Komunikácia a učenie sa

Komunikácia a učenie sa

Komunikácia a jej druhy

• komunikácia je z latinského slova KOMUNIKÁRE (comunicare) - dorozumievať sa alebo oznamovať
• je to prenos obrazu informácie medzi účastníkmi komunikácie (komunikantmi) v istej komunikačnej situácií pomocou spoločenského systému znakov

Komunikáciu chápeme v 2 významoch :

1. v širšom zmysle slova – každá výmena informácií medzi ľudmi
2. v užšom zmysle slova – ako dorozumievací proces, spoločenský styk s cieľom výmeny myšlienok medzi ľudmi

Funkcie komunikácie :

1. dorozumievacia (komunikatívna)
2. pomenúvacia – je nástrojom myslenia
3. poznávacia
4. expresívna – slúži na vyjadrenie citov vôle

Druhy komunikácie :

1. Verbálna (slovná) - realizuje sa pomocou jazykových prostriedkov. Dôležité je, ako komunikujeme rečou, čo rečou hovoríme alebo píšeme - obsah reči. Reč musí byť jasná konkrétna zrozumiteľná.

Formy : monológ – prehovor jednej osoby; vnútorný monológ - špecifická výpoveď osoby, ktorú adresuje sama sebe, zachytáva myšlienky človeka vo chvíli ich zrodu. Využíva sa najmä v umeleckej literatúre.

dialóg – rozhovor 2 alebo viacerých osôb. Musí obsahovať najmä dve repliky replika – zák. jednotka dialógu, je relatívne uzavretá, reaguje na predchádzajúci rozhovor, navodzuje ďalšie pokračovanie rozhovoru

1. Neverbálna (neslovná) - predstavuje využívanie mimojazykových prostriedkov. Ide o všetko, čo reč sprevádza. Patrí sem: mimika, gestikulácia, kinetika (sú to celkové pohyby tela, chôdza, postoj), zrakový kontakt (je to vzájomný pohľad, uhýbanie pohľadu... iné znaky napr.: účes, oblečenie, objatie

Iné druhy komunikácie :

1. Priama - predstavuje využívanie mimojazykových prostriedkov. Ide o všetko, čo reč sprevádza. Patrí sem: mimika, gestikulácia, kinetika (sú to celkové pohyby tela, chôdza, postoj), zrakový kontakt (je to vzájomný pohľad, uhýbanie pohľadu... iné znaky napr.: účes, oblečenie, objatie
2. Nepriama - účastníci komunikáciu nie sú v tej istej chvíli na tom istom mieste, dorozumievajú sa nepriamo, sprostredkovane (napr. list). Chýba bezprostredná spätná väzba a preto dochádza k nedorozumeniam. Súčasný vývoj techniky (SMS, MMS, internet, chat) odstraňuje nevýhody nepriamej komunikácie.
3. Bežná - dohráva sa v súkromnej sfére, účastníci často využívajú nespisovné slová, slangové výrazy, rodinné slová, nedokončené vety, bohatú modalitu viet (napr. opytovacie, rozkazovanie, nedokončené vety). Vzdialenosť medzi účastníkmi býva malá, gestá a mimika sú výrazné.
4. Oficiálna - realizuje sa vo verejnej sfére, napríklad v štátnej správe, administratíve, armáde, v prostriedkoch masovej komunikácie atď. Mala by prísne využívať spisovný jazyk, zdvorilé formulky, spoločenský odstup, odborné názvy, kancelarizmy atď. Veľmi úsporne využíva mimiku a gestá, vzdialenosť medzi účastníkmi je často aj niekoľko metrov.
5. Monologická - komunikačná situácia je stále, hovorí iba jeden človek, chýba verbálna spätná väzba. Komunikačné roly sa v priebehu komunikácie nestriedajú.
6. Dialogická - komunikujú najmenej dvaja účastníci, komunikačné roly sa striedajú, reč jednej osoby môže ešte pred ukončením prerušiť druhý účastník komunikácie, funguje spätná väzba.

Princípy komunikácie :

1. Princíp kooperácie – musíme sa priblížiť úrovni toho, s kým hovoríme
2. Princíp zdvorilosti – musíme sa vedieť spoločensky správať
3. Princíp irónie – iróniu musíme využívať veľmi citlivo, dokáže oživiť konverzáciu ale aj uraziť adresáta

Komunikačný reťazec :

Komunikát

Komunikant 1 (autor) = kódovanie = KÓD = dekódovanie = Komunikant 2 (adresát)

Komunikačný kanál

Komunikačný šum

Komunikát - správa, text, jazykový prejav, nová informácia. Je základnou jednotkou jazykovej komunikácie, prenáša sa prostredníctvom KÓDU, čiže jazyka. Môže mať:

1. a) podobu súvislého textu
2. b) nesúvislého textu

Môže byť vecným textom (náučný, administratívny, publicistický), hovorovým textom alebo umeleckým textom.

Komunikant 1 - je to autor alebo odosielateľ informácie, ktorú si vyberá z reality, isté javy alebo faktory. Formuluje svoje názory postoje, prejavuje, city atď... čiže vytvára informáciu, ktorú chce odoslať inému účastníkovi komunikácie. Informáciu spracúva pomocou jazykových prostriedkov.

Kód - jazyk ako systém znakov a jazykových prostriedkov, ale aj spôsob ich používania pri tvorbe a porozumení textu.

Dekódovanie - snaha informácii správne porozumieť.

Autor môže použiť na dosiahnutie cieľa rôzne komunikačné postupy:

1. informačný – podáva informácie o stave vecí, ktoré sú obom účastníkom známe
2. argumentačný – udáva argumenty v prospech alebo neprospech veci (dokazovať)
3. agitačný – chce prijímateľa pre niečo získať/presvedčiť

Komunikant 2 - je prijímateľ alebo adresát informácie, prijíma informáciu, dekóduje ju a spracúva vo svojom vedomí.

Komunikačný kanál - prostredníctvom neho sa šíri informácia (prostredie)

Komunikačný šum - sťažuje prenos informácie alebo zapríčiňuje jej nesprávne pochopenie. Môže to byť nečitateľné písmo, zle vytlačený text, zlá výslovnosť, neznalosť pravopisu.

Učenie sa

Učenie je formou činnosti, prostredníctvom, ktorej jedinec mení správanie a svoje vlastnosti, a to pod vplyvom vonkajších podmienok a v závislosti od výsledkov svojho konania

Motivácia učenia :

1. Vonkajšia – rodičia očakávajú zlepšenie známok, dostanete darček
2. Vnútorná – predmet učenia vás zaujíma

Druhy učenia :

1. Mimovoľné - je proces získavania informácií v styku s prostredím, v ktorom žijeme, proces ktorý vytvára v našom správaní trvalejšie zmeny (kladné aj záporné).
2. Cieľavedomé - vlastní iba človek, uskutočňuje sa na základe reči. Prebieha pod vedením učiteľa alebo samovzdelávaním.
3. Mechanické (memorovanie) - väčšinu informácií vnútorne neprijmeme a zabudneme ich
4. Logické - prináša najlepšie výsledky (chýbajú tam 3 slová)

Prístup k učeniu:

1. Povrchový - je pasívne prijímanie poznatkov a memorovanie faktov (študent sa snaží zapamätať si učivo bez toho, aby porozumel obsahu). Prevláda vonkajšia motivácia.
2. Hĺbkový - aktívny postoj študenta (študent sa snaží porozumieť tomu, čo sa učí usiluje sa pochopiť význam toho, čo sa učí; prístup tvorivý, snaží sa nájsť logické súvislosti). Prevláda vnútorná motivácia.

Učebné typy:

1. Sluchový (auditívny) – zapamätá si učivo podľa výkladu a učením sa nahlas
2. Zrakový (vizuálny) – zapamätá si všetko farebne vyznačené a znázornené
3. Pocitový (kinestetický) – veci musí ohmatať, rád pracuje s pomôckami
4. Pohybový (motorický) – vytvára si pohybové predstavy, zapamätá si to, čo si nakreslil

Zásady efektívneho učenia sa :

1. Podmienky – snažiť sa učiť vždy na tom istom mieste, svetlá izba, vyvetrať pred učením - najlepšie je ticho, na mobile tichý režim, vypnutá TV aj PC - učiť sa predovšetkým za stolom - mať okolo seba poriadok a všetko potrebné mať po ruke
2. Plánovanie času – treba si nájsť čas na : prácu – cena úspechu rozmýšľanie – zdroj sily hru – tajomstvo mladosti čítanie – základ vedomostí priateľstvo – brána k šťastiu snívanie – cesta ku hviezdam lásku – skutočná životná radosť radosť – hudba duše ( Írske príslovie)
3. Prestávky – treba si stanoviť reálnu časovú hranicu, dokedy a čo sa chcem učiť - čas rozdeliť na menšie časové úseky (15-20 minút) - prestávku môžeme využiť na sprchu, jedlo, cvičenie... - cca po hodine učenia si treba dať dlhšiu pauzu, aspoň 20 minút - po prestávke si treba urobiť krátky prehľad toho čo sme sa naučili
4. Poznámky a práca s textom :
5. Prehľad – V prvok kroku získaj prehľad o texte. Zisti, koľko je tam nadpisov a podstavcov. Prečítaj si celú kapitolu veľmi zbežne, rýchlo, informácie skôr preleť očami, aby si vedel, čo všetko obsahuje. Potom si text prečítaj trochu pozornejšie.
6. Otázky – V druhom kroku sa zamysli nad tým, čo už poznáš odinakiaľ, čo je v texte dôležité. To si označ ceruzkou. Ak potrebuješ vyhľadať neznáme slová alebo pojmy, použi slovník alebo internet.
7. Čítanie - Tu už ide o dôkladné a sústredené čítanie textu odstavec po odstavci. Pre lepšiu koncentráciu nezabúdaj na krátke prestávky. Prezri si obrázky a náčrty. Zložité časti si prečítaj dvakrát a nahlas.
8. Aktívne čítanie - Po prvom, podrobnom čítaní nasleduje aktívna práca s textom. Čítaj text znovu ale s ceruzkou v ruke. Podčiarkuj si ceruzkou priamo v texte dôležité informácie, rob si poznámky vedľa na papier, či do zošita. Vety, ktorým nerozumieš si vypíš na papier a spýtaj sa kamaráta alebo rodičov, čo znamenajú.
9. Opakovanie - Posledným krokom je zhrnutie naučeného, opakovanie celej látky. Najviac pomáha, keď si látku hovoríš nahlas. Môžeš sa dať aj niekomu vyskúšať a popísať všetko, čo si sa naučil, bez pozerania sa do textu.

1. Pamäť - Učivo si musíš systematicky opakovať. „Opakovanie je matkou múdrosti.".
   Obsah učiva musíš chápať vždy vo vzťahu s predchádzajúcimi poznatkami. Ak informácie nadväzujú jedna na druhú, tvoria určitý celok, lepšia sa uložia a aj vyhľadávajú v dlhodobej pamäti.Informácia, ktorá má nejaký zmysel a význam sa z pamäti vybavuje oveľa lepšie ako informácia, ktorú sme sa nabifľovali bez pochopenia jej významu a zmyslu.
   Naučené učivo musíš pravidelne používať, inak ho časom zabudneš.