Etapy kodifikácie slovenčiny, súčasná podoba spisovnej slovenčiny; Bernolák, Štúr

Etapy kodifikácie slovenčiny, súčasná podoba spisovnej slovenčiny; Bernolák, Štúr

V 10. st. sa vytvorila tzv. stará slovenčina, kt. sa považuje za predchodkyňu spisovnej slovenčiny aj všetkých dnešných nárečí. Popri nej sa začal po príchode Konštantína a Metoda rozvíjať aj liturgický a literárny(nemal hovorenú podobu) jazyk– staroslovienčina(prvé písmo- hlaholika, neskôr cyrilika). Spisovným jazykom bola čeština a latinčina, pričom čeština sa viac slovakizovala.

Na území Slovenska sa postupne vyvíjajú 3 typy kultúrneho jazyka, kt. je z ľudovej slovesnosti a postupne sa stáva jazykom právnych listín a náboženstva. Označujeme ho ako kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina a východoslovenčina.

Úplne prvý pokus patrí Jozefovi Ignácovi Bajzovi– bol neúspešný, pretože nevychádzal z vedeckého základu (nevydal žiadne jazykovedné dielo).

Na kultúrne jazyky nadviazal:

1787- Bernolák: 1. kodifikácia slovenčiny. Kodifikačné príručky: Gramatica slavica, Slovár. Chcel dokázať, že jeho jazyk- bernolákovčina je plnohodnotný jazyk.

-znaky: – je fonetický(píš ako počuješ)

– nerozlišuje i / y

– dôsledne označuje mäkkosť

– nemá dvojhlásky

– namiesto j píše g ; namiesto v píše w

– podstatné mená píše s veľkými písmenami

– predložky s, z píše podľa výslovnosti

– nedodržiava rytmické krátenie

„Spíwám, gak hroznú, Swätopluk, za Karolmana wédel Wognu.“

Neskôr sám odstránil používanie g a w. Bernolákovčina nebola prijatá, lebo spoločnosť bola rozdelená na katolíkov a evanjelikov(neprijali ju, používali češtinu). V bernolákovčine písal Juraj Fándly a Ján Hollý

1843- Ľ. Štúr , Jozef Miloslav Hurban , Michal Miloslav Hodža- kodifikácia spisovnej slovenčiny na fare v Hlbokom. Kodifikačné príručky:

– Nárečia slovenskuo, alebo potreba písanja v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej

-znaky:– z bernolákovčiny zostala i a mäkkosť bez ľ

– používali skoro dvojhlásky: je, ja, uo

– nemali w, ä

– dlhé é bolo je

– dôsledne dodržuje rytmický zákon

Štúrovci boli evanjelici, ale aj katolíci (Hollý) tento jazyk schválili(ale Kollár nie). Jednotiacim faktom bola Hattalova reforma– Hattala a Hodža sa dohodli na reformácií štúrovčiny, aby ju prijali katolíci aj evanjelici.

-znaky: – pridalo sa: ä, ľ, ô, é(v pozícií, v kt. neboli),

– mäkkosť: ď, ť, ň ľ pred e, i sa prestala označovať

– pridal sa y

– zmenili sa niektoré prípony(robiu→ robil)

– do slovenčiny vniesli etymologický princíp(pôvod slov)

1852- Hattala- Krátka mluvnica slovenska

1902- Samo Czambel vydal Rukoväť spisovnej reči slovenskej, kt. bola jazykovou príručkou, normou až do ´30 rokov.

1931- vychádzajú Pravidlá slovenského pravopisu

2000- najnovšie Pravidlá slovenského pravopisu, vychádza aj dotlač, pretože sa veľmi nemenia.

Pozícia slovenčiny sa zmenila po r. 1918-štátny jazyk . Prekonala dve rušivé tendencie:

1.Česi chceli vytvoriť jednotný československý jazyk

1. Puristi chceli odstrániť všetky prvky češtiny zo slovenčiny

Súčasná podoba spisovnej slovenčiny

Slovenčina má niekoľko tvarov, spisovné aj nespisovné útvary. Spisovná slovenčina je kodifikovaná v kodifikačných príručkách:

– Pravidlá slovenského pravopisu, Pravidlá slovenskej výslovnosti, Krátky slovník slovenského jazyka. Tvorí sa aj Nový slovník slovenského jazyka.

Kodifikačné príručky- nájdeme v nich čo je spisovné. Spisovný jazyk sa používa vo verejnom styku(škola, úrady, kultúra, médiá) a reprezentuje národ. Preto sa používa pri styku so zahraničím.

Štandardná podoba jazyka- je hovorená podoba spisovného jazyka, kt. má aj nespisovné prvky, napr. slang.

Subštandardná forma jazyka– nespisovná forma, môže byť nárečová– má územnú platnosť. Sú to tzv. nárečia, kt. sa navzájom líšia v závislosti od regiónu.

Sociálna forma- nespisovná, nezávisí od územia, zaraďujeme sem slang, žargón, argot...

Slovenské nárečia(dialekty):

1. Západoslovenské
2. Východoslovenské
3. Stredoslovenské- existujú tzv. hornonitrianske nárečia, ku kt. patrí aj prievidzské( Bojnice, Dubnica, Kanianka, Poruba, Podhradie)

-základné znaky:– výskyt širokého e (peta, kemeň)

- nad rozsah mäkké ň(mľin, ľes, vľk, pľagát)

- N sg. (znamenia, prúťa)

- príd. mená (dobru, veseluo)

– zápor neni

– min. čas (hoďou, skočou)

Nárečia sú na ústupe, hlavne stredoslovenské. Nespisovnosť sa prejavuje v lexike(nahrádzanie slov inými), príponách, predložkách, pádoch...