Ako postupovať pri slovnodruhovom rozbore vety

Ako postupovať pri slovnodruhovom rozbore vety 

1. krok: pomenuj slovný druh

2. krok: charakterizuj ho:

a) plnovýznamový – neplnovýznamový
b) ohybný – neohybný
c) má vetnočlenskú platnosť- nemá vetnočlenskú platnosť

3. krok: zaraď do podskupín
4. krok: urč gramatické kategórie
5. krok: urč vzory 

PODSTATNÉ MENÁ (1) – ohybné, plnovýznamové, majú vetnočlenskú platnosť Podskupiny:

1. všeobecné /vlastné
2. konkrétne/ abstraktné
3. pomnožné (majú vždy tvar množného čísla)

Gramatické kategórie: rod (pri mužskom rode aj životnosť – neživotnosť), číslo, pád Vzory: mužský rod: chlap, hrdina (životné) dub, stroj (neživotné), kuli

ženský rod: žena, ulica, dlaň, kosť, gazdiná, pani (samostatné skloňovanie)

stredný rod: mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

Poznámka:

Podľa vzoru kuli skloňujeme životné podstatné mená mužského rodu cudzieho pôvodu, ktoré sú v základnom tvare zakončené na samohlásky –i, -í, -y, -e, -ä, -ö, -ü. Napr. Verdi, Verne, Gandhí, Goethe,...

Podľa vzoru gazdiná skloňujeme podstatné mená ženského rodu, ktoré boli utvorené od mužských podstatných mien. Napr. princezná, stryná, testiná, kráľovná, kňažná,.... 

PRÍDAVNÉ MENÁ (2) - ohybné, plnovýznamové, majú vetnočlenskú platnosť Podskupiny:

1. akostné (dajú sa stupňovať)
2. vzťahové
3. privlastňovacie – individuálne

otázky: aký? aká? aké? (sg.) akí? aké? (pl.); vzory: pekný /cudzí

1. privlastňovacie – druhové otázky: čí? čia? čie? (sg.) čí? čie? (pl.)

Gramatické kategórie: rod, číslo, pád Vzory: pekný, cudzí (akostné a vzťahové)

matkin / otcov (privlastňovacie individuálne), páví (privlastňovacie druhové)

ZÁMENÁ (3) - ohybné (pozor, niektoré sú nesklonné!), plnovýznamové, majú vetnočlenskú platnosť Podskupiny:

1. osobné – základné (ja, ty, on/ona/ono, my, vy, oni/ony) / privlastňovacie (môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich)
2. zvratné – základné (seba, sa, si) / privlastňovacie (svoj)
3. ukazovacie
4. opytovacie
5. vzťažné (sú to vlastne opytovacie zámená, ktoré plnia úlohou spojok, teda opytovacie zámená bez otáznika,)
6. neurčité
7. vymedzovacie

Gramatické kategórie: rod (pozor, niektoré sú bezrodové!), číslo, pád Vzory:

osobitné    skloňovanie  =  všetky  osobné  základné  zámená,    ukazovacie zámená typu ten, tá, to...

a opytovacie zámená kto? čo?;

môj privlastňovacie zámená môj, tvoj, náš, váš, svoj;

nesklonné = osobné privlastňovacie jeho jej, ich; ukazovacie zámená typu tu, tam, tade, vtedy, tak, onak, sem, tak; opytovacie zámená typu kde, kam, kade, kedy, ako, prečo, načo; neurčité zámená typu hocikam, málokedy, ktoviekam, kamkoľvek; vymedzovacie zámená typu inde, inam, tak isto, ...

pekný – ukazovacie zámená typu taký, onaký, toľký, toľkýto, ...; opytovacie zámená typu ktorý, aký, koľký a od nich odvodené zámená; neurčité zámená typu niektorý, daktorý, dajaký, voľajaký, ...; vymedzovacie zámená typu ten istý, taký istý, každý, iný, samý, ...

cudzí – opytovacie zámeno čí a od neho odvodené zámená; neurčité zámená typu niečí, dačí, kadečí, bárčí,

...; vymedzovacie zámená typu inakší, ničí, ...

Poznámka:

Zámená ja, ty, my, vy, sa, kto, čo... sú bezrodové.

Zvratné základné zámená sa, si sú súčasťou zvratných slovies (pri rozbore ich nepovažujeme za zámená).

Zvratné zámeno seba má samostatné skloňovanie a skloňuje sa iba v singulári!

ČÍSLOVKY (4) - ohybné (Pozor, niektoré sú nesklonné!), plnovýznamové, majú vetnočlenskú platnosť Podskupiny:

1. určité / neurčité
2. základné (koľko), radové   (koľký   v    poradí), násobné (-krát, raz, -násobný), druhové (koľkoraký, koľkorako), skupinové (dvoje, troje, štvoro, pätoro...)

Gramatické kategórie: rod, číslo, pád Vzory:

základné číslovky 1 - 4 = samostatné skloňovanie; 5 - 99 = päť; sto = mesto, tisíc = stroj (pozor! skloňujú sa len vtedy, keď stoja samostatne), milión = dub, miliarda, nula = žena; nesklonné sú 21, 141... ; ale aj sto (ak stojí v spojení s podstatným menom), tisíc (ak je súčasťou zloženej číslovky),

skupinové číslovky = nesklonné radové číslovky. = vzory pekný / cudzí

druhové číslovky ohybné (tie, ktoré majú koncovku podobnú prídavnému menu) vzor pekný druhové číslovky neohybné vytvorené príponou –ako

násobné číslovky v spojení so slovesami, prídavnými menami, príslovkami = nesklonné (napr. dvakrát vyšší, tri razy neprišiel, štyrikrát vyššie)

násobné číslovky v spojení s podstatnými menami majú tvar prídavného mena = vzor pekný (napr. po dvojnásobnom zvolaní, trojitému skoku) 

Poznámka 1:

Tvary tretíkrát, prvý raz… patria k radovým číslovkám, lebo sú utvorené od radových a nie základných čísloviek.

Poznámka 2:

Pozor! Nepomýľ si číslovky s číslami a číslicami. To sú číselné podstatné mená!

1. pomenovania číslic: nula, jednotka, dvojka, päťka/pätorka, stovka, tisícka… - vzor žena
2. skupiny čísel: dvojica, trojica, pätica… - vzor ulica
3. zlomkové výrazy: štvrť - dlaň, pol – nesklonná, polovica - ulica, osmina, štvrtina, tretina - žena 

SLOVESÁ (5) – ohybné, plnovýznamové (Pozor, niektoré sú neplnovýznamové!), vetnočlenská platnosť Podskupiny

1. plnovýznamové / neplnovýznamové (sponové, modálne, fázové, limitné)
2. určité / neurčité (neurčitok, prechodník, príčastie činné, príčastie trpné, spodstatnené sloveso)
3. jednoduché (1 sloveso) / zložené (viac slovies)
4. zvratné (sa, si) / nezvratné

Gramatické kategórie: osoba, gramatický rod, číslo, čas, spôsob, vid, slovesný rod osoba (1., 2., 3.)

gramatický rod (mužský, ženský, stredný – v 1. a 2.os./sg. sa dá určiť iba v minul. čase, v 1. a 2. os.pl. sa nedá určiť!

číslo (singulár - sg. / plurál - pl.) čas (minulý, prítomný, budúci)

spôsob (oznamovací,  rozkazovací, podmieňovací prítomný /by/, podmieňovací minulý /bol by/) vid (dokonavý, nedokonavý) /Pomôcka: budem + sloveso v neurčitku, keď je to nezmysel = dokonavý!/ slovesný rod (trpný, činný)

PRÍSLOVKY (6) – neohybné, plnovýznamové, majú vetnočlenskú platnosť

1. miesta (kde, kam, odkiaľ, pokiaľ)
2. času (kedy, odkedy, dokedy, ako dlho)
3. spôsobu (ako, akým spôsobom)
4. príčiny (prečo, z akých príčin) 

Poznámka:

Pozor! Mnoho prísloviek prechádza k iným slovným druhom, hlavne k predložkám (napr. blízko, vedľa, mimo, vnútri, dolu, poniže, povyše, hore, okolo, oproti, neďaleko domu), menej k časticiam (okolo tretej hodiny). Aby si správne určil slovný druh, pozorne skúmaj funkciu slova vo vete. Pomôže ti pri tom táto dobrá rada: Príslovka sa spája so slovesom (sedel    oproti), predložka sa spája s podstatným menom alebo zámenom v páde (oproti dverám / nemu ), častica iba dodáva významový odtienok slovu alebo vete, nemení základný zmysel (má dvadsať – má okolo dvadsať).

PREDLOŽKY (7) – neohybné, neplnovýznamové, nemajú vetnočlenskú platnosť Pády (G, D, A, L, I) pomáhajú nám pri skloňovaní, v páde N (kto? čo?) nikdy nie sú!

SPOJKY (8) - neohybné, neplnovýznamové, nemajú vetnočlenskú platnosť

1. priraďovacie (spájajú gramaticky rovnocenné slová alebo vety)
2. podraďovacie (spájajú gramaticky nerovnocenné vety)

Poznámka:

Pozor! Úlohu spojok plnia aj opytovacie /vzťažné/ zámená: kto, čo, ktorý, aký, čí, kde, kade,....

ČASTICE (9) - neohybné, neplnovýznamové, nemajú vetnočlenskú platnosť

(keď ich vynecháš, základný zmysel vety sa nestratí!)

CITOSLOVCIA (10)- neohybné, neplnovýznamové, nemajú vetnočlenskú platnosť

1. zvukomalebné (napodobňujú zvuky)
2. vlastné (vôľa, city)