Jazyk a reč

Jazyk a reč

Jazyk

Jazyk je abstraktný systém lexikálnych a gramatických znakov a pravidiel, ktorý určité jazykové spoločenstvo používa ako prostriedok myslenia a dorozumievania.

Reč

Reč je konkrétna realizácia jazykového systému, je zvukovo alebo písomne vyjadrený hovor.

• Dorozumievacie znaky reči môžu mať aj mimojazykovú podobu.

Funkcie jazyka

• Dorozumievacia funkcia – v konkrétnom jazykovom prejave jazykovými prostriedkami vyjadrujeme svoje myšlienky, názory, city a pocity.
• Poznávacia funkcia – jazyk slúži ako nástroj myslenia.
• Expresívna funkcia – rozvíja estetické cítenie človeka.
• Reprezentatívna funkcia – jazyk patrí k dôležitým znakom národa, ktorými sa vymedzuje od ostatných národov, a zároveň je to prostriedok na vytváranie národného povedomia, národnej hrdosti.

Jazykové roviny

Jazyk sa vnútorne člení na jednotlivé čiastkové systémy, tzv. jazykové roviny.

1. Zvuková rovina jazyka – je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa vytvára zvuková podoba hlások, slabík, slov a výpovedí v reči.
2. Významová (lexikálna) rovina jazyka – je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor pomenovacích jednotiek jazyka.
3. Tvarová (morfologická) rovina jazyka – je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa obmieňajú tvary slov vo výpovediach.
4. Skladová (syntaktická) rovina jazyka – je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa vyjadrujú vzťahy medzi slovami a realizuje sa skladanie slov do viet a viet do textov.

Jazykovedné disciplíny

Fonetika a fonológia

1. Fonetika – náuka o hláskach, o zvukovej stránke jazyka; skúma spôsob a miesto tvorenia hlásky, vlastnosti hlásky.
2. Fonológia – náuka o fonémach, najmenších komplexných jednotkách zvukového systému jazyka; skúma používanie foném v reči, využitie zvukovej stránky reči.

S fonetikou a fonológiou úzko súvisí ortoepia – náuka o správnom používaní zvukových prostriedkov reči; je to súhrn pravidiel spisovnej výslovnosti – a ortografia – pravopis, čiže sústava princípov a pravidiel o zachytení zvukovej podoby jazyka písmom.

Fonológia je jazykovedná disciplína, ktorá sa tiež zaoberá zvukovou stránkou jazyka. Neskúma fyzické javy reči ako fonetika, ale zameriava sa na systém foném.

Najmenšou zvukovou jednotkou, ktorú skúma fonológia, je fonéma – zvuková jednotka, ktorá je schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov, napríklad sud – súd, ľan – laň.

Ďalšie jazykovedné disciplíny

1. Lexikológia – náuka o slovnej zásobe v súčasnom stave i historickom vývine; jej oddielom je sémantika – náuka o význame slov, slovných spojení, viet i textov.
2. Morfológia – tvaroslovie; náuka o gramatických tvaroch slov, o zmene tvaru slova, napríklad skloňovaním a časovaním.
3. Syntax – skladba; náuka o konštrukciách syntagmatických, polovetných, vetných a súvetných a o ich komponentoch – vetných členoch a vzťahoch medzi nimi. Zaoberá sa zákonitosťami slovosledu vo vete, aktuálnym vetným členením na východisko a jadro výpovede, modálnou stránkou vety. Stavbou celého textu sa zaoberá textová syntax.
4. Štylistika – náuka o funkčnom využívaní výrazových prostriedkov – jazykových i mimojazykových – pri dorozumievaní a o ich usporiadaní, čiže kompozícii, v konkrétnych jazykových prejavoch.

Druhy jazyka

Prirodzený jazyk

Prirodzený jazyk je systém znakov a pravidiel ich spájania.

• Vytvoril sa počas historického vývinu spoločenstva.
• Slúži ako nástroj komunikácie, vyjadrovania myšlienok a poznávania.
• Má univerzálnu platnosť, rozumejú mu a používajú ho všetci jedinci etnického alebo národného spoločenstva.
• Môže prestať plniť funkciu materinského jazyka a národného jazyka a stáva sa mŕtvym.

Podoby prirodzeného jazyka

• Národný jazyk – jazyk, ktorý používa určitý národ.
• Národ sa ním identifikuje ako osobitné a uvedomelé kultúrne a politické spoločenstvo.
• Materinský jazyk
• Úradný/štátny jazyk
• Cieľový jazyk – jazyk, ktorý sa učí žiak inej národnostnej príslušnosti v škole.
• Cudzí jazyk
• Mŕtvy jazyk – prestal plniť funkciu materinského a národného jazyka.

Umelý/plánovaný jazyk

Umelý alebo plánovaný jazyk je systém znakov, ktorý má ohraničenú platnosť.

• Na rozdiel od prirodzeného jazyka najprv existuje v písanej forme a až potom vo zvukovej forme.

Druhy umelých/plánovaných jazykov

• Hovorené – esperanto.
• Umelecké plánové – klingončina, elfčina.
• Symbolické – matematické.
• Symbolický jazyk je systém znakov s vopred dohodnutými zákonitosťami, ktorým rozumie iba skupina ľudí, napríklad v chémii alebo matematike.
• Logické – loglan, jazyky na dorozumievanie sa s inou vesmírnou rasou.
• Komické – europanto, paródia na jazyk európskych inštitúcií.

Jazyk a písmo

Vetné písmo – obrázkové (piktografické) písmo

• Bolo prvým, primitívnym písmom.
• Kresba znamenala celú vetu.
• Za jeho pôvodcov sa považujú Sumeri, 4. tisícročie pred Kristom.

Pojmové písmo – ideografické, hieroglyfické písmo

• Písmo zobrazujúce pomocou obrázkov jednotlivé pojmy.
• Každé slovo malo svoj osobitný obrázok.
• Znaky dokonca zobrazovali aj abstraktné myšlienky.
• Vzniklo v starovekom Egypte. Rozlúštil ho francúzsky vedec J. F. Champollion pomocou žulovej dosky z Rossette.

Hieroglyf – jednotka staroegyptského písma.

Slabičné písmo

• Tzv. klinové písmo mali Sumeri už okolo roku 3000 pred Kristom.
• Znaky v podobe klinov a čiar spolu tvorili slová.

Hláskové písmo

• Má pre každú hlásku osobitný znak.
• Vzniklo v Stredozemí v 2. storočí pred Kristom, písalo sa sprava doľava.
• Feničania vytvorili spoluhláskovú abecedu s dvadsiatimi dvoma písmenami. Z fenického písma vzniklo 80 % známych abecedných sústav.