Lexikológia – lexikálne jazykové prostriedky
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 7 394
Uložení: 206
Lexikológia – lexikálne jazykové prostriedky
Lexikológia ( z gréc. lexis – slovo, logos – reč, učenie) je náuka, jazykovedná disciplína o slove a slovnej zásobe (lexike). Slovná zásoba je najpodstatnejšou súčasťou jazyka, keďže jazyk je prostriedkom myslenia a dorozumievania človeka.
V širšom zmysle zahŕňa aj sémantiku (skúma význam slova), lexikografiu (náuka o zostavovaní slovníkov) a dialektológiu (skúma nárečia).
|
Sémantický trojuholník
/Vodné pary tvoriace vo vzduchu súvislý celok./ POJEM (zovšeobecnenie)
OBJEKT,
POMENOVANIE, VEC (existujúca v realite)
SLOVO - oblak
Pojem – základná forma ľudského myslenia. Je odrazom všeobecných a podstatných vlastností predmetov a javov skutočnosti. Jeho obsah je daný výpočtom podstatných znakov a vymedzený definíciou. Pomenovaním pojmu je slovo.
- Rozsah významu slova – je daný súborom predmetov alebo javov, ktoré obsahujú jeho základné znaky, vlastnosti. Keď sa pomenovanie, slovo vzťahuje na veľký počet predmetov s tými istými základnými znakmi, význam slova má veľký rozsah. Napr. rozsah významu slova strom je väčší ako rozsah významu slova breza. Slovo strom pomenúva všetky dreviny s kmeňom a korunou (listnaté, ihličnaté, ovocné stromy), slovo breza pomenúva len 1 druh listnatých stromov.
- Obsah významu slova – je počtom významových vlastností, ktoré sú charakteristické pre isté pomenovanie, slovo. Napr. obsah významu slova jabloň je bohatý – je to strom rodiaci jablká, s kmeňom, s istým tvarom koruny a listov...., čím sa teda odlišuje napr. od slov javor, breza, hruška.
Slovná zásoba, lexika
|
|
Slovná zásoba (SZ) – súhrn všetkých slov v jazyku.
Slovná zásoba jazyka je živá, je v nej neustály pohyb. V súvislosti s vývinom spoločnosti niektoré slová prechádzajú z centra na okraj SZ a naopak.
Časti slovnej zásoby: 1. centrum (jadro)– tvoria slová najdôležitejšie pre život, sú základom pre tvorenie nových slov. Patria sem pomenovania pre:
- najstaršie slová : prírodné javy (slnko, voda, vzduch), príbuzenské vzťahy (matka, otec), názvy zvierat a rastlín, názvy činností a nástrojov, názvy základných činností a farieb, názvy čísloviek, zámen.
- patria sem najpoužívanejšie slová (a, veľký),základové, neodvodené slová (jesť, voda), domáce, zdomácnené slová (noha, škola).
Centrum je viac-menej stále, mení sa pomalšie ako periférna časť.
- periférna časť (okraj) – je veľmi pohyblivá, slová do nej vstupujú alebo vypadávajú. Patria sem rôzne slová – napr. archaizmy, neologizmy, odborné slová, cudzie slová, básnické slová.
- Viete, že.....?
Nie všetky slová, ktoré vyslovíme, použijeme zmysluplne. Floskuly (prázdne slová) a parazitické slová sú barličkami reči, nenesú žiadnu informáciu, používame ich často mimovoľne, ale aj vtedy, keď si pripravujeme vety, myšlienky – napr. ten, takže, jedno s druhým, vlastne, slovom, pravda....
Ukážka: Rozhovor kaderníčok
- No s tým melírom, to si vyhrala. Si teraz taká elegantná, moja.
- Ďakujem, moja.
Druhy slovnej zásoby
- individuálna – slovná zásoba jednotlivca
|
- základná – najčastejšie používané (najfrekventovanejšie) slová jazyka (800- 1.500 slov), tzv. basic jazyk.
- celonárodná – býva zachytená vo veľkých slovníkoch (Slovník slovenského jazyka – 6.zv., 120.000 slov). Patrí sem slovná zásoba spisovného jazyka a nárečová slovná zásoba.
Systém slovnej zásoby Slová v SZ sú usporiadané:
- podľa lexikálneho významu
A) Plnovýznamové slová Jednovýznamové(monosémantické)- majú základný význam | pojmové /nocionálne slová (škola), termíny / odborné slová (ventilátor) |
Viacvýznamové(polysémantické)- majú základný aj prenesený význam | Majú základný + prenesený význam na základe vonkajšej podobnosti – metafora , na základe vnútorných súvislostí - metonýmia |
B) Neplnovýznamové slová |
- podľa vzťahu medzi lexikálnymi významami
Homonymá (rovnozvučné slová) | Sú slová, ktoré rovnako znejú, ale pomenúvajú rozdielne javy. Rovnozvučnosť slov je náhodná, napr. markíza – šľachtičná, markíza – strieška. Homonymiu spracúva Homonymický slovník. Lexikálne – čelo- hudobný nástroj, čelo- časť tváre Homonymá - Gramatické – chlapov – podstatné meno, chlapov – príd. meno Zvukové – plod / plot
Iné príklady: box –pästiarstvo, box- oddelené miesto v kaviarni, v stajni, kade – zámeno, podst.meno –nádoby, vyť – zavýjať a viť – pliesť, byť – existovať a biť - udierať | ||
Synonymá (rovnoznačné slová) | Sú slová, s rovnakým alebo podobným významom., napr. črievice, topánky, obuv... Synonymá vytvárajú synonymické dvojice alebo rady, ktorých členy však nie sú rovnocenné. Napr. kvetináč- kvetník- črepník- črep. - Synonymický slovník slovenčiny, Malý synonymický slovník. Za synonymá nepokladáme nespisovné slová (slangové, nárečové...) ani rôzne slovné druhy. Pr. predpoludním – dopoludnia, najmä – predovšetkým, vrece – mech – vak – batoh, prostý – jednoduchý – obyčajný – skromný, ukradnúť- odcudziť- požičať si | ||
Antonymá | Sú to slová protirečivé či významovo protikladné. Antonymné dvojice – napr. špinavý – čistý, dobrý- nedobrý, deň- noc, sedieť- stáť, dnes – zajtra. Vzájomnú protikladnosť či protirečivosť slov využíva štylistická figúra – kontrast (Tak starec umiera. Synček sa rodí. / Dnes bude u nás kar. Dnes budú u nás hody.) a oxymoron (krutá ľúbosť, výrečné ticho, zdravý nemocný, chudobní boháči). Niektorí teoretici rozlišujú: A, antonymá (protirečivé slová): špinavý- čistý, pekné- škaredé, lacný- drahý, dobrý – zlý... B, opozitá (protikladné slová): začínať- končiť, žena – muž ...(nemožno im priradiť plus alebo minus) | ||
Paronymá | Sú slová, ktoré sú zvukovo i gramaticky podobné, ale obsahovo sú rozdielne, napr. filter-fliter, des-sed, lavica- ľavica, tak- kat, babka- bábka, latka- látka... Využíva sa v umeleckej literatúre a publicistike, sú nevhodné v odbornej alebo úradnej komunikácii. Paronymiu spracúva Paronymický slovník. Paronymiu aj homonymiu využíva štylistická figúra kalambúr (slovná hračka). |
- podľa pôvodu
Domáce slová – dvere, stolička, pekné |
Zdomácnené slová – omša – z lat. missa, kráľ – podľa nem.kráľa Karl, škola – z gr. schola |
Cudzie slová – volejbal, hetrik, knokaut, server, skener... |
- podľa citového príznaku
A, expresívne slová (citovo zafarbené, slová s citovým zafarbením) - vyjadrujú aj postoj hovoriaceho | - s kladným citovým príznakom + | *zdrobneniny – deminutíva (rúčka, nožička) * rodinné slová (mamka, Janíčko) * detské slová (papať, maco) * eufemizmy – zjemňujúce výrazy (usnul – namiesto zomrel, skúsený namiesto starý) |
- so záporným citovým príznakom –- | *hanlivé slová – pejoratíva – vyjadrujú záporný, pohŕdavý, odsudzujúci postoj (frňák, žbrnda, držgroš, pracháč) * nadávky – dysfemizmy –zveličenie zápornej vlastnosti, nedostatku(ožran,ty teľa, zmija, mamľas, brloh, chajda -dom) * zveličujúce slová – augmentatíva (psisko, nosisko, kusisko, dlhočizný...) * vulgarizmy – tabuizovaná lexika | |
B, neutrálne slová (bez citového príznaku) – vyjadrujú iba vecný význam | Tri, jesť, voda, matka, dom... |
- podľa dobového výskytu
Archaizmy –pomenúvajú existujúce javy a veci, ale vytvorili sme pre ne modernejší výraz. | Temnica- väznica, lajblík – vesta, biednik – úbožiak, černidlo – atrament, móresy – mravy, letá – roky, sklep –obchod, silospyt –fyzika, merba- geometria, počty- aritmetika |
Historizmy – sú slová, ktoré pomenúvajú predmety a javy, ktoré zanikli a už sa bežne nepoužívajú | Zlatka, groš, dukát, dvoran, bíreš, zeman, vicišpán, pionier – člen organizácie pionierov, dolomán, hintov, hajdúch, dereš |
Zastarané slová – predmet ešte existuje, vytvorili sme si preň nový výraz, ale malá skupina ľudí používa starý výraz | Zomrelý – mŕtvy, knihovňa – knižnica, rínok, pľac – námestie, mrkváky – typ nohavíc, šenkár – krčmár, bukréta- kytica, choseň – úžitok, gánok – chodba, okázalý – veľkolepý, parádny |
Neologizmy – nové slová, vznikli na pomenovanie nových predmetov: - domáceho pôvodu - cudzieho pôvodu | - výpočtová technika, osobný počítač - mobil, dlhopis, akcia, UFO, ozónová diera, aviváž, genetické inžinierstvo |
- podľa zaradenia do jazykových štýlov, príslušnosti k štýlovej vrstve /7. podľa spisovnosti
Vyšší štýl - spisovné slová, sú súčasťou normy spisovného jazyka | · hovorové slová – maturita,zasadačka,kandidátka, panelák, asfaltka
|
Stredný štýl - štandard |
|
Nižší štýl - nespisovné slová |
|
Lexikológia – Slovníky
Lexikografia – sa zaoberá spracúvaním slovnej zásoby do slovníkov rôznych typov. Priekopníckym dielom v oblasti lexikografie bol 6- zväzkový Slowár Slowenskí Česko-Laťinsko- Ňemecko- Uherskí, ktorý zostavil A. Bernolák a vyšiel v rokoch 1825 – 1827 v Budíne.
- Viete, že...? Prvý rukou písaný slovník je ešte starší – Slovník latinsko- slovenský z roku 1763 mal až 949 strán, zostavili ho kamaldulskí mnísi v Červenom Kláštore pod vedením Romualda Hadbavného. Bol to pokus o kodifikáciu kultúrnej západoslovenčiny ešte pred A. Bernolákom.
Druhy slovníkov – a, knižné:
Typy slovníkov | Charakteristika |
1.Pravopisný (ortografický) | Spracúva slová, ktoré sú problematické z pravopisného hľadiska. Pravidlá slovenského pravopisu (PSP) prinášajú aj poučky a pravidlá, zoznam slovenských obcí. |
2. Výkladový | Vysvetľuje význam slov a slovných spojení, prináša krátky a výstižný opis charakteristických znakov a vlastností pomenovaného predmetu, pojmu, vlastnosti a deja, môže sa uvádzať aj ich výslovnosť, základné poučenie o gramatike a pravopise. Napr. Slovník slovenského jazyka, Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ) |
3. Slovník cudzích slov | Typ výkladového slovníka, vysvetľuje významy slov a termínov cudzieho pôvodu prevzatých do domácej slovnej zásoby, uvádza, z ktorého jazyka slovo pochádza. Napr. Veľký slovník cudzích slov, Slovník cudzích slov |
4. Ortoepický | Slovník spisovnej výslovnosti, uvádza slová v abecednom poradí a foneticky zapísanú spisovnú výslovnosť. Napr. Pravidlá slovenskej výslovnosti |
5. Prekladový-dvojjazyčný | Porovnáva slovnú zásobu 2 alebo viacerých jazykov. |
6. Etymologický | Uvádza pôvod slova (od ktorého základu sa slovo vyvinulo, odkiaľ pochádza) a jeho významy. |
7. Dialektologický | Slovník nárečí. |
8. Frazeologický | Vysvetľuje význam frazeologických jednotiek (zvratov, združených pomenovaní, prísloví, porekadiel, pranostík...) Napr. Malý frazeologický slovník |
9. Synonymický | Obsahuje synonymické rady alebo dvojice synoným. Napr. Malý synonymický slovník |
10. Frekvenčný | Zoznam slov podľa toho, ako často sa vyskytujú v súvislých textoch. |
11. Paronymický | Obsahuje slová zvukovo a gramaticky podobné, no významom odlišné. (Paronymá slúžia ako básnické figúry). |
12. Retrográdny | Kritériom spracovania je frekvencia slov podľa gramatických prípon. |
Iné: | Morfematický, slovník skratiek, slovník slangu, terminologický- slovník podľa vedeckých odborov( stavebný náučný slovník, Slovník slovenských spisovateľov,...) |
Ukážka: KSSJ, s. 348
Pravopis Význam výkladu hesla
Heslové slovo
Uvádzané v priateľ – a mn. – ia m 1.kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu, kamarát,
Základnom tvare druh: starý, verný p., p. zo školských čias, pren. Kniha je najlepší p.2. prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec:p. hudby, združenie rodičova p-ov školy 3. dôverné oslovenie:vážení p-ia, milý p.
- v núdzi poznáš p-a, - ka –y –liek ž, -ko –a m zdrob. expr.
Slovné spojenia, frazeologizmy Hodnotenie zo štýlového hľadiska
b, elektronické – elektronická podoba normatívnych slovníkov – SLEX, jazykové korpusy
( počítačové súbory textov v prirodzenom jazyku z beletrie, odbornej literatúry, on –line slovníky
(napr. prekladové).
Lexikológia – preberanie slov
Počas vývoja nášho jazyka prebieha proces preberania slov z iných jazykov.
Etymológia – disciplína lexikológie, je to náuka o skúmaní pôvodu a prvotného významu slov. Je dôležitá napr. pri pravopise – skriňa z lat. scrinium, skryť – slovanské slovo.
Obohacovanie slovnej zásoby
V SZ slovenského jazyka je veľa slov, ktoré majú cudzí pôvod- sú to prevzaté slová a cudzieslová. Mnohé z nich zdomácneli, už ich nepovažujeme za cudzie. Prevzali aj náš pravopis.
Kalky- doslovné preklady- zemepis ( geografia lat. ), poddôstojník ( sous-officier fr. ), konská sila ( horse-power angl.), rýchlobrzda ( Schnellbremse nem. ).
K cudzím slovám patria aj medzinárodné slová (internacionalizmy), ktoré sa vyskytujú najmä v odborných a publicistických textoch. Slovenčina preberá slová z cudzích jazykov najmä z týchto dôvodov: chýba domáci výraz (nestihli sme ho vytvoriť), domáci výraz je dlhší, náročnejší na výslovnosť, potreba internacionálneho odborného názvu.
|
|
|
|
|
|
| |
|
Indiánske j.:
Africké j:
Austrálske j.: bumerang, tetovať, tabu,
Japonský j.:
Amerika: festival, farma
Rómština: gadžo, Róm, love – v slangu peniaze
Lexikológia – Obohacovanie slovnej zásoby
- Tvorenie slov : a, odvodzovanie b, skladanie c, skracovanie
- Pretváranie slov : a, univerbizácia b, multiverbizácia
- Preberanie slov
- Tvorenie viacslovných pomenovaní: a, združené pomenovania b, frazeologizmy (ustálené slovné
spojenia
- Tvorenie obrazných pomenovaní : a, pomocou metafory b, pomocou metonýmie
Tvorenie slov – Odvodzovanie slov:
Pri tvorení slov vznikajú nové lexikálne významy slov, napr. zo slova škol –a (pomenovanie budovy, inštitúcie) vytvoríme slovo škol – ník (pomenovanie zamestnania muža), z dvoch slovotvorných základov zem- guľa vznikne jedno slovo zemeguľa. Tvorením slov sa zaoberá slovotvorba.
- je najproduktívnejší/ najčastejší spôsob tvorenia slov. Odvodené slová sa tvoria zo slov, ktoré nazývame základové slová. Každé odvodené slovo má svoj význam a formu.
prechodom do iného ohýbania, napr. vyletieť (sloveso) – výlet (podstatné meno) |
-Napr. častou príponou ženských podstatných mien je - ička : chirurgička, dramaturgička, kytička...,
-ka, - kyňa, yňa. Pri prídavných menách je to prípona –ený : olovený, drevený, sklený, -ánsky : vysokánsky, širokánsky...Najviac využívané prípony sa nazývajú produktívne prípony.
Slovotvorný rozbor: Každé odvodené slovo sa člení na:
- slovotvorný základ –časť slova totožná so základovým slovom, dostaneme ho po oddelení
prípon. (slovenčina- slovenský- Slovák–sloven-,doba – obdobie –dob-)
- slovotvorný formant – slovotvorná prípona (sufix) aslovotvorná predpona (prefix).
Slovotvorný základ, ktorý sa nevyskytuje samostatne, nazývame viazaný slovotvorný základ (vy-ložiť, pre- mokať, na-/ pre- zývať, do-/ po – tknúť, po-do- tknúť, prav – o – pis, sloven - čina ).
Ak rozpoznáme, z akého slovného základu slovo vzniklo, hovoríme o slovotvorne motivovanom slove (napr. mur-ár), ak slovotvornú motivovanosť už nepociťujeme (napr. vlak – pôvodne od slova vliecť) alebo spôsob utvorenia slova nepoznáme (napr. ísť, voda), hovoríme o slovotvorne nemotivovanom slove.
Tvorenie slov – Skladanie:
- nové slovo vzniká z 2 slovotvorných základov. Veľmi často sa vkladajú hlásky -o, -e. K nepravým zloženým slovám patria tzv. zrazeniny. Sú bez spájacej morfémy. Napr. kníhtlačiareň, pravdepodobný.
V odbornom jazyku sa často využívajú tzv. hybridné zloženiny. Jedna ich časť je cudzieho pôvodu. Napr. autoškola, vodoinštalácia...
Za zložené slová sa pokladajú aj prídavné mená, ktoré sa píšu so spojovníkom- česko-slovenský slovník, modro-biele tričko, technicko-ekonomický úsek.
Tvorenie slov – Skracovanie slov:
Pri skracovaní nevytvárame nový lexikálny význam slov, zmeníme len počet hlások v slove, v slovnom spojení. Rozlišujeme:
a, skratky (textové) – píšeme ich malým písmenom, píšeme za nimi bodku, čítajú sa ako celé slovo. Patria sem : atď. , č. (číslo), t.j. , s. (strana), napr., Ul., resp., a pod., stor., a i., napr., t.r., hod., tzv., a.s.
akademické tituly : MUDr., Ing., doc., prof., PhDr., PaedDr., JUDr., Bc. – pred menom a vedecké
hodnosti : PhD., CSc. – za menom a od neho sa vydelia čiarkou.
b)iniciálové skratky: názvy inštitúcií a štátov- DÚ (daňový úrad), NR SR , SPŠS (stredná priemyselná škola strojnícka), LOH (letné olympijské hry), SĽUK – tvoria sa z iniciál, prvých písmen viacslovného názvu, ZŠ, PSČ, SND, CD, MS – neskloňujú sa, čítajú sa ako písmená v abecede, píšeme ich veľkými písmenami, nepíšeme za nimi bodku.
- c) značky – chemické značky : O, H2SO4, menové jednotky : Sk, SKK, EUR, meracie jednotky : l, m, cm, kW (kilowatt),dB (decibel)....sin, cos..., štátne poznávacie značky áut
- d) skratkové slová – sitcom (situačná komédia), TANAP, Čedok, Slovnaft – vznikli zo začiatočných písmen alebo slabík združeného pomenovania, správajú sa ako nové slovo, zaraďujú sa k vzorom a skloňujú
Tvorenie slov – Pretváranie slov:
Pri pretváraní slov sa vyjadruje ten istý lexikálny význam slova iným spôsobom.
- Univerbizácia – z viacslovného pomenovania vznikne jednoslovné pomenovanie, typické pre bežnú komunikáciu, hovorový štýl.
Minerálna voda - minerálka, asfaltová cesta -- asfaltka, diplomová práca- - diplomka, triedny učiteľ – triedny, panelový dom – panelák.
- Multiverbizácia - jednoslovné pomenovanie sa nahradí viacslovným. Využíva ju odborný, publicistický a administratívny štýl.
Financie—finančné prostriedky, darovať- dať do daru, rozprávať sa- -uskutočniť rozhovor, opraviť – vykonať opravu...
Morfematická štruktúra slova
Každé slovo môžeme rozdeliť na najmenšie významové časti slova – morfémy:
1.koreňová morféma – nositeľ významu, tvoriť-tvorca-tvorenie-tvorba-urobený =tvor-
2.gramatická (relačná) m.- pádové a osobné prípony: matk-e, užitočn-ému,študuje-m, môže byť aj nulová – stroj-0, chlap-0. Pri neurčitých slovesných tvaroch : objavova-ť , sed-iac, rob-iaci.
3.odvodzovacia(derivačná)- predpony a prípony- nad-poručík, pre-letieť, skok-an.
4.obmieňacia(modifikačná)- obmieňa význam slova, uč-iev-ať, mil-š-í, efektívn-ejš-í.
- tematická – len v slovesných tvaroch a slovách od nich odvodených, nos-í-m, čít-a-m, kup-ova-ť.
6.spájacia(interfigovaná)-vkladá sa kvôli výslovnosti, kóre-j-ský, veľk-o-mesto.
Napr. Pre- klad- a- teľ- 0
Odvodzovacia, koreňová, tematická, odvodzovacia, gramatická nulová
Strom -o- rad- ie
Koreňová, spájacia, koreňová, gramatická
Lexikológia – Frazeológia
Frazeológia – jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá frazeologickými jednotkami.
Ustálené slovné spojenia:
- Ľudové frazeologizmy
- príslovia- majú poučný obsah s ľudovou múdrosťou (Kto druhému jamu kope, sám do nej padne. Kto počtuje, ten gazduje.)
- porekadlá – vtipne vypovedaná pravda o nejakom jave, situácii, človeku, jeho vlastnosti
(Aká matka, taká Katka. Akoby hrach na stenu hádzal. Jedným uchom dnu a druhým von.
Dostal sa z dažďa pod odkvap.)
- pranostiky –skúsenosti ľudí, ktoré vypovedajú o počasí, ročných obdobiach, úkazoch (Matej ľady láme. Katarína na blate a Vianoce na ľade. Svätá Anna -chladno zrána.)
- prirovnania –(čierny ako smola, rýchly ako víchor, falošný ako líška, oči ako trnky)
- súslovia(slovný pár)-nemastný-neslaný, hore-dolu, vo dne - v noci
- ustálené slovné spojenia -havranie vlasy
Mnohé frazeologizmy sú prevzaté z Biblie – napr. ani svätená voda mu nepomôže, Kainovo znamenie, judášsky groš, leží ako Lazar, stojí ako soľný stĺp, je tu ako v Babylone...
Niektoré zase majú mytologický pôvod –Achillova päta, Pandorina skrinka, iné sú historické –To je jeho Waterloo. Objavili Ameriku., či literárne – Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte! Bojuje proti veterným mlynom.
- Intelektuálne frazeologizmy – europeizmy- nachádzajú sa vo všetkých európskych jazykoch- napr. Kocky sú hodené. Bojuje proti veterným mlynom.
Prvýkrát sa venovala pozornosť frazeologizmom v baroku – D. Sinapius Horčička - Nový trh latinsko-slovenský. Na konci 19.stor. vyšli Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, ktoré zozbieral Adolf Peter Záturecký.
- Malý frazeologický slovník
- literárne dielo s množstvom frazeologizmov – Ján Kalinčiak – Reštavrácia
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Lexikológia | Učebné poznámky | 516 slov | |
Lexikológia, vzťah slova a pojmu | Ostatné | 105 slov | |
Lexikológia – členenie slovnej zásoby, príznakové slová v slovnej zásobe | Ostatné | 150 slov | |
Lexikológia – náuka o slovnej zásobe (lexike) | Ostatné | 492 slov | |
Lexikológia, slová podľa príslušnosti k štýlu | Referát | 937 slov | |
Lexikológia, slovo a jeho význam | Referát | 369 slov | |
Lexikológia – slovná zásoba z hľadiska pôvodu, doby používania, expresívnosti | Referát | 377 slov | |
Lexikológia, druhy a významy slovníkov | Referát | 451 slov | |
Lexikológia, slová jedno a viacvýznamové | Referát | 200 slov | |
Lexikológia | Maturita | 1 693 slov | |
Lexikológia (slovná zásoba - lexika) | Referát | 298 slov | |
Lexikológia v kocke | Učebné poznámky | 268 slov | |
Lexikológia, štýlové rozvrstvenie SZ | Referát | 1 197 slov | |
Lexikológia | Referát | 520 slov | |
Lexikológia (slovo, slovná zásoba) | Referát | 421 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#metafora na slovo oblak