Ortoepia a ortografia

ORTOEPIA A ORTOGRAFIA

ORTOEPIA

Ortoepia je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá výslovnosťou slovenčiny, pomáha nám normatívna príručka - Pravidlá slovenskej výslovnosti.

Znelostná asimilácia spoluhlások (spodobovanie) je prispôsobovanie výslovnosti susedných spoluhlások podľa znelosti:

• vo vnútri slova - rozplakala sa, žabka
• na hraniciach slov pri splývavej výslovnosti – dub padol
• na konci slova pred prestávkou – príď!
• neznelá predložka + slovo začínajúce na samohlásku – s otcom, alebo vokalizovaná predložka – ku kráľovi

Samohlásky sú tóny (a, ä, e, i/y, o, u, á, é, í/ý, ó, ú). Dvojhlásky predstavujú spojenie dvoch samohláskových prvkov v jednej slabike (ia, ie, iu, ô). Spoluhlásky sú šumy, môžu byť:

• tvrdé: d, t, n, l, k, g, h, ch,
• mäkké: ď, ť, ň, ľ, c, č, š, dz, dž, ž, j,
• obojaké: b, m, p, r, s, v, z, f

pričom poznáme:

• znelé párové : b, d, ď, dz, dž, z, ž, g, h, v
• neznelé párové : p, t, ť, c, č, s, š, k, ch, f
• znelé nepárové : m, n, ň, l, ĺ, ľ, r, ŕ, j

Naprávaním organických chýb vo výslovnosti (napr. výslovnosť sykaviek, ráčkovanie) sa zaoberá logopédia.

ORTOGRAFIA

Ortografia sa zaoberá pravopisom slovenčiny. Príručky, v ktorých nájdeme spisovnú podobu sú Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka.

ZÁKLADNÉ PRAVOPISNÉ JAVY

Vybrané slová po B (by, aby, byľ, bystrý, Bystrica, Bytča, byť /existovať/, nábytok, bývať, byt, bydlisko, príbytok, dobytok, kobyla, obyčaj, býk, bylina, bydlo /bývanie/, dobyť /zmocniť sa/, odbyt, byvol, bytosť, bývalý, úbytok, prebytok, zbytočný)

Vybrané slová po M (my, mykať sa, mýliť sa, myslieť, myšlienka, myseľ, umývať sa, mydlo, myš, šmýkať sa, hmyz, žmýkať, priemysel, Myjava, mýto, mys, zamykať, pomykov, hmýriť sa, šmyk, priesmyk, omyl, zmysel, pomyje)

Vybrané slová po P (pýcha, pýtať sa, pýr, kopyto, prepych, pysk /papuľa/, pykať, pýšiť sa, pytliak, dopyt, zapýriť sa, pyré, pyžamo, pytač)

Vybrané slová po R (ryba, rýchly, ryť, rýpať, hrýzť, kryť, skryť, koryto, korytnačka, strýc, ryčať, ryža, bryndza, rys, rysovať, Korytnica, rýdzi, rýdzik, brýzgať, rytier, trýzniť, rým, ryha, kryha, poryv, úryvok, Torysa, ryšavý, prýštiť, trysk, kryštál, rýľ, rytmus)

Vybrané slová po S (syn, syr, sýty, sypať, syseľ, syčať, sýkorka, sychravý, vysychať, osýpky, sypký, sykať)

Vybrané slová po V (vysoký, zvyk, vy, vykať, výr /sova/, výskať, vyť /vlk vyje/, vy /predpona/, vyžla, vydra, vyhňa, výsosť, zvyšok, výskyt, výživa, výťah, vyučovanie, výpočet, výraz, vyrážka, výskum, výstava)

Vybrané slová po Z (jazyk, nazývať sa, ozývať, prezývať, vyzývať, pozývať, vzývať)

PRAVOPIS NIEKTORÝCH SLOV

• bydlo – obydlie bydlo – tyč v kuríne alebo pre vtákov
• výr – druhy sovy vír – krútňava (vodný, vzdušný, prachový)
• vyť – zavýjať, vydávať ťahavý zvuk viť – veniec, zavinúť dieťa
• kryštál – nerast, kryštálový cukor krištáľ – brúsené alebo číre sklo
• dobyť – ovládnuť mocou dobiť – dať do chodu batériu, veľmi zbiť

VEĽKÉ PÍSMENÁ

Názvy ulíc, námestí, parkov, mostov, sadov, novín, časopisov : Ulica odbojárov, Námestie odbojárov, Čertov vrch, Sad Janka Kráľa (druhé slovo je v genitíve, prvé je s veľkým písmenom). Ďalej mená a priezviská (Tomáš Mrkvička), pomenovania príslušníkov národov (Eskimák, Slovan, Rus), pomenovania obyvateľov (Slovák, Rakúšan, Belgičan), prívlastky v menách historických osobností (Peter Veľký, Duch Svätý, Ivan Hrozný), oslovenia v listoch (Ti, Vám).

Všimnime si: Mesiac – mesiac, Slnko – slnko, Zem – zem, Kubo – kubo, Lazár – lazár, Arab – arab...

PÍSANIE ČIARKY

• Citoslovcia: Beda, horí! Ach, tá láska! Hm, to je ale teplo!

• Pozdravy: Dobrý deň, Adam! Čau, Eva! Ahoj, Karol!

• Oslovenia: Jano, poď domov! Poď, Jano, domov! Chúďa moje, aké si bledé.

• Hodnotiace častice

a konštrukcie: Pravda, nie všetci ľudia sú bohatí. Nie všetci ľudia sú, prav-

da, bohatí. To isté aj častice chvalabohu, žiaľ, samozrejme,

bohužiaľ. Logicky vzaté, Peter neprišiel právom.

• Pred urč. slovami: , resp., čiže, rodená, eventuálne, prípadne.

• Pri vymenúvaní, pred

spojkou ako: U nás rastú ihličnaté stromy, ako smrek, jedľa, borovica....

• V súvetiach, pred

spojkou ako: Je tu lepšie, ako som čakal. Urobil tak, ako ona povedala.

• POZOR! Ak nejde o súvetie, pred spojkou ako čiarku nedávame!!! Napr. bola pekná ako obrázok. Je tu lepšie ako

• Spojky: že, keď, keby, ale, preto, pretože, lebo, veďje vždy čiarka

• Prístavok: Alena, lekárka, odišla domov.

• Alebo – alebo, či – či: Alebo prídete na písomku, alebo Vás viac nepoznám! Či prí-

dete, či neprídete...

• Spojkové výrazy: a preto, a tak, a teda, a predsa, a jednako, a pritom, a to.

• Vytýčený vetný člen: Alena, tá je ale smutná! Ivan, ten má pekný úsmev!

SLOVNÍKY

Slovník predstavuje súhrnné spracovanie a obyčajne abecedné usporiadanie slovnej zásoby alebo informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke. Náuka o slovníkoch sa nazýva lexikografia.

Poznáme dva základné typy slovníkov:

1. Encyklopedické slovníky, v ktorých sa v skratke hovorí o veciach, zvieratách, ľuďoch, vlastnostiach, o rozličných prírodných a spoločenských úkazoch. Jednotlivé heslá (heslo - slovo, pri ktorom sú príslušné údaje o ňom) sú usporiadané abecedne, napr. Filozofický slovník, Encyklopédia Slovenska, atď.

1. Jazykové slovníky, ktoré rozdeľujeme na:
2. Výkladové slovníky – nájdeme v nich odborný opis slovnej zásoby jazyka.
3. Pravopisné slovníky – zachytávajú pravopisnú podobu slov daného jazyka (Pravidlá slovenského pravopisu). Je to základná kodifikačná príručka pravopisu.
4. Synonymické slovníky – uvádzajú čo najúplnejší počet synonymických výrazov k jednému heslu (Synonymický slovník slovenčiny, Malý synonymický slovník).
5. Frazeologické slovníky - obsahujú frazeologické jednotky a výklad ich významu (Malý frazeologický slovník).
6. Terminologické slovníky - obsahujú odborné výrazy z rozličných vedeckých disciplín a výklad ich vecného významu (Slovník jazykovedných termínov).
7. Slovníky cudzích slov – ich veľkú časť tvoria termíny a výklad ich vecného významu (Slovník cudzích slov, Krátky slovník cudzích slov).
8. Slovníky správnej výslovnosti – vysvetľujú, ako sa slová vyslovujú (Pravidlá slovenskej výslovnosti).
9. Prekladové jazykové slovníky – sú zvyčajne dvojjazyčné, ale bývajú aj viacjazyčné (nemecko-slovenský, slovensko-anglický, slovensko-ruský).
10. Etymologický slovník – vysvetľuje pôvod a vývin jednotlivých slov, napr. slová tvor – útvar – potvora vznikli z toho istého základu.
11. Paronymický slovník – obsahuje slová z formálnej stránky veľmi blízke, ale odlišujúce sa svojím významom, napr. pred – vred, oba – obal – obar – obor ap.
12. Frekvenčný slovník – informuje nás, ako často sa slová v reči opakujú. Slová sú usporiadané podľa frekventovanosti (prvé miesta : a, byť, v, na, sa, ten, on, že...)
13. Retrográdny slovník – má slová usporiadané podľa abecedy, ale od konca. „Retrográdny“ – odzadu kráčajúci. Používa sa napr. pri skúmaní zloženia slov:

• čadič
• riadič
• ladič
• hladič
• chladič
• sladič
• sadič
• cedič
• dedič
• spoludedič

1. Morfematický slovník – skúma morfematickú štruktúru jednotlivých slov.

Ďalšie slovníky, ktoré poznáme:

1. Slovníky skratiek
2. Slovníky vlastných mien
3. Slovníky slangových slov
4. Slovníky prísloví a porekadiel
5. Obrázkové slovníky