Rozprávač a literárna postava

ROZPRÁVAČ A LITERÁRNA POSTAVA 

TYPY ROZPRÁVAČA

Vševediaci/autorský

- pozerá sa na všetky postavy s nadhľadom, vidí svoje postavy zvonka aj zvnútra, vyostruje konflikty medzi postavami, vysvetľuje historický a spoločenský kontext

- rozprávanie je v 3. osobe singuláru (Honoré de Balzac: Otec Goriot)

- rozprávanie je v 1. osobe singuláru – keď je objektom rozprávania iná postava (J. Gregor Tajovský: Maco Mlieč)

Personálny

- sústreďuje sa zvyčajne len na jednu postavu, ktorá sa vyvíja v priebehu deja, (napr. uvažuje za ňu, vysvetľuje jej pohnútky), nevidí do vnútra iných postáv

- rozprávanie je v 3. osobe singuláru (on-rozprávanie) (Ladislav Mňačko: Ako chutí moc)

PRIAMY/SUBJEKTÍVNY

- úlohu rozprávača prevezme jedna z postáv diela; často prerozpráva príbeh v 1. osobe singuláru, akoby ho „on sám zažil“ (ja-rozprávanie)

- v tomto rozprávaní sonduje vnútro postavy – teda seba, dej je spomaľovaný opismi a úvahami (Johann Wolfgang Goethe: Utrpenie mladého Wetrhera – okrem dorozprávania príbehu, kde je iný typ rozprávača; Erich Maria Remarque: Na západe nič nové – okrem záverečných niekoľkých riadkov)

Rozprávač „oko kamery“

- zachytáva dianie, činnosť, nikdy nie vnútro postáv

Nespoľahlivý rozprávač

- rozprávač sa tvári, že nemá prístup k potrebným informáciám, nie je ochotný alebo schopný pravdivo podať informáciu, vedome prekrúca informáciu apod.

- subjektívne posudzuje povedané zo svojho uhla pohľadu – čitateľ sa naň nemôže spoľahnúť

- niekedy si autor vytvorí rozprávača, s názormi ktorého nesúhlasí (napr. Pavol Vilikovský: Pes na ceste)

LITERÁRNA POSTAVA