Zvuková rovina jazyka

Zvuková rovina jazyka

1. Fonetika a Fonológia

Fonetika:

-veda, ktorá skúma hlásky

-skúma: tvorbu, výslovnosť, artikuláciu

Fonológia:

-skúma ďalšie vlastnosti hlások (rozlišovanie významu slov)

2. Fóna a Fonéma

Fóna:

-hláska – je najmenšia zvuková jednotka reči

-je konkrétnou podobou fonémy

-základná jednotka FONETIKY

Fonéma:

-najmenšia zvuková jednotka

-rozlišuje význam slova v jazyku

-základ jednotka FONOLÓGIE

3. Ortoepia

Náuka o spisovnej (správnej) výslovnosti

4. Problematické javy spisovnej výslovnosti

-Zvuková asimilácia – spodobovanie

-Výslovnosť zdvojených spoluhlások

-Výslovnosť spoluhláskových skupín

-Výslovnosť ä, ľ

-Výslovnosť de, te, ne, le, di, ti, ni, li

-Výslovnosť v

-Rytmické krátenie a výnimky

5. Intonácia a modulácia – časová, silová, tónová

Intonácia

-zvukový jav, ktorý vzniká moduláciou (úpravou) vydychovaného prúdu vzduchu

-vnímame ju na slabike, slove, vetnom úseku, vete / SUPRASEGMENTY

-nevnímame ju na hláske / SEGMENT

Modulácia

Časová modulácia:
Kvantita (dĺžka)- dlhá samohláska alebo dvojhláska trvá dvojnásobok trvania krátkej 
samohlásky

Pauza (prestávka)- rozdeľuje súvislú reč na úseky- takty, čím vzniká frázovanie.
Pauzy rozdeľujeme na: logické- významové
fyziologické- na nádych

Tempo (rýchlosť)- závisí od obsahu a funkcie prejavu. Pomôže zdôrazniť dôležité časti
prejavu. Rýchlejším tempom sa realizujú menej dôležité časti vety.
Priemerné tempo reči je 100 slov za minútu.

Rytmus- vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove.

Silová modulácia
Intenzita hlasu (sila)- spolu s tempom vytvára dynamiku prejavu. Je to dôležitý štylizujúci
prostriedok vety, najmä pri prednese umeleckého textu.

Prízvuk- hlavný prízvuk je v slovenčine pevný- na prvej slabike slova, preto sú v slovečine prirodzené trochejské a daktylské takty. Vedľajší prízvuk sa vyskytuje v zložených slovách a od hlavného prízvuku sa líši tým, že je menej výrazný, napr. poľnohos-podár, spolupráca ( prízvuk je na 3 slabike štvorslabičných slov, na 3 a poslednej sla-bike viacslabičných slov)
Jednoslabičné predložky sú vo vete zväčša prízvučné, ak je na nich dôraz, alebo ak stoja pred jednoslabičným slovom ( Dokončil stavbu pred termínom.)

Inokedy sú neprízvučné:
a) pred viacslabičným slovom ( Po prečítaní úlohy zatvorte knihy.)
b) pred slovom, na ktorom je dôraz ( Ide o kritické zhodnotenie.)
c) po prízvučnom jednoslabičnom slove ( Najurputnejší bojo priesmyk)

Dôraz- intonačné vyzdvihnutie významovo najdôležitejšieho slova vo vete. Súvisí s vetným prízvukom, ktorý je pri objektívnom slovoslede na poslednom slove vety a pri subjek-tívnom slovoslede ( pri vzrušenej reči) býva na začiatku vety. ( Prišiel som sám. Sám som prišiel.)

Emfáza - je citový, expresívny dôraz na slabike, ktorá sa súčasne nápadne predlžuje. 
( Ja ťa doobre poznám. Traviaaaaaan.)

Tónová modulácia
Melódia-stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete, tónové vlnenie
a) klesavá (kadencia)- v oznamovacích vetách a dopĺňacích otázkach, v rozkazovacej, žiadacej a želacej vete. ( Urobím to. Kto príde? Povedz mi to! )
b) stúpavo-klesavá alebo klesavo-stúpavá (semikadencia)- vetné úseky vnútri súvetia alebo rozvitej vety. (Zoznámili sme sa a viac sme sa nevideli.)
c) stúpavá (antikadencia)- v zisťovacích otázkach. ( Urobíš to?)

Hlasový register ( výška hlasu )- vzniká nasadením hlasu do istej výšky, spolu s tempom a intenzitou hlasu modeluje jazykový prejav.