Charakteristika a jej druhy; rozdiel medzi opisom a charakteristikou

Charakteristika a jej druhy; rozdiel medzi opisom a charakteristikou

Opisný slohový postup slúži na vymenovanie znakov a vlastností osoby, veci alebo činnosti, na priblíženie, znázornenie niečoho alebo niekoho niekomu inému. Prevládajú v ňom menné slovné druhy (podstatné mená, prídavné mená, zámená).

Znaky a vlastnosti osôb, zvierat, vecí, činností sa vymenúvajú v istom poradí, ktoré do istej miery závisí od podávateľa, pretože ten im stanovuje dôležitosť (dôležité - menej dôležité) aj ich hierarchiu, čo znamená, že nie vždy je text zostavený objektívne, pretože v ňom zohráva úlohu subjektívny postoj, názor podávateľa. Uplatňuje sa hlavne v hovorovom, náučnom a umeleckom štýle.

Pojem charakteristika je z gréčtiny a znamená vryté znamenie. Je to výstižný opis nie len vonkajších znakov, ale aj vlastností znakov, osoby, veci alebo javu.

Druhy charakteristiky

1. 1. Podľa postoja autora
2. a)Objektívna - vymenovanie vlastností postavy nezainteresované hodnotenie je komplexné a nezaujaté. Využíva sa v odbornej komunikácií (charakter hľadaného páchateľa, odbornom článku), v administratívnom štýle (posudok)
3. b)Subjektívna - autor využíva vlastnosti postavy, objektu, javu na hodnotenie poukazuje iba na niektoré vlastnosti. Využíva sa v umeleckom štýle (charakteristika osoby), v hovorovom štýle.

1. 2. Podľa výberu jazykových prostriedkov
2. a)Priama - vymenovanie vlastností človeka pomocou abstraktných podstatných mien(usilovnosť..) alebo akostných prídavných mien(usilovný, zodpovedný..) Je presným zhrnutím pozorovanie a objektívneho hodnotenia.
3. b) Nepriama - vystihuje vlastnosti človek z jeho konania.

V umeleckej literatúre sa pri charakteristike vyskytuje: PARALELA = medzi výzorom a postavou

KONTRAST = medzi výzorom a povahou

1. 3. Podľa počtu charakterizovaných predmetov
2. a)Skupinová - zachytáva znaky príslušníkov určitého kolektívu.
3. b)Individuálna - zachytáva vlastnosti jednotlivca
4. Posudok = písaný útvar oficiálnej komunikácie, objektívna charakteristika. Vyžaduje ho inštitúcia (V.Š., firma..) od bývalého zamestnávateľa alebo školy. Musí byť objektívny, vecný, komplexný má sa vyjadrovať k dôležitým stránkam, povahy posudzovaného a k zvláštnostiam jeho správania, ktoré by mohli spôsobiť problémy. Má formu úradného listu.
5. Autocharakteristika= hodnotenie seba
6. c) Porovnávacia - charakteristika dvoch ľudí. K porovnávaniu môžeme postupovať dvoma spôsobmi:
7. 1. Sledujeme obe postavy súčasne.
8. 2. Sledujem najskôr jednu postavu a potom druhú postavu. Uplatňuje sa v umeleckom a náučnom štýle (dva konšktručné návrhy).

ROZDIEL MEDZI OPISOM A CHARAKTERISTIKOU

OPIS

Vzniká tak, že autor zachytáva vlastnosti vecí a dejov tak, ako ich sám videl. Opis je kresba vlastností, súhrn konštatovaní a faktov. Môže byť sta­tický (opisuje objekt v stave pokoja) alebo dynamický (opisuje objekt v pohybe).

CHARAKTERISTIKA

Je druh opisu, ktorý na rozdiel od opisu vystihuje základné, podstatné, typické charakteristické znaky, črty.