Lexikológia – lexikálne jazykové prostriedky

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: ursula (22)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 06.09.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 022 slov
Počet zobrazení: 7 394
Tlačení: 237
Uložení: 206

Lexikológia – lexikálne jazykové prostriedky

Lexikológia ( z gréc. lexis – slovo, logosreč, učenie) je náuka, jazykovedná disciplína o slove a slovnej zásobe (lexike). Slovná zásoba je najpodstatnejšou súčasťou jazyka, keďže jazyk je prostriedkom myslenia a dorozumievania človeka.

V širšom zmysle zahŕňa aj sémantiku (skúma význam slova), lexikografiu (náuka o zostavovaní slovníkov) a dialektológiu (skúma nárečia).

SLOVO – základná formálna a významová jednotka jazyka

s ustáleným významom a

ustálenou grafickou i zvukovou formou.

- ustálená skupina hlások, písmen, napr. vždy:

v-o-d-a , nie inak (odav, davo)

 

Sémantický trojuholník

/Vodné pary tvoriace vo vzduchu súvislý celok./ POJEM (zovšeobecnenie)

OBJEKT,

POMENOVANIE, VEC (existujúca v realite)

SLOVO - oblak

Pojem – základná forma ľudského myslenia. Je odrazom všeobecných a podstatných vlastností predmetov a javov skutočnosti. Jeho obsah je daný výpočtom podstatných znakov a vymedzený definíciou. Pomenovaním pojmu je slovo.

  • Rozsah významu slova – je daný súborom predmetov alebo javov, ktoré obsahujú jeho základné znaky, vlastnosti. Keď sa pomenovanie, slovo vzťahuje na veľký počet predmetov s tými istými základnými znakmi, význam slova má veľký rozsah. Napr. rozsah významu slova strom je väčší ako rozsah významu slova breza.  Slovo strom pomenúva všetky dreviny s kmeňom a korunou (listnaté, ihličnaté, ovocné stromy), slovo breza pomenúva len 1 druh listnatých stromov.
  • Obsah významu slova – je počtom významových vlastností, ktoré sú charakteristické pre isté pomenovanie, slovo. Napr. obsah významu slova jabloň je bohatý – je to strom rodiaci jablká, s kmeňom, s istým tvarom koruny a listov...., čím sa teda odlišuje napr. od slov javor, breza, hruška.

Slovná zásoba, lexika

Centrum slovnej zásoby /jadro

 

Periférna časť slovnej zásoby / okraj

 

Slovná zásoba (SZ) – súhrn všetkých slov v jazyku.

Slovná zásoba jazyka je živá, je v nej neustály pohyb. V súvislosti s vývinom spoločnosti niektoré slová prechádzajú z centra na okraj SZ a naopak.

Časti slovnej zásoby: 1. centrum (jadro)– tvoria slová najdôležitejšie pre život, sú základom pre tvorenie nových slov. Patria sem pomenovania pre:

  • najstaršie slová : prírodné javy (slnko, voda, vzduch), príbuzenské vzťahy (matka, otec), názvy zvierat a rastlín, názvy činností a nástrojov, názvy základných činností a farieb, názvy čísloviek, zámen.
  • patria sem najpoužívanejšie slová (a, veľký),základové, neodvodené slová (jesť, voda), domáce, zdomácnené slová (noha, škola).

Centrum je viac-menej stále, mení sa pomalšie ako periférna časť.

  1. periférna časť (okraj) – je veľmi pohyblivá, slová do nej vstupujú alebo vypadávajú. Patria sem rôzne slová – napr. archaizmy, neologizmy, odborné slová, cudzie slová, básnické slová.
  • Viete, že.....?

Nie všetky slová, ktoré vyslovíme, použijeme zmysluplne. Floskuly (prázdne slová) a parazitické slová sú barličkami reči, nenesú žiadnu informáciu, používame ich často mimovoľne, ale aj vtedy, keď si pripravujeme vety, myšlienky – napr. ten, takže, jedno s druhým, vlastne, slovom, pravda....

Ukážka: Rozhovor kaderníčok

  • No tým melírom, to si vyhrala. Si teraz taká elegantná, moja.
  • Ďakujem, moja.

Druhy slovnej zásoby

  1. individuálna – slovná zásoba jednotlivca

- pasívna : slová, ktorým rozumieme, ale bežne ich nepoužívame, býva až päťnásobne väčšia ako aktívna SZ.

 
  1. základná – najčastejšie používané (najfrekventovanejšie) slová jazyka (800- 1.500 slov), tzv. basic jazyk.
  2. celonárodná – býva zachytená vo veľkých slovníkoch  (Slovník slovenského jazyka – 6.zv., 120.000 slov). Patrí sem slovná zásoba spisovného jazykanárečová slovná zásoba.

Systém slovnej zásoby Slová v SZ sú usporiadané:

  1. podľa lexikálneho významu

A) Plnovýznamové slová

Jednovýznamové(monosémantické)- majú základný význam

pojmové /nocionálne slová (škola), termíny / odborné slová (ventilátor)

Viacvýznamové(polysémantické)- majú základný aj prenesený význam

Majú základný + prenesený význam

na základe vonkajšej podobnosti – metafora , na základe vnútorných súvislostí - metonýmia

B) Neplnovýznamové slová

  1. podľa vzťahu medzi lexikálnymi významami

Homonymá

(rovnozvučné

slová)

Sú slová, ktoré rovnako znejú, ale pomenúvajú rozdielne javy. Rovnozvučnosť slov je náhodná, napr. markíza – šľachtičná, markíza – strieška. Homonymiu spracúva Homonymický slovník.

Lexikálnečelo- hudobný nástroj, čelo- časť tváre

Homonymá -

Gramatickéchlapov – podstatné meno, chlapov – príd. meno

Zvukovéplod / plot

  • Rozlišujte....

Polysémia –viacvýznamové slová Lexikálny význam 2 slov súvisí (napr.vonkajšia podobnosť): hlava ľudská – hlava kapustná.

Homonymia Lexikálny význam 2 slov nesúvisí (zvuková zhoda je náhodná): mám –sloveso- mám –podstatné meno.

Iné príklady:

box –pästiarstvo, box- oddelené miesto v kaviarni, v stajni, kade – zámeno, podst.meno –nádoby, vyť – zavýjať a viť – pliesť, byť – existovať a biť - udierať

Synonymá

(rovnoznačné

slová)

Sú slová, s rovnakým alebo podobným významom., napr. črievice, topánky, obuv... Synonymá vytvárajú synonymické dvojice alebo rady, ktorých členy však nie sú rovnocenné.

Napr. kvetináč- kvetník- črepník- črep.

- Synonymický slovník slovenčiny, Malý synonymický slovník.

Za synonymá nepokladáme nespisovné slová (slangové, nárečové...) ani rôzne slovné druhy.

Pr. predpoludním – dopoludnia, najmä – predovšetkým, vrece – mech – vak – batoh, prostý – jednoduchý – obyčajný – skromný, ukradnúť- odcudziť- požičať si

Antonymá

Sú to slová protirečivé či významovo protikladné. Antonymné dvojice – napr. špinavý – čistý, dobrý- nedobrý, deň- noc, sedieť- stáť, dnes – zajtra.

Vzájomnú protikladnosť či protirečivosť slov využíva štylistická figúra – kontrast (Tak starec umiera. Synček sa rodí. / Dnes bude u nás kar. Dnes budú u nás hody.) a oxymoron (krutá ľúbosť, výrečné ticho, zdravý nemocný, chudobní boháči).

Niektorí teoretici rozlišujú:

A, antonymá (protirečivé slová): špinavý- čistý, pekné- škaredé, lacný- drahý, dobrý – zlý...

B, opozitá (protikladné slová): začínať- končiť, žena – muž ...(nemožno im priradiť plus alebo minus)

Paronymá

Sú slová, ktoré sú zvukovo i gramaticky podobné, ale obsahovo sú rozdielne, napr. filter-fliter, des-sed, lavica- ľavica, tak- kat, babka- bábka, latka- látka... Využíva sa v umeleckej literatúre a publicistike, sú nevhodné v odbornej alebo úradnej komunikácii. Paronymiu spracúva Paronymický slovník.

Paronymiu aj homonymiu využíva štylistická figúra kalambúr (slovná hračka).

  1. podľa pôvodu

Domáce slová – dvere, stolička, pekné

Zdomácnené slová – omša – z lat. missa, kráľ – podľa nem.kráľa Karl, škola – z gr. schola

Cudzie slová – volejbal, hetrik, knokaut, server, skener...

  1. podľa citového príznaku

A, expresívne slová (citovo zafarbené, slová s citovým zafarbením)

- vyjadrujú aj postoj hovoriaceho

- s kladným citovým

príznakom

+

*zdrobneniny – deminutíva (rúčka, nožička)

* rodinné slová (mamka, Janíčko)

* detské slová (papať, maco)

* eufemizmy – zjemňujúce výrazy (usnul – namiesto zomrel, skúsený namiesto starý)

- so záporným citovým

príznakom

–-

*hanlivé slová – pejoratíva – vyjadrujú záporný, pohŕdavý, odsudzujúci postoj (frňák, žbrnda, držgroš, pracháč)

* nadávky – dysfemizmy –zveličenie zápornej vlastnosti, nedostatku(ožran,ty teľa, zmija, mamľas, brloh, chajda -dom)

* zveličujúce slová – augmentatíva (psisko, nosisko, kusisko, dlhočizný...)

* vulgarizmy – tabuizovaná lexika

B, neutrálne slová (bez citového príznaku) – vyjadrujú iba vecný význam

Tri, jesť, voda, matka, dom...

  1. podľa dobového výskytu

Archaizmy –pomenúvajú existujúce javy a veci, ale vytvorili sme pre ne modernejší výraz.

Temnica- väznica, lajblík – vesta, biednik – úbožiak, černidlo – atrament, móresy – mravy, letá – roky, sklep –obchod, silospyt –fyzika, merba- geometria, počty- aritmetika

Historizmy – sú slová, ktoré pomenúvajú predmety a javy, ktoré zanikli a už sa bežne nepoužívajú

Zlatka, groš, dukát, dvoran, bíreš, zeman, vicišpán, pionier – člen organizácie pionierov, dolomán, hintov, hajdúch, dereš

Zastarané slová – predmet ešte existuje, vytvorili sme si preň nový výraz, ale malá skupina ľudí používa starý výraz

Zomrelý – mŕtvy, knihovňa – knižnica, rínok, pľac – námestie, mrkváky – typ nohavíc, šenkár – krčmár, bukréta- kytica, choseň – úžitok, gánok – chodba, okázalý – veľkolepý, parádny

Neologizmy – nové slová, vznikli na pomenovanie nových predmetov:

- domáceho pôvodu

- cudzieho pôvodu

- výpočtová technika, osobný počítač

- mobil, dlhopis, akcia, UFO, ozónová diera, aviváž, genetické inžinierstvo

  1. podľa zaradenia do jazykových štýlov, príslušnosti k štýlovej vrstve /7. podľa spisovnosti

Vyšší štýl

- spisovné slová, sú súčasťou normy spisovného jazyka

· hovorové slovámaturita,zasadačka,kandidátka, panelák, asfaltka

  • odborné slová – termíny :domáce - primkýnanie, kyselina sírová, cudzie –fraktúra, zmiešané – rezonančná skriňa
  • knižné slová – nevšedné s.- bázlivý, tkvieť, žertva, činiť, inakosť, manipulátor, progres
  • poetizmy – básnické slová – kdes´, luna, jak, vesna, peruť
  • príležitostné slová – okazionalizmy –paláska, špatnokrásny, kvapkobitie, zvíkendieva sa
  • biblizmy – farizej, manna, všemohúci, spasenie, stigma, nebesá, vyslyšať...
  • archaizmy, historizmy, zastarané slová
  • kancelarizmy- platca, predplatné, položka, vydokumentovať
  • publicizmy, žurnalizmy- efektívny, trend, balík opatrení –namiesto súbor opatrení

Stredný štýl - štandard

  • štylisticky nepríznakové slová- neutrálne, slová, ktoré sa vyskytujú vo všetkých štýloch, tvoria hlavnú časť spisovnej slovnej zásoby, ktorá je kodifikovaná, spísaná v príručkách : Pravidlá slovenského pravopisu, Krátky slovník slovenského jazyka (PSP, KSSJ)- otec, voda, písať

Nižší štýl

- nespisovné slová

  • nárečové slová – dialektizmy- hutoric, pigľovať, krumple, bandurky
  • slangové slová, slang – jazyk istej spoločenskej skupiny, študentov, vojakov, umelcov, cieľom je často zaujať, poukázať na vyčlenenie z istého kolektívu ľudí alebo na príslušnosť k istej skupine – trapas, fáro, riďas, klasák, slepák, papierko, doučko,
  • argotové slová, argot –sociálne nárečie spodiny, asociálov – tráva, feta, fízel, lobka – kradnutý tovar...
  • žargón – jazyk sociálnych skupín
  • profesionalizmy – odborný slang- očiar – očný lekár, hasák – rúrkové kliešte, karbitka – karbitová lampa
  • deformované slová, cudzie okazionalizmy – odmailovať, esemeska
  • vulgarizmy- vyjadrujú nekultúrnosť ich používateľa

Lexikológia – Slovníky

Lexikografia – sa zaoberá spracúvaním slovnej zásoby do slovníkov rôznych typov. Priekopníckym dielom v oblasti lexikografie bol 6- zväzkový Slowár Slowenskí Česko-Laťinsko- Ňemecko- Uherskí, ktorý zostavil A. Bernolák a vyšiel v rokoch 1825 – 1827 v Budíne.

  • Viete, že...? Prvý rukou písaný slovník je ešte starší – Slovník latinsko- slovenský z roku 1763 mal až 949 strán, zostavili ho kamaldulskí mnísi v Červenom Kláštore pod vedením Romualda Hadbavného. Bol to pokus o kodifikáciu kultúrnej západoslovenčiny ešte pred A. Bernolákom.

Druhy slovníkova, knižné:

Typy slovníkov

Charakteristika

1.Pravopisný (ortografický)

Spracúva slová, ktoré sú problematické z pravopisného hľadiska. Pravidlá slovenského pravopisu (PSP) prinášajú aj poučky a pravidlá, zoznam slovenských obcí.

2. Výkladový

Vysvetľuje význam slov a slovných spojení, prináša krátky a výstižný opis charakteristických znakov a vlastností pomenovaného predmetu, pojmu, vlastnosti a deja, môže sa uvádzať aj ich výslovnosť, základné poučenie o gramatike a pravopise. Napr. Slovník slovenského jazyka, Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ)

3. Slovník cudzích slov

Typ výkladového slovníka, vysvetľuje významy slov a termínov cudzieho pôvodu prevzatých do domácej slovnej zásoby, uvádza, z ktorého jazyka slovo pochádza. Napr. Veľký slovník cudzích slov, Slovník cudzích slov

4. Ortoepický

Slovník spisovnej výslovnosti, uvádza slová v abecednom poradí a foneticky zapísanú spisovnú výslovnosť. Napr. Pravidlá slovenskej výslovnosti

5. Prekladový-dvojjazyčný

Porovnáva slovnú zásobu 2 alebo viacerých jazykov.

6. Etymologický

Uvádza pôvod slova (od ktorého základu sa slovo vyvinulo, odkiaľ pochádza) a jeho významy.

7. Dialektologický

Slovník nárečí.

8. Frazeologický

Vysvetľuje význam frazeologických jednotiek (zvratov, združených pomenovaní, prísloví, porekadiel, pranostík...) Napr. Malý frazeologický slovník

9. Synonymický

Obsahuje synonymické rady alebo dvojice synoným. Napr. Malý synonymický slovník

10. Frekvenčný

Zoznam slov podľa toho, ako často sa vyskytujú v súvislých textoch.

11. Paronymický

Obsahuje slová zvukovo a gramaticky podobné, no významom odlišné. (Paronymá slúžia ako básnické figúry).

12. Retrográdny

Kritériom spracovania je frekvencia slov podľa gramatických prípon.

Iné:

Morfematický, slovník skratiek, slovník slangu, terminologický- slovník podľa vedeckých odborov( stavebný náučný slovník, Slovník slovenských spisovateľov,...)

Ukážka: KSSJ, s. 348

Pravopis Význam výkladu hesla

Heslové slovo

Uvádzané v priateľ – a mn. – ia m 1.kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu, kamarát,

Základnom tvare druh: starý, verný p., p. zo školských čias, pren. Kniha je najlepší p.2. prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec:p. hudby, združenie rodičova p-ov školy 3. dôverné oslovenie:vážení p-ia, milý p.

  • v núdzi poznáš p-a, - ka –y –liek ž, -ko –a m zdrob. expr.

Slovné spojenia, frazeologizmy Hodnotenie zo štýlového hľadiska

b, elektronické – elektronická podoba normatívnych slovníkov – SLEX, jazykové korpusy

( počítačové súbory textov v prirodzenom jazyku z beletrie, odbornej literatúry, on –line slovníky 

(napr. prekladové).

Lexikológia – preberanie slov

Počas vývoja nášho jazyka prebieha proces preberania slov z iných jazykov.

Etymológia – disciplína lexikológie, je to náuka o skúmaní pôvodu a prvotného významu slov. Je dôležitá napr. pri pravopise – skriňa z lat. scrinium, skryť – slovanské slovo.

Obohacovanie slovnej zásoby

V SZ slovenského jazyka je veľa slov, ktoré majú cudzí pôvod- sú to prevzaté slová a cudzieslová. Mnohé z nich zdomácneli, už ich nepovažujeme za cudzie. Prevzali aj náš pravopis.

Kalky- doslovné preklady- zemepis ( geografia lat. ), poddôstojník ( sous-officier fr. ), konská sila ( horse-power angl.), rýchlobrzda ( Schnellbremse nem. ).

K cudzím slovám patria aj medzinárodné slová (internacionalizmy), ktoré sa vyskytujú najmä v odborných a publicistických textoch. Slovenčina preberá slová z cudzích jazykov najmä z týchto dôvodov: chýba domáci výraz (nestihli sme ho vytvoriť), domáci výraz je dlhší, náročnejší na výslovnosť, potreba internacionálneho odborného názvu.

Ruský j.

Vzduch, neha, paluba, sopka, tuleň, step, jazero, boršč, previerka,

 

Rumunský j.

- z obdobia valašskej kolonizácie – bača, bryndza, geleta, fujara, grúň, koliba, salaš,

 

Český j.

Kľud, blbý, snáď

 

Anglický j.

hetrik, knokaut, server, marketing,

víkend, summit, spíker,sponzoring,

tating,

 

Nemecký j.

Kuchyňa, farba, jarmok, žemľa, tucet, hoblík, furman,

V nárečí- fajront,

Vercajch, kšeft,

 

Španielsky j. tango, toreádor, karambol,

 

Grécky a latinský j.

Cirkus, január, amfiteáter, štadión, almužna, kredit, poliklinika,

polyhistor, archív, história, fantázia, demokracia, škola, košeľa, akcia, vitamín, diktát, kontrast, centrum, kredit ,prezident, reakcia,

 

Maďarský j.

Klobása, čardáš, dengľavý, banovať, perkelt, pustý,

 

Indiánske j.:

Africké j:

Austrálske j.: bumerang, tetovať, tabu,

Japonský j.:

Amerika: festival, farma

Rómština: gadžo, Róm, love – v slangu peniaze

Lexikológia – Obohacovanie slovnej zásoby

  1. Tvorenie slov : a, odvodzovanie b, skladanie c, skracovanie
  2. Pretváranie slov : a, univerbizácia b, multiverbizácia
  3. Preberanie slov
  4. Tvorenie viacslovných pomenovaní: a, združené pomenovania b, frazeologizmy (ustálené slovné

spojenia

  1. Tvorenie obrazných pomenovaní : a, pomocou metafory b, pomocou metonýmie

Tvorenie slov – Odvodzovanie slov:

Pri tvorení slov vznikajú nové lexikálne významy slov, napr. zo slova škol –a (pomenovanie budovy, inštitúcie) vytvoríme slovo škol – ník (pomenovanie zamestnania muža), z dvoch slovotvorných základov zem- guľa  vznikne jedno slovo  zemeguľa. Tvorením slov sa zaoberá slovotvorba.

- je najproduktívnejší/ najčastejší spôsob tvorenia slov. Odvodené slová sa tvoria zo slov, ktoré nazývame základové slová. Každé odvodené slovo má svoj význam a formu.

prechodom do iného ohýbania, napr. vyletieť (sloveso) – výlet (podstatné meno)

-Napr. častou príponou ženských podstatných mien je - ička : chirurgička, dramaturgička, kytička...,

-ka, - kyňa, yňa. Pri prídavných menách je to prípona –ený : olovený, drevený, sklený, -ánsky : vysokánsky, širokánsky...Najviac využívané prípony sa nazývajú produktívne prípony.

Slovotvorný rozbor: Každé odvodené slovo sa člení na:

  1. slovotvorný základ –časť slova totožná so základovým slovom, dostaneme ho po oddelení

prípon. (slovenčina- slovenský- Slováksloven-,doba – obdobiedob-)

  1. slovotvorný formant – slovotvorná prípona (sufix) aslovotvorná predpona (prefix).

Slovotvorný základ, ktorý sa nevyskytuje samostatne, nazývame viazaný slovotvorný základ (vy-ložiť, pre- mokať, na-/ pre- zývať, do-/ po – tknúť, po-do- tknúť, prav – o – pis, sloven - čina ).

Ak rozpoznáme, z akého slovného základu slovo vzniklo, hovoríme o slovotvorne motivovanom slove (napr. mur-ár), ak slovotvornú motivovanosť už nepociťujeme (napr. vlak – pôvodne od slova vliecť) alebo spôsob utvorenia slova nepoznáme (napr. ísť, voda), hovoríme o slovotvorne nemotivovanom slove.

Tvorenie slov – Skladanie:

- nové slovo vzniká z 2 slovotvorných základov. Veľmi často sa vkladajú hlásky -o, -e. K nepravým zloženým slovám patria tzv. zrazeniny. Sú bez spájacej morfémy. Napr. kníhtlačiareň, pravdepodobný.

V odbornom jazyku sa často využívajú tzv. hybridné zloženiny. Jedna ich časť je cudzieho pôvodu. Napr. autoškola, vodoinštalácia...

Za zložené slová sa pokladajú aj prídavné mená, ktoré sa píšu so spojovníkom- česko-slovenský slovník, modro-biele tričko, technicko-ekonomický úsek.

Tvorenie slov – Skracovanie slov:

Pri skracovaní nevytvárame nový lexikálny význam slov, zmeníme len počet hlások v slove, v slovnom spojení. Rozlišujeme:

a, skratky (textové) – píšeme ich malým písmenom, píšeme za nimi bodku, čítajú sa ako celé slovo. Patria sem : atď. , č. (číslo), t.j. , s. (strana), napr., Ul., resp., a pod., stor., a i., napr., t.r., hod., tzv., a.s.

akademické tituly : MUDr., Ing., doc., prof., PhDr., PaedDr., JUDr., Bc. – pred menom a vedecké

hodnosti : PhD., CSc. – za menom a od neho sa vydelia čiarkou.

b)iniciálové skratky: názvy inštitúcií a štátov- DÚ (daňový úrad), NR SR , SPŠS (stredná priemyselná škola strojnícka), LOH (letné olympijské hry), SĽUK – tvoria sa z iniciál, prvých písmen viacslovného názvu, ZŠ, PSČ, SND, CD, MS – neskloňujú sa, čítajú sa ako písmená v abecede, píšeme ich veľkými písmenami, nepíšeme za nimi bodku.

  1. c) značky – chemické značky : O, H2SO4, menové jednotky : Sk, SKK, EUR, meracie jednotky : l, m, cm, kW (kilowatt),dB (decibel)....sin, cos..., štátne poznávacie značky áut
  2. d) skratkové slová – sitcom (situačná komédia), TANAP, Čedok, Slovnaft – vznikli zo začiatočných písmen alebo slabík združeného pomenovania, správajú sa ako nové slovo, zaraďujú sa k vzorom a skloňujú

Tvorenie slov – Pretváranie slov:

Pri pretváraní slov sa vyjadruje ten istý lexikálny význam slova iným spôsobom.

  1. Univerbizácia – z viacslovného pomenovania vznikne jednoslovné pomenovanie, typické pre bežnú komunikáciu, hovorový štýl.

Minerálna voda - minerálka, asfaltová cesta -- asfaltka, diplomová práca- - diplomka, triedny učiteľ – triedny, panelový dom – panelák.

  1. Multiverbizácia - jednoslovné pomenovanie sa nahradí viacslovným. Využíva ju odborný, publicistický a administratívny štýl.

Financie—finančné prostriedky, darovať- dať do daru, rozprávať sa- -uskutočniť rozhovor, opraviť – vykonať opravu...

Morfematická štruktúra slova

Každé slovo môžeme rozdeliť na najmenšie významové časti slova – morfémy:

1.koreňová morféma – nositeľ významu, tvoriť-tvorca-tvorenie-tvorba-urobený =tvor-

2.gramatická (relačná) m.- pádové a osobné prípony: matk-e, užitočn-ému,študuje-m, môže byť aj nulová – stroj-0, chlap-0. Pri neurčitých slovesných tvaroch : objavova-ť , sed-iac, rob-iaci.

3.odvodzovacia(derivačná)- predpony a prípony- nad-poručík, pre-letieť, skok-an.

4.obmieňacia(modifikačná)- obmieňa význam slova, uč-iev-ať, mil-š-í, efektívn-ejš.

  1. tematická – len v slovesných tvaroch a slovách od nich odvodených, nos-í-m, čít-a-m, kup-ova-ť.

6.spájacia(interfigovaná)-vkladá sa kvôli výslovnosti, kóre-j-ský, veľk-o-mesto.

Napr. Pre- klad- a- teľ- 0

Odvodzovacia, koreňová, tematická, odvodzovacia, gramatická nulová

Strom -o- rad- ie

Koreňová, spájacia, koreňová, gramatická

Lexikológia – Frazeológia

Frazeológia – jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá frazeologickými jednotkami.

Ustálené slovné spojenia:

  • Ľudové frazeologizmy
  • príslovia- majú poučný obsah s ľudovou múdrosťou (Kto druhému jamu kope, sám do nej padne. Kto počtuje, ten gazduje.)
  • porekadlá – vtipne vypovedaná pravda o nejakom jave, situácii, človeku, jeho vlastnosti

(Aká matka, taká Katka. Akoby hrach na stenu hádzal. Jedným uchom dnu a druhým von.

Dostal sa z dažďa pod odkvap.)

  • pranostiky –skúsenosti ľudí, ktoré vypovedajú o počasí, ročných obdobiach, úkazoch (Matej ľady láme. Katarína na blate a Vianoce na ľade. Svätá Anna -chladno zrána.)
  • prirovnania –(čierny ako smola, rýchly ako víchor, falošný ako líška, oči ako trnky)
  • súslovia(slovný pár)-nemastný-neslaný, hore-dolu, vo dne - v noci
  • ustálené slovné spojenia -havranie vlasy

Mnohé frazeologizmy sú prevzaté z Biblie – napr. ani svätená voda mu nepomôže, Kainovo znamenie, judášsky groš, leží ako Lazar, stojí ako soľný stĺp, je tu ako v Babylone...

Niektoré zase majú mytologický pôvodAchillova päta, Pandorina skrinka, iné sú historické –To je jeho Waterloo. Objavili Ameriku., či literárne Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte! Bojuje proti veterným mlynom.

  • Intelektuálne frazeologizmy – europeizmy- nachádzajú sa vo všetkých európskych jazykoch- napr. Kocky sú hodené. Bojuje proti veterným mlynom.

Prvýkrát sa venovala pozornosť frazeologizmom v baroku – D. Sinapius Horčička - Nový trh latinsko-slovenský. Na konci 19.stor. vyšli Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, ktoré zozbieral Adolf Peter Záturecký.

- Malý frazeologický slovník

- literárne dielo s množstvom frazeologizmov – Ján Kalinčiak – Reštavrácia

Dodatočný učebný materiál si môžeš pozrieť v dokumente PDF kliknutím na nasledujúci odkaz:
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#metafora na slovo oblak


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.025 s.
Zavrieť reklamu