Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy

Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy

Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy sú: predmet, príslovkové určenie, prívlastok, prístavok, doplnok PREDMET (3) je rozvíjací vetný člen, ktorý dopĺňa, bližšie určuje význam slovesa v prísudku. Pýtame sa naň všetkými pádovými otázkami, okrem nominatívu!

Môže byť priamy 3p (A bez predložky) a nepriamy 3n (A s predložkou, G, D, L, I); Je vyjadrený:

• podstatným menom: ...maľujem obrázok (koho? čo?)
• zámenom: ...nezabudnite na nás (na koho? na čo?)
• spodstatneným prídavným menom: ...dostal odchodné. (koho? čo?)
• číslovkou: ...spoliehal sa na prvého. (na koho? na čo?)

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE (4) je rozvíjací vetný člen, ktorý vyjadruje, za akých okolností sa uskutočňuje dej prísudku. Pýtame sa naň otázkami kde? kedy? ako? prečo?

Rozlišujeme príslovkové určenie:

• miesta (4m): Jurko sa vráti (kam?)
• času (4č): Večerali (kedy?)
• spôsobu (4s): Krásne sneží. (ako?)
• príčiny (4p): Od strachu onemel. (prečo?)

Okrem slovesa v prísudku príslovkové určenie rozvíja aj prídavné meno (v úlohe prívlastku) a príslovku (v úlohe príslovkového určenia): veľmi dobrý film, dosť slabo kúria.

Príslovkové určenie býva vyjadrené:

• príslovkou: Často chorľavie. Dobre lyžuje. Naschvál mešká. Vonku
• predložkovým pádom podstatného mena: Stretli sa na ulici. V dome straší.

PRÍVLASTOK (5) je vetný člen, ktorý rozvíja podmet, predmet alebo príslovkové určenie vyjadrené podstatným menom. Pýtame sa naň otázkami aký? ktorý? čí? koľký?

Zhodný prívlastok (5z) stojí zvyčajne pred slovom, ktoré rozvíja a býva vyjadrený:

• prídavným menom: nové šaty, píše domácu úlohu, stretli sa v babkinej záhrade...
• zámenom: v mojej mysli, do nášho ..
• činným príčastím: vychádzajúce slnko, kresliaci žiak, spiaca krásavica...
• trpným príčastím: uvarená mrkva, kreslený film, varené ..
• číslovkou: dvojaká tvár, prvý pretekár...

Nezhodný prívlastok (5n) stojí zvyčajne za slovom, ktoré rozvíja a býva vyjadrený:

• podstatným menom: pán v okuliaroch, cesta lesom...
• príslovkou: cesta späť, návrat domov...

Zhodný prívlastok musí byť v tom istom rode, čísle a páde (zhoda) ako slovo, ktoré rozvíja. Stačí, ak sa nezhoduje len v jednom z nich - je nezhodný.

Prívlastok môže byť aj postupne sa rozvíjajúci(nepíšeme medzi ne čiarku!) Nevytvára sa pri ňom

priraďovací sklad! Napr.: Rada nosila čiernu skladanúsukňu. Spievali veselé trampsképiesne. POZOR! Postupne sa rozvíjajúci prívlastok si nemýľ s viacnásobným prívlastkom. Napr. Spievali nové aj staré piesne.

PRÍSTAVOK (6) je vetný člen, ktorý vyjadruje význam niektorého vetného člena novým spôsobom. Stojí pri podstatnom mene, ktoré môže plniť úlohu hociktorého vetného člena. Prívlastok môže byť tvorený viacerými slovami: Eva, najmladšia sestra, sa vydala prvá.

Podmet: Rakúske Alpy, známy raj lyžiarov, privítali prvých návštevníkov.

Predmet: Susedovho psa, krásneho bernardína, niekto ukradol.

Príslovkové určenie: Vrátili sme sa z Chorvátska, krajiny krásnych ostrovov a pláží.

VYTÝČENÝ VETNÝ ČLEN

Hovoriaci môže vetný člen zdôrazniť tak, že ho vysunie pred vetu a vo vete naň odkazuje ukazovacím zámenom. Takýto výraz sa nazýva vytýčený (vysunutý) vetný člen. Vytýčený vetný člen sa oddeľuje čiarkou alebo pomlčkou. Vysunutý býva najčastejšie podmet, predmet alebo príslovkové určenie. Eva, tá bola vždy múdrejšia. Diktát, ten očakávali v žiaci v pondelok. Doma, tam je vždy veselo.

PÍSANIE ČIARKY V JEDNODUCHEJ VETE

Čiarkami sa vyčleňujú tie výrazy, ktoré nie sú vetnými členmi:

• citoslovcia: Ach, ty nešťastník!
• oslovenie: Vierka, pod obedovať! Poviem vám to, deti moje, až zajtra.
• častice vzťahujúce sa k obsahu celej výpovede: Bohužiaľ, už musím ísť. Bude to, samozrejme, pre nás veľká česť.
• prístavok: Jano, známy bitkár, tiež dostal svoje. Cicavce, slony, sú starostlivými rodičmi.
• vytýčený vetný člen: Rudo, ten sa má

Čiarka sa píše medzi časťami viacnásobného vetného člena: Jožko, Fero, Jano neprišli. Dostali sme

pero, ceruzky, pravítko. Hľadali sme doma, vonku, v meste.