Neohybné slovné druhy

NEOHYBNÉ SLOVNÉ DRUHY

tvaroslovie (morfológia) – náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, spôsobmi tvorenia tvarov, gramatickými kategóriami slov

neohybné slovné druhy: nedajú sa skloňovať

- Príslovky

- Predložky

- Spojky

- Častice

- Citoslovcia

1. PRÍSLOVKY

- Sú plnovýznamové neohybné slová. Nemajú gramatické kategórie.

- lat. adverbiá

- vyjadrujú okolnosť alebo vlastnosť deja

- majú funkciu vetného člena- príslovkové určenie

ROZDELENIE PRÍSLOVIEK

miesta (Kde? Kam? Kade? Odkiaľ? Pokiaľ?) vysoko, dole, vpravo, zhora, potiaľ, uprostred

času (Kedy? Odkedy? Dokedy? Ako dlho?) zrána, včera, zvečera, oddnes, dozajtra, stále

spôsobu (Ako? Akým spôsobom? Nakoľko?) dozlata, dobre, hlasno, plynulo, skvele, trocha, veľmi

príčiny (Prečo? Načo? Začo? Z akej príčiny?) náročky, nadarmo, zámerne, zato, náhodne, preto

miery (koľko?) mnoho, veľa, málo, dosť

STUPŇOVANIE PRÍSLOVIEK

- príslovky, ktoré sú odvodené od akostných prídavných mien môžeme stupňovať podobne ako akostné prídavné mená

pravidelné

1. stupeň: -0 (rýchlo, krátko)
2. stupeň: -šie, -ejšie (rýchlejšie, kratšie)
3. stupeň: naj+2.stupeň ( najrýchlejšie, najkratšie)

nepravidelné

dobre – lepšie – najlepšie

zle – horšie –najhoršie

málo – menej – najmenej

veľa – viac – najviac

pekne – krajšie – najkrajšie

veľmi – väčšmi – najväčšmi

ďaleko – ďalej – najďalej

skoro – skôr/skorej – najskôr/najskorej

ČO URČUJEME PRI PRÍSLOVKÁCH

- druh príslovky + stupeň, ak sa dá stupňovať

- [Usiluj sa zdravšie žiť.] zdravšie – príslovka spôsobu, 2. stupeň

PÍSANIE PRÍSLOVIEK

1) Vždy krátka prípona

- slovotvorná prípona príslovky je vždy krátka ( pekne, slovensky, zdravo)

2) Písanie dovedna (Dovedna, teda bez medzier)

- Dovedna sa píšu príslovky, ktoré vznikli zo spojenia predložky (alebo iného slovného druhu) a podstatného mena:

s-, na-, nad-, málo-, dolu-, + podstatné meno

Darí sa nám iba sčasti. Stál naprostriedku. Prišiel až nadránom. Tvrdil to donedávna. Padol doluznačky.

- Dovedna sa píšu aj niektoré príslovky, ktoré vznikli zložením z dvoch prísloviek

- Dovedna sa píšu pôvodné predložkové spojenia, ktoré sa zmenili na príslovky. Sú to najmä:

1. a) príslovky času: podvečer, nadránom, predpoludním; predvčerom, podchvíľou, pozajtra, popoludní,

b)príslovky spôsobu: odoka, nahlas, namieste, dočista, odspodku, pohromade, spravidla.

3) Písanie aj dovedna, aj osobitne

- aj dovedna, aj osobitne sa píšu príslovky vyjadrujúce farbu a niektoré príslovky vyjadrujúce od akých čias veku (vzrastu), prednosť dávame písaniu dovedna

Vydrhla ju dobiela / do biela. Zafarbila ju načerveno / na červeno.

 Od mlada/i / Odmlada/i ho má rada. Radosť rozdávala odmala / od mala.

4) Písanie osobitne

- osobitne sa píšu príslovky vyjadrené slovesami hovorenia: hovoriť, rozprávať, písať, poznačiť si, zaznamenať, spájajú sa vždy s predložkou “po“

hovoriť po francúzsky, písať po taliansky

- osobitne sa píšu aj niektoré príslovkové výrazy typu: na nerozoznanie, na nepoznanie, na neuverenie, do zúfania, do omrzenia, bez prestania ...

5) Písanie prísloviek so spojovníkom

- so spojovníkom sa píšu príslovky typu: široko-ďaleko, zôkol-vôkol, sem-tam, hore-dole, chtiac-nechtiac, zoči-voči, voľky-nevoľky, krížom-krážom, raz-dva(urobiť niečo)

PRÍSLOVKY MÔŽU VZNIKAŤ:

- z akostných prídavných mien príponami –e, -o, -y (pekne, hravo, ľudsky)

- z podstatných mien – večer, náhodou,

- tvoria sa spojením predložky s podstatným menom alebo iným slovným druhom (naľavo, zhora, nadránom)

- zo slovesa- tvoria sa príponou –mo k slovesným tvarom (stojmo, ležmo, letmo, skusmo)

- z inej príslovky – dodnes.

VETNÁ PRÍSLOVKA TREBA

Správne

Treba niečo urobiť.

Bude treba niečo urobiť.

Bolo treba niečo urobiť.

Nesprávne

Je treba niečo urobiť.

Trebalo niečo urobiť

PRÍSLOVKY A INÉ SLOVNÉ DRUHY

1) príslovky a predložky - príslovky okolo, vedľa, dole, poniže a pod. sa môžu stať predložkami (vtedy stoja pred ohybným slovným druhom a neviažu sa s prísudkom vety)

2) príslovky a častice - príslovky dobre, skôr, veľmi a pod. sa môžu stať časticami (vtedy hodnotia výpoveď a neviažu sa s prísudkom vety, ak sú uvádzacími časticami, sú oddelené čiarkou)

3) príslovky a citoslovcia - príslovky sa môžu stať aj citoslovcami (vtedy sa neviažu s prísudkom vety, sú oddelené od ostatnej časti vety čiarkou)

2. PREDLOŽKY

- lat. prepozície

- stoja pred podstatnými menami, prídavnými menami, zámenami a číslovkami

- vyjadrujú vzťahy medzi pomenovaniami (osôb, zvierat, vecí, činností alebo javov a stavov)

- neohybný slovný druh

- neplnovýznamový slovný druh

- nemajú funkciu vetného člena

ROZDELENIE PREDLOŽIEK

- podľa to, či môžu, alebo nemôžu byť iným slovným druhom ich delíme:

1. a) prvotné – nemôžu byť iným slovným druhom a ani nepochádzajú z iného slovného druhu: z, v, za, do, popod, poza, ponad
2. b) druhotné - môžu byť iným slovným druhom alebo pochádzajú z iného slovného druhu okolo, dolu, hore, vôkol, uprostred, vinou, vďaka,následkom, koncom

- podľa zloženia ich delíme:

1. a) jednoduché – sú tvorené iba jednou predložkou: z, v, do, okolo, medzi, miesto
2. b) zložené – sú tvorené viacerými predložkami: popod (po-pod), spoza (s-po-za), pomedzi (po-medzi), namiesto (na-miesto)

ČO URČUJEME PRI PREDLOŽKÁCH

- predložka podľa zloženia + predložka podľa možnosti byť iným slovným druhom + pád, v ktorom sa nachádza (ten určujeme podľa slovného druhu, s ktorým sa viaže)

- Prešiel okolo úzkej rokliny. okolo – predložka, jednoduchá, druhotná, G

PÍSANIE PREDLOŽIEK

- dve predložky nemôžu stáť pri sebe vo vete, a to ani vtedy nie, ak by sa obidve viazali na to isté podstatné meno

Nesprávne: pred a po jedle, na i po vyučovaní, pred aj počas obeda, pri aj za školou, pred a počas vojny

Túto chybu možno odstrániť opakovaním podstatného mena alebo použitím zámena: pred jedlom a po jedle, pred jedlom a po ňom

- predložka na / v

- v spojeniach (ísť) na súd, na obecný úrad, na poštu nemá predložka “na“ čisto miestny význam, lebo naznačuje účel, t. j. ísť niečo vybaviť. Práve preto sa pociťujú ako nesprávne spojenia typu (ísť) na internát, na študovňu, (byť) na internáte, na študovni namiesto správnych spojení (ísť) do internátu, do študovne;

(byť, bývať) v internáte, v študovni.

- pri názvoch stredných škôl sa pripúšťa dvojakosť: (chodiť) do gymnázia, na gymnázium. Pri názvoch vysokých škôl sa ustálilo spojenie s predložkou “na“: (študovať) na univerzite, na technike, na právnickej fakulte; (chodiť) na univerzitu, na techniku, na právo, na medicínu.

- predložky o / za

- predložky “o“ a “za“ si konkurujú aj v časovom význame.

- predložka “o“ vyjadruje čas, po ktorom sa uskutočňuje dej: vrátim sa o hodinu, o malú chvíľu, o krátky čas, o dva dni prídem o päť minút, o pol hodiny; stretneme sa o tomto čase.

- predložka “za“ vyjadruje čas v priebehu, za trvania niečoho: Zemiaky budú za desať minút uvarené (varenie potrvá 10minút). Úlohu napíšem za pol hodiny (písanie mi potrvá polhodiny).

!!!Teda aj na otázku Koľko je hodín? treba odpovedať O desať minút dvanásť (nie "za desať minút").

- nesprávna je predložka “o“ v spojeniach tohto typu: úsečka o dÍžke 10 cm, rovnica o dvoch neznámych, dom o troch poschodiach, hluk o sile 150 decibelov, o dovolenke, o prázdninách, o prestávke

-v spisovnom jazyku sa v týchto významoch uplatňujú iné predložky: predložka cez - cez dovolenku, cez prázdniny, cez prestávku; predložka s - úsečka s dĺžkou 10 cm, rovnica s dvoma neznámymi, dom s troma poschodiami; predložka v -hluk v sile 150 decibelov.

- niektoré správne / nesprávne predložkové väzby:

ÁNO: postavenie mimo hry

NIE: postavenie mimo hru

ÁNO: z pravopisnej stránky

NIE: po pravopisnej stránke

ÁNO: buď ku mne milý

NIE: buď na mňa milý

ÁNO: som v internáte, v izbe

NIE: som na internáte, na izbe

ÁNO: hovor do mikrofónu

NIE: hovor na mikrofón

ÁNO: priprav sa na odpoveď

NIE: priprav sa k odpovedi

ÁNO: to závisí od teba

NIE: to závisí na

3. SPOJKY

-Sú neplnovýznamové a neohybné slová. Nemajú vetnočlenskú platnosť.

-Spojky spájajú vetné členy a vety.

- Nemá gramatické kategórie.

ROZDELENIE SPOJOK

1. priraďovacie: spájajú rovnocenné vetné členy a vety v súvetí
2. a) zlučovacie (a, i, aj, ani, ako i, ako ani,..)
3. b) stupňovacie (ba, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen – ale aj,..)
4. c) odporovacie (ale, avšak, iba, lenže, no, predsa, a jednako, a napriek tomu,..)
5. d) vylučovacie (alebo, buď, či, alebo-alebo, buď-buď,..)
6. e) príčinné (veď, však, totiž)
7. podraďovacie: spája vedľajšie vety
8. a) podmetové (že, čo,..)
9. b) prísudkové (čo, ako,..)
10. c) predmetové (že, aby, či, ako,..)
11. d) prívlastkové (ako, že, či,..)
12. e) prívlastkové (keď, zatiaľ čo, ako, ako keby, lebo, pretože, aby,..)

-Úlohu spojok plnia aj opytovacie / vzťažné / zámená : kto, čo, ktorý, aký, čí, kde, kade...: Povedz, kde bývaš. Kúpila som si nohavice, aké svet nevidel.

ČIARKA PRED SPOJKAMI

Čiarku nepíšeme / nemusíme písať /

- pred priraďovacími spojkami a, i, aj , ani, alebo, či:

Ľúbil ju aj neznášal. Díval sa ani slova neprehovoril. Verte či neverte!

- Ak sa však tieto spojky opakujú, pred každou ďalšou píšeme čiarku:

Nebolo to ani mastné, ani slané. Alebo sa poponáhľaš, alebo zostaneš doma.

- pred porovnávacími podraďovacími spojkami ako, než, sťa, ani:

Bol vysoký ako jedľa. Chodí sťa mechom udretý.

Ak tieto spojky spájajú vety v podraďovacom súvetí, píšeme pred nimi čiarku:

Je to lepšie, ako/než som to čakal.

Čiarku píšeme

- pred ostatnými priraďovacími spojkami a pred podraďovacími spojkami:

Prekvapil ju kvetmi, no nepotešila sa. Dostal pochvalu, ba ja darčekom ho obdarovali. Pôjdem do tábora, lebo sa tam budem učiť cudzí jazyk.

- pred priraďovacou spojkou a vtedy, keď je súčasťou spojok a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to

Sme priatelia, a preto si veľmi rozumieme. Učil sa, a jednako dostal zlú známku.

- Ak sa v súvetiach dostanú k sebe dve spojky, čiarku píšeme pred prvou z nich:

História ukázala, že keď treba, vieme byť jednotní.

- pred spojkou píšeme čiarku, keď ju môžeme nahradiť spojkou ale: Bežal, a nedobehol.

PÍSANIE SPOJOK

Spolu píšeme

– spojky so zložkou že: akože, žeby, lenže, ibaže, pretože, sotvaže, nielenže,

- spojky zo zámen a spojky so zložkou by: akoby, sťaby, akokoľvek.

Oddelene píšeme

- spojenia so zámenami a spojenia viacerých spojok: a preto, a tak, len čo, čo aj, ani len, hoc aj...

4. ČASTICE

-neohybné a neplnovýznamové slová bez platnosti vetného člena

- vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vete alebo k jej časti

pochybnosť, istotu, súhlas, nesúhlas, približnosť, pravdepodobnosť, zdôraznenie, spresnenie,

- Iné častice stoja na začiatku výpovede, uvádzajú ich alebo pripájajú k textu či k situácii.

okolo, vraj asi, možno, určite, stopercentne, veď, zrejme, aspoň, fakt, iba, pravdaže..

DELENIE ČASTÍC

1. a) Uvádzacie: nadväzujú na situáciu, a tak uvádzajú novú vetu.

Môžu mať funkciu: a) pripájaciu – a, no, teda, ale

1. b) pobádaciu – keď hovoriaci vyjadruje: želanie – keby, kiež, bodaj

otázku – azda

rozkaz – nech

podmienku – by

Bodaj by prišiel! Aspoň ma neklam!

1. b) Vytyčovacie: popri nadväzovaní na situáciu vyjadrujú rozličné významy, stoja pred istým slovom, vetným členom alebo pred časťou vety.

Hovoriaci nimi môže – vysvetľovať (respektíve, povedzme, slovom)

– zdôrazňovať (iba, len ešte, najmä)

– hodnotiť (áno, samozrejme, hej, veru, nie, hádam, asi, sotva)

Mám ešte (sotva, asi, iba) 5 korún.

OD SPOJOK SA ČASTICE ODLIŠUJÚ

- spojky spájajú dve slová alebo vety:

Nemá rozumu ani skúseností. Odišli ani nepozdravili.

- častice zdôrazňujú význam jedného slova alebo vety:

Nemám ani korunu. Ani za svet sa nechce dať ostrihať.

OD PRÍSLOVIEK SA ČASTICE ODLIŠUJÚ

 -na príslovky sa dá pýtať otázkami kde? kedy? ako? prečo?

Prišiel práve domov. Kedy?

- na častice sa nedá spytovať otázkami, lebo sú to neplnovýznamové slová:

 Práve preto sme ťa zvolili.

PÍSANIE ČIARKY

1. a) Častice vydeľujeme čiarkami:

- vnútri vety z oboch strán, ak ich môžeme osamostatniť do samostatnej výpovede

Neteší sa, naopak, zúri. – Neteší sa. Naopak. Zúri. Bohužiaľ, musíme už končiť. Musíme už končiť. Bohužiaľ.

- Vytyčovacie častice, ktorými hodnotíme či spresňujeme časť alebo celú výpoveď, vyčleňujeme čiarkami

Pomôžem ti, samozrejme. Suseda, žiaľ, zabudla zavolať.

1. b) Častice nevyčleňujeme čiarkami:

- ak zdôrazňujeme nimi vetný člen

Počasie sa hádam umúdri. To určite všetci videli. Urob najmä tortu.

- ak sú častice na začiatku viet, ktorými iba uvádzame alebo pripájame vety

Nech teda dobehne! Kiež by konečne zapršalo! Či ozaj prídeš?

5. CITOSLOVCIA

- sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú city (jaj!)a vôľu (hijó) (VLASTNÉ) a napodobňujú rôzne zvuky (klop) (ZVUKOMALEBNÉ).

- Nemá gramatické kategórie.

- Nie je - až na výnimky vetným členom (Výnimka: A žaba Čľup do vody! — citoslovce je prísudkom. Ozvalo sa hlasné crrr! — citoslovce je vo funkcii podstatného mena zvonenie, je vo vete podnetom). 

DELENIE:

1. a) vlastné- citové: vyjadrujú cit (ach, jaj, joj, ó, au, fuj, haha)

- vôľové: vyjadrujú vôľu (haló, aha, hej, hľa, pst, hijo, ahoj, pá, servus)

1. b) zvukomalebné: napodobňujú zvuky (bác, prask, kikirikí, klop, hav-hav, rups, brnk, fiú)

CITOSLOVCIA SA ĎALEJ DELIA NA:

1. a) prvotné- pôvodné(ach,jaj,fuj)
2. b) druhotné- utvorené zo slovies(hľa,ľaľa, hybaj)
3. c) utvorené z podstatných mien- (beda,prepánajána)

PRAVIDLÁ PÍSANIA

-Citoslovcia vo vete oddeľujeme čiarkami.

Haj, húsky! Bŕŕ, aká zima.

-Ak citoslovce nadobudne platnosť vetného člena, neoddeľuje sa čiarkami.

Hlasné hurá sa ozývalo štadiónom.

-V citoslovciach často píšeme -i aj po tvrdých spoluhláskach.

kikirikí, tik-tak, hihihi, hijo

-Ak ich je viac pri sebe rôzneho alebo podobného tvaru, píšeme ich cez spojovník.

-Píšeme za nimi výkričník alebo čiarku!