Rečnícky štýl

Rečnícky štýl

Rečnícky štýl je subjektívno-objektívny. V istom časovom období ho vytláčali masovokomunikačné prostriedky (rozhlas, televízia).

Znaky rečníckeho štýlu:

• ústnosť – adresát je v komunikácii prítomný, môže zasiahnuť do prehovoru (vzniká možnosť spätnej väzby) – prejavuje sa verbálna, vizuálna a akustická zložka
• sugestívnosť – vzniká použitím rozličných prostriedkov iných štýlov – beletrizujúce a ozdobné, dramatizujúce (umelecký štýl), názorné prvky (náučný štýl), faktografické prvky (administratívny štýl)
• beletrizujúce prvky – stimulujú pozornosť poslucháča (napr. upútanie s oslovením –

Neverili by ste, čo sa stalo...., použitie rečníckej otázky atď.

• názornosť – dosahuje sa často frazémami, ktoré sa časom stávajú sa klišé (spať na vavrínoch), využívajú sa aj citácie, príklady, alúzie, porovnania, citáty
• intonácia – nezastupiteľnú úlohu zohráva melódia, pauza, rytmus, dôraz, tempo, mimika, gestika

Žánre a útvary rečníckeho štýlu:

• agitačné – charakterizuje ich agitačná, presviedčacia funkcia (politická a súdna reč)
• náučné – majú didaktický charakter (prednáška, referát, koreferát, diskusia, polemika)
• príležitostné – majú estetickú požiadavku, zapôsobiť na prijímateľa (smútočné, oslavné, slávnostné prejavy)