Synonymá, antonymá, homonymá, slová podľa zaradenia do jazykových štýlov

Synonymá, antonymá, homonymá, slová podľa zaradenia do jazykových štýlov

Členenie slov nazáklade významových súvislostí, vzťahov medzi slovami:

• homonymá sú rovnozvučné slová napr. matka – rodička, druh skrutky. Ich rovnaká zvuková rovina vznikla náhodne, bez akejkolvek vnútornej alebo vonkajšej súvislosti. Môžu patriť k rôznym slovným druhom, pretože ich vzťah je náhodný, formálny.
• synonymá sú slová, ktoré majú rozdielnu podobu, ale približne rovnaký význam,

fňukať - plakať - nariekať,

náhľad - názor - mienka – presvedčenie – úsudok- zmýšľanie – stanovisko,

 usnúť – zomrieť – skapať.

• antonymá sú lexikálne jednotky s navzájom opačným významom, protikladné slová.

kupovať – predávať

príchod – odchod

Členenie slovnej zásoby zo štylistickej stránky:

1. bezpríznakové (neutrálne) slová – slová, ktoré patria do jadra slovnej zásoby – ich základnou funkciou je pomenúvať predmety, vlastnosti, deje objektívnej skutočnosti.
2. príznakové ( zafarbené) slovť

slová podľa obsahu

• termíny(odborné názvy) - vyžívajú sa najmä v náučných textoch. Napr. svietiplyn, kyselina chlorovodíková, poniklec jarný.
• hovorové slová – používajú sa v súkromnom prejave, sú neoddeliteľnou súčasťou hovorových textov, napr. futro, žúrovať...
• knižné slová – nachádzame ich predovšetkým v písomných textoch. Časť knižných slov hodnotíme ako básnické slová – poetizmy, napr. krásnota, deva, luna.
• domáce slová – napr. zbojník, noha, kniha
• cudzie slová: a) zdomácnené, napr. rádio, auto, meter. b) medzinárodné slová – vyskytujú sa vo viacerých jazykoch, napr. kardiochirurgia, aliancia, substantívum, terorizmus

podľa spisovnosti

• spisovné
• nespisovné
• neologizmy – novovzniknuté slová
• príležitostné slová
• zastarané slová – historizmy, archaizmy
• citovo zafarbené slová – zdrobneniny, eufemizmy, hypokoristiká, pejoratíva, augmentatíva, dysfemizmy, vulgarizmy