Trópy a figúry

TRÓPY A FIGÚRY- vyskytujú sa v umeleckom štýle

TRÓPY (gréc. tropos – obrat)

Predstavujú skupinu výrazových prostriedkov, ktoré NEPRIAMO označujú predmety alebo javy a na základe PODOBNOSTI prenášajú pomenovanie z jedného javu na iný.

Prenášanie významu sa uskutočňuje trojako:

1. na základepodobnosti (napr. metafora),
2. na princípevecných alebo logických súvislostí (napr. metonymia),
3. na základe kontrastu (napr. irónia)

K trópom patrí:

METAFORA – je založená na prenášaní významu na základe vonkajšej podobnosti javov:kvapky horúceho neba tu cinkajú ako vosk, srdce skamenelo.

Niektoré metafory častým používaním zovšedneli – sú to tzv. lexikalizované metafory, ktoré sa používajú v bežnej reči: hryzie ho svedomie, horel od hanby

Genitívová metafora – spojenie 2 podstatných mien pričom 2 je v genitíve, spája slová pochádzajúce z významovo vzdialených oblastí: kašeľ komína

PERSONIFIKÁCIA – je druhom metafory, vzniká vtedy, ak sa neživým predmetom prisudzujú vlastnosti a schopnosti ľudí: mesiac sa usmieva

METONYMIA – obrazné pomenovanie založené na prenášaní významu na základe vnútornej súvislosti: čítať Kukučína, štadión zaburácal (namiesto pomenovania ľudí sa použije výraz, ktorý označuje priestor, miesto, kde ľudia žijú a pracujú)

SYNEKDOCHA – druh metonymie založený na prenášaní pomenovaní na základe kvantitatívnych vzťahov medzi javmi, najčastejšie sa pomenúva celok časťou: ty verná rodná hruda kamenistá (Slovensko)

ANTONOMAZIA - druh metonymie, pri ktorom sa namiesto mena známej osoby použije opis alebo charakteristická vlastnosť: Krištof Kolumbus – objaviteľ Ameriky 

IRÓNIA – výsmech, druh nepriameho pomenovania, v ktorom kladné hodnotenie má negatívny, pejoratívny význam

HYPERBOLA– slová, slovné spojenia, ktoré majú zveličujúci význam: Zem dupotom a nebo rykotom sa otriasa

SYMBOL - znak, druh nepriameho pomenovania, vzniká na základe zaužívaného (ustáleného) označenia. V spoločnosti je veľa ustálených symbolov: čierna mačka – nešťastie, srdce – láska, ľalia – nevinnosť.Pri ich používaní nedochádza k zámene slov, ale na prvotný význam sa navrství ďalší, ktorý je zastretejší, menej zjavný: orol - sloboda, Tatry – Slovensko

PRIROVNANIE - porovnáva dve veci pomocou spoločnej vlastnosti a vyzdvihuje tak porovnávanú vlastnosť. Využívajú sa porovnávacie spojky: ako, sťa, jak, ani, než, sťaby.

Napr. rastom sú ako jedle – pevní ani skala, chudý ako lata, večer sťa krotký vták

EPITETON – básnický prívlastok, vyjadruje príznak podstatného mena, 2 druhy:

• Epiteton constans, stály prívlastok – s podstatným menom tvorí stabilné spojenie:  horičky zelené, líčka červené
• Epiteton ornans, ozdobný prívlastok – prívlastok väčšiny podstatných mien, ktoré v texte oživuje a konkretizuje: zakliata mladosť 

Parabola – podobenstvo, je rozvinuté prirovnanie udalosti alebo javu k situácii, ktorá sa vyskytuje častejšie: známa povesť o Svätoplukových prútoch – podobenstvo o jednote a svornosti

Perifráza – nepriame pomenovanie, vzniká tak, že autor nepomenuje predmet, človeka alebo pojem priamo, ale zvýrazňuje jeho najtypickejšiu vlastnosť alebo použije opis: krásavica na Dunaji( Bratislava)

FIGÚRY

Sú jazykové prostriedky umeleckého štýlu založené na opakovaní, hromadení alebo zvláštnom usporiadaní hlások, slov, či celých syntaktických celkov. Sú odchýlkou od bežného vyjadrovania a v umeleckom texte plnia estetickú funkciu. Rozdeľujú sa na: slovné, zvukové, vetné, rečnícke.

Patrí sem:

1. SLOVNÉ – zakladajú sa na opakovanítých istých slov alebo pojmov

ANAFORA - je opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet v prozaickom texte.

EPIFORA - je opakovanie toho istého slova alebo slovného spojenia na konci za sebou idúcich veršov, viet.

EPIZEUXA  - je opakovanie toho istého slova, skupiny slov za sebouv básni, prípadne v próze, niekedy sa môže medzi opakovanými slovami nachádzať aj iný výraz.

EPANASTROFA - je opakovanie toho istého slova alebo slovného spojenia na konci jedného verša a na začiatku nasledujúceho verša, vety.

1. ZVUKOVÉ – využívajú opakovanie rovnakých alebo zvukovo podobných hlások, slabík

ALITERÁCIA - je opakovanie rovnakej hlásky, skupiny hlásokna začiatku za sebou idúcich slov: lízal som lilavkasté lízatko, Duní Dunaj a luna za lunou sa valí

PARONOMÁZIA – spojenie slov s rovnakým základom: Slavme slavne slávu Slávuv slavných

PALINDROM - slovo, veta alebo verš, ktoré aj odzadu dávajú ten istý zmysel ako odpredu: oko,

letel, AVE EVA

1. VETNÉ – vznikajú neobvyklým spojením slov, slovných spojení a vietbez obvyklých spojok alebo s nadmerným opakovaním spojok

ASYNDETON – je bezspojkové spájanie slov alebo viet, najčastejšie sa vynecháva spojka a

I z ulíc mesta mi tak mnoho uniká,  autiaky, rušne, parolode, stroje

POLYSYNDETON – spočíva v nadmernom opakovaní spojok vo verši alebo strofe

„Na tvoje oči mátožné a cudnéa hlboké a sladké ako studne

OXYMORON - vzniká spojením dvoch slov, ktoré sa významovo popierajú alebo vylučujú, obyčajne sa spája podstatné meno s prídavným: bohatý chudák, živá mŕtvola, o láske neláskavej,

INVERZIA - vzniká zmenením slovosledu vo vete pod vplyvom požiadaviek básne

PARALELIZMUS - vzniká opakovaním rovnakých alebo podobných konštrukcií nasledujúcich za sebou vo veršoch alebo v prózeZbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal,

 čiernu krv tyranov trávniček popíjal,

zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete:

a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!

KLIMAX a GRADÁCIA - je stupňovanie významu za sebou idúcich synonymických a nesynonymických slov alebo slovných spojení: Pred domom mať, rodina i celý svet známy

ANTIKLIMAX – postupne znižuje, zoslabuje výraz alebo zmysel vety: Milióny, tisíce, zostal sám

LITOTES - figúra zakladajúca sa na dvojitom zápore. Dosahuje sa tým zjemnenie výroku. Je opakom hyperboly. Nemožno nevedie..., Nemožno mi ťa neľúbiť....

1. Rečnícke – vyjadrujú postoj hovoriaceho k adresátovi, majú vyvolať napätie, záujem

REČNÍCKA OTÁZKA – napriek opytovacej intonácii obsahuje tvrdenie, záver myšlienky, na rečnícku otázku často nečakáme odpoveď, lebo vyplýva z obsahu textu, alebo si autor odpovedá sám:

zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete:

a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!

REČNÍCKE ZVOLANIE – zvolanie autora -lyrického subjektu. Prejavuje sa vo forme zvolacej vety, často v rozkazovacom spôsobe:

A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detstvo môjho rodu,

APOSTROFA – je oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu: Ó, vy čierne hory!

ONOMATOPOJA - zvukomaľba, je zoskupenie hlások s cieľom vyvolať dojem, predstavu, či napodobniť zvuk:čľapot čmudu z čiernej štice, štekot šteniat , štelín šepot

Duní Dunaj a luna za lunou sa valí Horí ohník, horí na Kráľovej holi

D n D n l n l n l o í o í o í a á o o i

VEDIEŤ v ukážkach vyhľadať trópy a figúry – máte ich určené v literárnej otázke 15 ukážky: Slávy dcera, Marína, Už je pozde, Jablko