Lexikológia

Lexikológia

– náuka o slove a slovnej zásobe

– objasňuje slovnú zásobu z hľadiska významu (tematiky) a formy (pomenovania)

– slovná zásoba je jednou z hlavných zložiek jazyka a tvorí lexikálnu rovinu

Slovo:

– je ustálená skupina hlások

– niečo pomenúva, označuje

– má lexikálny a gramatický význam

– musí mať ustálenú formu, vecný význam

– niektoré slová sú viacvýznamové (okrem prvotného majú aj druhotný význam – napr. hlava)

– zviera – nadradený pojem rovnocenným pojmom líška, pes, mačka, ...

Pojem

je základnou formou ľudského myslenia
je odrazom všeobecných a podstatných vlastností predmetov a javov skutočnosti
obsah pojmu je daný výpočtom jeho základných znakov, vymedzuje ho definícia
pomenovaním pojmu je slovo alebo skupina slov – slovné spojenie

Etymológia

– náuka o skúmaní pôvodu slov

– synonymá – slová podobného významu a rôzneho znenia

– paronymá – slová, ktoré sa hláskovo podobajú a hláskovo ovplyvňujú

– homonymá – slová rovnakého znenia a iného významu

Slovná zásoba

– slovná zásoba je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku a je zachytená v slovníkoch

Slovníky

– Slovník slovenského jazyka

– Malý synonymický slovník

– Malý frazeologický slovník

– terminologické, cudzích slov, dvojjazyčné, etymologické, frekvenčné, retrográdne

Základná a individuálna slovná zásoba:

– základná slovná zásoba – najpoužívanejšie slová (1000 – 1500)

– individuálna slovná zásoba:
-> rôzna
-> priemer: 3000 – 8000 slov
-> aktívne – slová, ktoré poznáme a používame
-> pasívna – 5-krát väčšia než aktívna – slová, ktoré poznáme, ale nepoužívame
-> najväčšiu slovnú zásobu majú spisovatelia

Systém v slovnej zásobe:

– slová v slovnej zásobe sú v určitých vzťahoch – tvoria systém:

1. podľa vecného významu:

a) 10 slovných druhov (plnovýznamové – neplnovýznamové)

b) jednovýznamové – viacvýznamové

c) neodvodené – odvodené; zložené

d) synonymá (rovnoznačné)

e) homonymá (rovnozvučné)

f) antonymá (protikladné)

g) paronymá (hláskoslovne a významovo sa ovplyvňujúce)

h) súradné – nesúradné (významovo nadradené, podradené)

2. podľa dobového výskytu:

a) nové (neologizmy)

b) zastarané, archaizmy, historizmy

3. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:

a) neutrálne (štylisticky nepríznakové)

b) štylisticky príznakové:

1. spisovné (odborné, básnické, hovorové)

2. nespisovné (vulgárne, žargónové, argotové)

4. podľa expresivity:

a) neutrálne (bez citového zafarbenia)

b) citovo zafarbené (zjemňujúce, zhoršujúce)

Zmeny v slovnej zásobe:

Skupina časovo príznakových slov

– slovná zásoba sa rýchlo mení, vyvíja

– neologizmy – novovznikajúce slová:

1. domáce (napr. množina)

2. cudzie (napr. windsurfing)

– zastarané slová:

1. historizmy – zanikli

2. archaizmy – majú náhradu

Obohacovanie slovnej zásoby

– cudzie slová (prevzaté slová):

1. zdomácnené (víkend)

2. pôvodné (science-fiction)

3. internacionalizmy (emócia)

– väčšinou sa skloňujú podľa domácich vzorov

– slovná zásoba sa okrem tvorenia nových slov a preberania cudzích slov obohacuje aj tým, že slová dostávajú nový význam

– centrum slovnej zásoby sa mení najpomalšie

Štylistické využitie slovnej zásoby:

Expresívne slová

– slová, ktoré, na rozdiel od štylisticky neutrálnych, majú kladný (maznavý) alebo záporný (hanlivý) odtienok, ktorý je označený v Slovníku slovenského jazyka

– používajú sa iba v úzkom, familiárnom styku

Synonymá

– rovnoznačné, no nerovnako znejúce slová

– nemajú vždy totožný význam (odlišujú sa významovými a štylistickými odtienkami)

– synonymické rady nájdeme v Malom synonymickom slovníku

Antonymá

– slová opačného významu

– obyčajne tvoria dvojice, no sú i iné prípady (starý – nový, mladý)

Frazeologizmy

– je to ustálené spojenie najmenej dvoch slov, ktoré má spravidla prenesený význam

– frazeológia je náuka všetkých frazeologizmov ako aj súhrn všetkých frazeologizmov

– môžu byť ľudové, intelektuálne a europizmy

Slovníček:

deminutívum – zdrobnenina

augmentatívum – zveličenina

eufemizmus – zmierenie, zjemnenie

laudatívum – maznavé slovo

melioratívum – zlepšenie

vulgarizmy – v spoločenskom styku neprístupné slová

žargón – reč určitej spoločenskej triedy alebo jej vrstvy odlišujúca sa od spisovného jazyka hlavne slovníkom

argot – tajná reč spoločensky nižších vrstiev