Významová rovina jazyka (Sémantika)

Významová rovina jazyka (Sémantika)

Sémantika – náuka o význame slov a slovných spojení, je súčasťou lexikológie

1. Slovo a pojem

Pojem:

– abstraktná forma myslenia

– vzniká zovšeobecnením spoločných vlastností skupiny rovnakých javov, ktoré sa líšia od inej skupiny

Slovo:

– pomenovanie pojmu, súčasť slovnej zásoby jazyka

– skupiny hlások, ktorá má určitý význam

– základná formálna a významová jednotka s ustáleným významom a ustálenou grafickou a zvukovou formou

Funkcie slova:

– pomenovacia

– označovacia

– dorozumievacia

– pragmatická

– mentálna (pri myslení ju plní tzv. vnútorná reč)

Sémantický trojuholník

– vzťah medzi objektívnou skutočnosťou a jej pomenovaním sa dá znázorniť v podobe sémantického trojuholníka, ktorý zároveň zobrazuje, že človek myslí v pojmoch

2. Význam slova

Lexikálny význam slova

Pod pojmom lexikálny význam slova rozumieme vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti. Slovo ho má vždy, nemôže bez neho existovať.

Rozsah významu slova

– všetko čo dané slovo pomenúva

– STROM – veľa stromov, BREZA – len breza

Obsah významu slova

– počet znakov vlastností

– STROM – menší obsah, BREZA – väčší obsah vlastností

Gramatický význam slova

– vyjadrujú gramatické kategórie

– menné: rod, číslo, pád

– slovesné: osoba, číslo, čas, spôsob, vid, slovesný rod

Slovné druhy:

– ohybné: podstatné mená, prídavné mená, zámena, číslovky, slovesá

– neohybné: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia

– plnovýznamové: podstatné mená, prídavné mená, zámena, číslovky, slovesá, príslovky

– neplnovýznamové: predložky, spojky, častice, citoslovcia

Vzťahy medzi lexikálnymi významami slov

– jednovýznamové slová – pomenúvajú len jednu skutočnosť, označuje ju práve jeden význam. Patria sem vlastné mená, odborné výrazy ale aj niektoré bežné pomenovania. / Monosémantické slovo

-viacvýznamové slová – jedno slovo, ktoré ma viac významov, medzi nimi je vonkajšia podobnosť alebo vnútorná súvislosť / Polysémantické slovo

– polysémia – je jav, pri ktorom sa jedným slovom pomenúvajú viaceré myšlienkové obsahy (metafor, metonymia..)

– homonymia (homonymá) – rovnozvučné slová (zvuková totožnosť dvoch slov bez akejkoľvek významovej súvislostí, podoba je náhodná), pravopis je odlišný / čelo – časť hlavy, čelo – hudobný nástroj; stopky – hodinky i časť rastliny, mať – matka i vlastniť.

– synonymia (synonymá) – rovnozvučné slová (synonymický rad), majú rovnaký význam, ale odlišnú podobu, výslovnosť / smelosť – odvaha, ísť – kráčať; bežať – utekať, čudovať sa – diviť sa, žalár – väzenie, nepekný – škaredý, skladba – syntax,

– antonymia (antonymá) – opozitá, slová s opačným významom / čierny – biely, dobrý – zlý; mladý – starý, ľahko – ťažko, áno – nie, hore – dolu; odniesť – priniesť, láska – nenávisť.

– paronymia (paronymá) – súzvučnosť dvoch slov – veľmi podobná vonkajšia podoba slov – využitie: súčasť slovných hier, krížoviek, hádaniek na obzvláštnenie textu

– kalambúr – štylistická figúra – Váh, váhať, odvaha