Vety podľa zloženia,súvetia - priraďovacie, podraďovacie

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.05.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 416 slov
Počet zobrazení: 110
Tlačení: 5
Uložení: 5

Vety podľa zloženia + Súvetia (zložené vety)

Delenie viet podľa zloženia:

  1. a)JEDNODUCHÁ veta - má iba jeden prisudzovací sklad- jedno spojenie podmetu a prísudku. Môže byť:
  2. holá - obsahuje len hlavné vetné členy, jeden podmet a prísudok(Žiak píše.) alebo nevyjadrený podmet a prísudok. (Píše.)
  3. rozvitá - jeden alebo oba základné vetné členy sú bližšie určené rozvíjacím vetným členom: Náš otec prichádza. Neskoro prichádza. Náš otec neskoro prichádza.
  4. b) ZLOŽENÁ veta – SÚVETIE ­- je spojenie dvoch alebo viacerých jednoduchých viet, ktoré tvoria obsahovo, gramaticky, modálne a intonačne uzatvorený celok. Podľa počtu viet sa SÚVETIA delia na :
  5. jednoduché = zlo­žené z dvoch viet, obsahuje dva prisudzovacie sklady:

Jano sadol do auta a odišiel. Mama vie, že príde.

  1. zložené = zloženéz troch a viacerých viet, obsahuje viac ako dva prisudzovacie sklady:

Mama vedela, že príde, lebo mu verila.

JEDNODUCHÉ SÚVETIA rozdeľujeme na:

  • Priraďovacie súvetie= dve gramaticky rovnocenné vety = 2 hlavné vety
  • Podraďovacie súvetie = jedna veta je gramaticky podradená druhej vete = jedna hlavná a jedna vedľajšia veta
  1. PRIRAĎOVACIE SÚVETIE - je spojenie 2 gramaticky rovnocenných hlavných viet,ktoré by mohli stáť aj samostatne. Sú spojené priraďovacou spojkou alebo bez spojky.

Typy priraďovacieho súvetia:

  1. ZLUČOVACIE (spojkya, i, ani, aj, i - i, aj - aj... aj bez spojky iba čiarkou) – spojenie 2 rovnocenných viet, ktorých dej prebieha súčasne alebo tesne za sebou.

Svieti slnko a kvitnú kvety. Všetko zjedli, zaplatili. Vylez na kopec a spusti sa.

  1. ODPOROVACIE (spojky: ale, no, lež, a, však, avšak, ale predsa, len...) - spojenie 2 rovnocenných viet, ktorých obsahy si významovo odporujú. Pred spojkou av odporovacom význame môžeme, ale nemusíme písať čiarku.

Pozrel na neho, ( môže i nemusí byť čiarka) a nič nepovedal.

 Pozerá cez okno, ale nič nevidí. Mračí sa, ale pršať nebude. Sľúbili, ale neprišli.

  1. VYLUČOVACIE (spojky: alebo, buď, či, alebo - alebo, buď - alebo, či - či...) - spojenie 2 rovnocenných viet, ktorých obsahy sa navzájom vylučujú. Ak sa realizuje dej prvej vety, nemôže sa uskutočňovať dej druhej vety. Vyjadrujú deje, kt. sa nemôžu uskutočniť spolu za tých istých podmienok.

Alebo sa polepšíš, alebo sa rozídeme! Chceš jesť alebo nechceš! Alebo odídeme, alebo nás tu nájdu. Chceš počúvať rádio, či ho vypnem? Prídete, či neprídete?

  1. STUPŇOVACIE ( spojky: ba, aj, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen - ale aj...) - spojenie 2 rovnocenných viet, z ktorých obsah druhej vety je významovo dôležitejší než obsah prvej vety (stupňuje ho).Tvár sa mu vyjasnila, ba aj úsmev ju ožiaril. Nielenže ma dobehol, ba dokonca ma aj predbehol! Prvý raz som ti to prepáčila, lenže toto je už druhý raz. Nielenže sa neučíte, ale ste aj drzí.
  2. DôVODOVÉ (veď, však, totiž, ináč...) obsah 2vety vysvetľuje príčinu alebo motív deja 1vety

Neviem nič, veď som sa neučil. On to vie, však je lekár.

  1. DôSLEDKOVÉ(preto, tak, teda, a tak, a preto, a teda...) obsah 2vety vyjadruje dôsledok alebo myšlienkový záver 1vety. Chcela som ju potešiť, preto som jej doniesla kvety. Bol smädný, preto sa napil.

Ak majú vety v súvetí pevné poradie, hovoríme o pevnom vetoslede (zlučovacie, vyjadrujúce následnosť deja, odporovacie, stupňovacie, dô­vodové a dôsledkové). Ak vety môžu svoje poradie v súvetí meniť, ho­voríme o voľnom slovoslede (zlučovacie so súčasne prebiehajúcimi dej­mi, vylučovacie).

  1. PODRAĎOVACIE SÚVETIE - je spojením 2 nerovnocenných viet – hlavnej a vedľajšej vety ( nadradenej a podradenej). HV+VV alebo VV+H

Vedľajšia veta bližšie určuje, dopĺňa význam hlavnej vety. Obsahom hlavnej vety sa pýtame, obsahom vedľajšej vety odpovedáme. Vedľajšia veta funguje ako chýbajúci vetný člen hlavnej vety. Obyčajne začína podraďovacou spojkou alebo zámenom.

Typy vedľajších viet: máme toľko typov vedľajších viet, koľko máme vetných členov:

  1. PODMETOVÁ: kto, čo, že, aby, či, akoby...Kto mlčí, ten svedčí. - Svedčí mlčiaci.(Vv + Hv)

Dobre obstáli tí, čo vyhrali.(Hv + Vv) - Dobre obstáli víťazi. Kto chce žať, musí siať.

V hlavnej vete je nevyjadrený podmet, odkazovacie výrazyten, tá, to, tí... pomáhajú identifikovať vedľajšiu vetu. Vyskytuje sa po jednočlenných konštrukciách: Hovorí sa..., Zdá sa mi...,Je dobré, že.....

a so zámenami: Kto – ten: Kto príde, ten vás zapíše.( Vv +Hv)

  1. PRÍSUDKOVÁ:aký, ako, že, aby... Anka je taká, že jej veriť nemožno. Anka je falošná

Záhrada bola taká, že ju každý obdivoval.

V hlavnej vete chýba menná časť prísudku, hlavná veta sa končí odkazovacími výrazmitaký, taká, také. Pýtame sa : aká bola? aký bol? aké boli?

 

  1. PREDMETOVÁ: spojky: že, aby, či, vzťažné zámená: kedy, kto, čo, ako, prečo, aký, odkiaľ

Začul, že čosi šuchoce. Začul šuchotanie. Povedz, ako to bolo. Priznaj sa, s kým si bol.

Žena navymýšľa, čo treba robiť.(Hv – Vv) Koho, čo žena navymýšľa ? robotu (predmet)

Cítila som, že vyhrám. Koho, čo som cítila? výhru (predmet)

Hlavná veta končí (ak tam nie je nepriamy predmet) slovesom (rozvíja sloveso v prísudku v Hv), ktoré označuje rozprávanie, zachytenie správy, myslenie: napr. povedať, zaznačiť, myslieť; označuje cit: napr. plakať, zastonať; zachytáva vnem: zočiť, začuť Pýtame sa : čo? koho čo?

  1. PRÍVLASTKOVÁ:spojky: že, či, aby, keď, vzťažné zámená: aký, ktorý, čo, kde, odkiaľ, ako

 Dobre bolo u strýka,ktorý býva na dedine. U akého strýka bolo dobre ?

Vedľajšia veta prívlastková rozvíja nadradené podstatné meno v hlavnej vete (vyjadruje prívlastok k podstat. menu v Hv), ktoré je na konci hlavnej vety. Stratil cestu, ktorú dobre poznal. Stratil známu cestu. Mám rád koláče, ktoré pečie moja mama.Počkaj na mňa na zastávke, odkiaľ ťa vezmem.

Ak nadradené podstatné meno nestojí na konci hlavnej vety, vedľajšia veta prívlastková sa vkladá do hlavnej vety: Cestu, ktorou prišiel, stratil. Pýtame sa : aký? aká? aké ?

5.PRÍSLOVKOVÁ :

miestakde, kam, kade, odkiaľ...vyjadruje miesto, smer deja Hv

Hlavná veta končí slovesom a máva odkazovací výraz tam, odkiaľ, stade atď.

Odpovedá na otázky kde? kam? odkiaľ? ako ďaleko

Každý ide tam, kde ho srdce ťahá. Každý ide domov.

času keď, dokým, odkedy, len, keď, sotva...

Stalo sa to vtedy, keď bol doma. Nepôjdeš von, kým si neopravíš známky!

Hlavná veta často končí naodkazovacie výrazy, napr. vtedy, odvtedy. Vyjadruje príslov.

určenie času Hv, pýtame sa na ňu otázkami kedy? odkedy? ako dávno? dokedy?

spôsobuako, toľko, aby, akoby, ako čo, akože...Ako si ustelie, tak bude spať.

(obrátený vetosled Bude spať tak, ako si ustelie.) Vyzerá, akoby nevedel do 10 narátať.

Hlavná veta sa často končí odkazovacím výrazomtak, vyjadruje príslov. určenie

spôsobu v Hv, pýtame sa na ňu otázkami  ako? akým spôsobom?

príčinypreto, lebo, pretože, že ...Odišla,pretože ju nečakali. Otázka: Prečo odišla?

Nemôžem ísť do kina, lebo som chorá.

Hlavná veta  sa zvyčajne končí slovesom a máva odkazovací výraz preto.Vyjadruje

príčinu deja v Hv

  1. 6. DOPLNKOVÁ:že, ako, aby, keď, aký...

Počul som ho, ako spieva. Otázka: Ako som ho počul?

Zbadal som ho, ako uteká. Zbadal som ho utekať.

V hlavnej vete je vždy sloveso, ktoré označuje zmyslové vnímanievidieť, zazrieť, zbadať, začuť.

Dôležitým signálom je spojka ako. V hlavnej vete musí byť vyjadrený predmet. (Bez vyjadreného

predmetu by nasledovala vedľajšia veta predmetová: Počul som, ako spieva.)

 V podraďovacom súvetí je voľný slovosled. Výnimku tvorí prívlast­ková (a prístavková) veta, ktorá stojí za svojím nadradeným slovom. Často sa vkladá do hlavnej vety a oddeľuje sa čiarkami. Všetky podra­dené vety oddeľujeme od nadradených viet čiarkami.

ZLOŽENÉ SÚVETIE môže byť:

  1. súvetie s hlavnými vetami Hn
  2. súvetie s jednou hlavnou vetou a vedľajšími vetamiH1 – Vn

3.súvetie s v viacerými vedľajšími vetami a jednou hlavnou vetou Hn – V1

  1. súvetie s viacerými hlavnými a vedľajšími vetami Hn - Vn

Určte vety podľa zloženia. V priraďovacom súvetí určte druh, v podraďovacom súvetí druh vedľajšej vety. !!!VEDIEŤ URČIŤ !!!

Všetci pozvaní prišli, aj kvety priniesli.

Hv + Hv priraďovacie súvetie – stupňovacie

(Všetci pozvaní prišli, ba aj – ba dokonca kvety priniesli. )

Kam vzduch neprúdi, tam je dusno.

Vv príslovková miesta + Hv podraďovacie súvetie – s vedľajšou vetou príslovkovou miesta

Kde je dusno? Tam, kam vzduch neprúdi.

(obrátený vetosled - hlavná veta končí slovesom a má odkazovací výraz tam: Dusno je tam, kam vzduch neprúdi.)

Prišiel do obchodu, v ktorom bolo veľa ľudí.

Hv + Vv podraďovacie súveties vedľajšou vetou  prívlastkovou

Do akého obchodu prišiel? Do takého, v ktorom bolo veľa ľudí.

Koniec marca tu, a zima stále nekončí.

Hv + Hv priraďovacie súvetie – odporovacie:Koniec marca je tu, ale zima stále nekončí.

V 1 hlavnej vete chýba je - prísudok: je koniec, v 2 hlavnej vete je spojka a použitá v odporovacom význame (ale)

Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.

Vv príslovková spôsobu + Hv podraďovacie súvetie – s vedľajšou vetou príslovkovou spôsobu

Ako sa z hory ozýva? Tak ako sa do hory volá.

(obrátený vetosled - hlavná veta sa končí odkazovacím výrazomtak: Z hory sa ozýva tak, ako sa do hory volá.)

Nemohol pochopiť, prečo viac nepríde.

Hv + Vv podraďovacie súveties vedľajšou vetou predmetovou

Čo nemohol pochopiť? To, prečo viac nepríde.

Prídete, či neprídete?

Hv + Hv priraďovacie súvetie – vylučovacie

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné otázky zo slovenčiny (gramatiky)

Diskusia: Vety podľa zloženia,súvetia - priraďovacie, podraďovacie

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020