Umelecký štýl

Umelecký štýl

Umelecký štýl má dominantnú estetickú funkciu. Má bohatý inventár jazykových prvkov, spisovných a nespisovných prostriedkov (slang, nárečie, expresívna lexika). Má malý index opakovania slov, využíva väčšie množstvo synoným.

Znaky umeleckého štýlu:

• variabilnosť – variabilná lexika, nepriame pomenovania, variabilita žánrov (antiromán, antidráma – nerešpektovanie žánrovej čistoty)
• mnohoznačnosť – jedno slovo môže vystupovať vo viacerých významoch (oheň – farba, temperament, vlastnosť, láska)
• hovorovosť – má blízko k hovorovému štýlu (expresívne slová, dialektizmy, slang)
• náznakovosť – signálovosť – autor sa nevyjadruje otvorene, ale necháva priestor na čitateľovu fantáziu, schopnosť dotvoriť text (metafora, metonymia, synekdocha...)

• funkčná neusporiadanosť – prejavuje sa v kompozícii (exkurzy – nimi je narušený súvislý text), napr. návrat autora do ..

Žánre a útvary umeleckého štýlu:

1. lyrické – v popredí stojí lyrický subjekt (,,autor”) so svojimi náladami, citmi, pocitmi a subjektívnym vnímaním skutočnosti; konanie postáv stojí v úzadí, nie je prítomné;
2. epické – v strede záujmu stojí udalosť, svet, človek, autor je skrytý, hovoria postavy, v popredí je dej vyjadrený formou rozprávania;
3. dramatické – text sa tvorí vopred a je určený na predvádzanie. Pozn.: Lyrika, epika a dráma sú literárne

Lyrické žánre:

• pieseň (umelá a ľudová);
• elégia, óda, hymna;
• balada = lyricko-epický útvar s tragickým koncom (Kráľ, Botto);
• idyla, selanka = idealizovaný pohľad na prírodu a symbiózu človeka s ňou (Hollý);
• báj, mýtus = veršované rozprávanie o nadprirodzenej bytosti, pohanských bohoch;
• bájka = vystupujú v nej zvieratá, ktoré disponujú ľudskými vlastnosťami (antroponymizácia), v závere vyznieva ponaučenie (Fontaine, Záborský, Ezop).

Epické žánre:

• bohatierske spevy, historické spevy = ospevujú životy, činy bohatierov národa (Chalupka, Hurban);
• rozprávka = vymyslené rozprávanie ľudí (zvieracie, fantastické, realistické);
• povesť = vymyslený príbeh s reálnym základom (Hronský);
• román = rozsiahle epické rozprávanie, pôvodne bol rytiersky román;
• aforizmus;
• anekdota;
• novela (novella –novinka) = výsek zo života postavy, chýba expozícia a katastrofa (Vajanský, Kukučín, Šikula);

• poviedka – charakterizuje ju menej postáv a jednoduchší dej ako v románe (Timrava, Jesenský, Mináč);
• legenda = zobrazuje zázračný život svätých.

Dramatické žánre:

• muzikál – spojenie jazykových a hudobných prostriedkov (Na skle maľované);
• antidráma – ignoruje klasickú kompozíciu, má napohľad bezobsažné dialógy, absurdný text (Havel);
• fraška – komika sa pohybuje na hrane uveriteľnosti;
• činohra, tragédia, veselohra, bábková hra, melodráma, pantomíma, opereta, paródia, groteska, divadlo poézie, recitácia.