe pahorki,

rovňini prestranné, a oďáté trávami lúki,

háje i rozľehlé i poľíčka i kvítki milostné,

aj vi, čo z lúbezním krúťiťe sa mláki hrčáním!

Já vždi vašéj buďem obďivovaťsa kráse, a s téjto

najsladšú rozkoš, najsladšú úťechu vážiť:

Vždicki i vám spívať, vždi na vďačnú dúčelu pískať,

čistú vždicki radosť veselého ze srdca vilévať.

Juraj Fándly: Piľní domagší a poľní Hospodár (úryvok)

Miľí Slowáci! chceťeľi mať, w budúcich Stoľetách našého Národu chváľitebné,

a pamatľiwé Méno, pre toto, a pre Sláwu geho, ešče wás gednúc láskawe,

srdečňe napomínám: podľa možného Spúsobu dopomahagťe k Tlačeňú

našínskích Kňích, gako gá wám s túto mogú Prácú, a Radú dobře pragem, tak wi z z wašého Srdca mogému Zdrawí, z waším Usilowáňím mogému Ménu, téš sami sebe, ai waším Bľížním, waším Potomkom, celému našému slawnému Národu dobre pragťe. Dobre sa magťe!