Práca s informáciami

Práca s informáciami

Informácia

je jedno z najpoužívanejších slov modernej doby, aj tak však jeho presný význam väčšine ľudí uniká. Nie je divu, pretože nie je jasný ani niektorým vedcom. Pojem informácia je pojem vysoko abstraktný. Zavŕšením úsilia mnohých inžinierov a vedcov bola Shannonova definícia miery informácie ako záporne vzatého logaritmu pravdepodobnosti nejakého javu. Táto definícia je dnes väčšinou vedcov a inžinierov chápaná ako konečná.

DEZINFORMÁCIA: zámerná, účelne vytvorená chybná informácia => chce mýliť, zavádzať adresáta. Dezinformácia je chybná informácia, vedúca k nesprávnym záverom alebo rozhodnutiam.

Kľúčové slová

najdôležitejšie pojmy textu – charakterizujú obsah textu ( v knihovníctve slovo umožňujúce informačný prieskum).

Vedľajšia informácia v texte

menej dôležitá informácia, pri tvorbe konspektu a osnovy sa jej treba vyhýbať a zachytávať iba hlavné myšlienky textu premietnuté v kľúčových slovách.

Zdroje informácí

základné informačné inštitúcie:
a.) knižnice
b.) bibliografické inštitúcie
c.) strediská vedeckých a technických informácií

informačné pramene:
a.) primárne – (originálne, nespracované, prvoradé pramene) knihy, časopisy, slovníky, 
vedecké spisy, výskumnésprávy vedeckých pracovníkov, nahrávky ...
b.) sekundárne – (spracované primárne pramene, druhoradé pramene) zoznamy, katalógy, 
katalogizačný lístok ...
katalóg – autorské (menné), názvové, predmetové (vecné), katalógy periodík
c.) terciárne – (údaje spracované z primárnych a sekundárnych prameňov, treťoradé 
pramene)

bibliografia – zoznamy literatúry o nejakej téme (zápis použitej literatúry)

bibliografický záznam (en bibliographic record) je usporiadaná množina bibliografických údajov a ďalších údajov, ktoré zahŕňajú formu a obsah dokumentu. Je to základný bibliografický text, ktorý má deskriptívnu, identifikačnú, lokalizačnú, informačnú a substitučnú funkciu. Čiže: popisuje dokument, identifikuje dokument, informuje o tom, kde sa dokument nachádza, podáva informáciu o jeho obsahu a zastupuje dokument
rešerš – súpisy údajov o žiadanej problematike (prehľad, súhrn poznatkov o danej téme)

 Titulok - nadpis: poskytuje prvú informáciu o texte => upútať adresáta, vzbudiť záujem (často sa využíva elipsa, inverzia – obrátený slovosled, krátke obrázky

 Obsah: zoznam názov jednotlivých kapitol.

 Index - register: abecedný zoznam mien a odborných termínov s uvedením strán => menný a vecný register

 Bibliografia: abecedný zoznam použitej literatúry.

 Resumé: zhrnutie, stručný obsah knihy, býva aj cudzojazyčné.

 Marginálie: zápisky na okrajoch rukopisov (ručné), krátke poznámky na vonkajšom okraji strany, uľahčujúce prehľad o obsahu knihy, resp. poznámky čitateľov na okraji knihy.

 Abstrakt: krátka a výstižná charakteristika obsahu dokumentu - objektívna

 Anotácia: stručná charakteristika obsahu dokumentu, prípadne doplnená informáciami o autorovi a zameraní dokumentu => kritické alebo subjektívne hodnotenie

 Poznámky pod čiarou: textová vsuvka na príslušnej strane, ktorá dopĺňa základný text (zvyčajne odborný) => odkaz na literatúru, hodnotiace komentáre,

 Vysvetlivky: ústna alebo písomná poznámka (dodatok), ktorá má prispieť k lepšiemu pochopeniu, objasneniu niečoho v texte.

Masmediálne komunikačné prostriedky

aktuálnosť, komunikatívnosť, presvedčovacia funkcia, informačná, získavacia a ovplyvňovacia funkcia

1. tlačené médiá– noviny, denná tlač, časopisy...
2. elektronické médiá– televízia, rozhlas, internet

Poznámka pod čiarou

Poznámky pod čiarou a koncové poznámky sú jednoduchým prostriedkom na vyjadrenie uznania zdrojom vašich informácií alebo na pridávanie vysvetľujúcich materiálov.

Poznámky pod čiarou a koncové poznámky môžete používať aj na zadanie doplňujúcich informácií alebo pridanie komentárov, ktoré sa nehodia do textu v hlavnej časti dokumentu.

Vysvetlivky

Vysvetlivka je ústna alebo písomná poznámka, dodatok majúci za cieľ prispieť k lepšiemu pochopeniu, vysvetleniu, objasneniu niečoho.

Spôsoby spracovania informácií

1) DIÁR – denný zápisník / pracovné a osobné povinnosti

2) DENNÍK – v časovom slede zaznamenané zážitky uplynulého dňa

3) POZNÁMKY VO VLASTNEJ KNIHE
- podčiarkovanie al. označenie zvislou čiarou
- podľa 3 logických prvkov textu

1. 
   a) hlavná myšlienka – vlnitá čiara
   b) dôkazy – rovnou čiarou
   c) ilustrácie, príklady – 1-2 výstižné heslá

- marginálie – poznámky (heslovite) na okraji strany (na margu)
– v odbornej literatúre – naschvál/zámerne základné pojmy, body textu
- operátory – značky na okraji knihy - ?,!,=>, ...

4) VÝPISKY (excerpty)
- z akéhokoľvek textu sa môžu robiť výpisky na záznamové lístky formátu A6 – do kartotéky, tá je 
horná časť – heslo (téma) prehľadná, syste-
dolná časť – identifikačné údaje (bibliografický záznam) matická, jednoduchá (v súčasnosti sa uprednostňuje PC)

5) VÝSTRIŽKY z novín a časopisov
- na výstrižku takisto označíme prameň – bibliografický záznam (do kartotéky, resp. obalov) 

6) KONSPEKT (výťah)
- z lat.: „krátky prehľad“
- krátky, výstižný výťah (výpis) podstatných častí obsahu diela
- zachytí obsah celého článku alebo diela
- musí dodržať logickú a kompozičnú štruktúru textu
- forma (grafika) > závisí od jednotlivca – prehľadná
- šetrí čas študujúceho > neodpisuje sa text doslova - selektuje informácie 
(používa napr. skratky, farby, iný typ písma)

7) OSNOVA 
- najstručnejší, najprehľadnejší záznam obsahu textu
- obsahuje základné, tzv. kľúčové pojmy (slová, slovné spojenia)
- využíva zvyčajne neslovesné jednočlenné vety
- píšeme ju po prečítaní textu, resp. pred tvorbou textu – slohové práce
- forma – závisí od obsahovej a kompozičnej náročnosti textu
I., II., III. III. a) b) c) 

8) TÉZY (sylaby)
- prinášajú stručné, veľmi zhustené hlavné myšlienky odborného diela alebo prednášky
- VŠ – prednáška s dopredu vypracovanými tézami > študenti si nemusia robiť tak podrobné poznámky

Citácie

skrátené označenie citovaného zdroja- Slúži na spojenie citovaného miesta so záznamom o citovanom zdroji. Tento záznam je potom položkou v zozname bibliografických odkazov.

Presná citácia – uviesť napr. vo svojej práci presné výroky, doslovné myšlienky a vety cudzej osoby.

Voľná citácia- využíva sa v rečníckych a publicistických textoch, pri ktorých sa neuvádza autor či dielo, z ktorých citovaný text pochádza.

Doslovná citácia – doslovne uvedený cudzí výrok, s bibliografickým záznamom. Graficky sa odlišuje od ostatného textu – napr. použitím úvodzoviek.

Parafráza

voľné spracovanie nejakej cudzej predlohy. Reprodukcia cudzích myšlienok, voľná obmena toho, čo bolo povedané, prípadne napísané.

Bibliografický zápis

výber najdôležitejších prvkov z literárnych alebo umeleckých, prípadne vedeckých diel. A ich použitie v texte.

Požiadavky slovenskej štátnej normy na vybrané písomnosti administratívneho štýlu

ADMINISTRATÍVNY ŠTÝL: oficiálne, úradné vzťahy medzi ľuďmi, inštitúciami, štátnou správou a samosprávou => je upravený ustálenými predpismi – NORMAMI

Typickým znakom verejnej písomnej komunikácie je jej stereotypná forma, ktorá je schematizovaná a má často podobu predtlačených formulárov alebo šablón (daňové priznanie, rodný list, zmluva, dotazník...)

NORMY ADMINISTRATÍVNEHO ŠTÝLU:

• STN 01 6910 - Pravidlá písania a úpravy písomností(1999) => normu vydal Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
• STN 88 6101 – Predtlač listových papierov a úradné a obchodné listy

PRÍKLAD Z STN PRAVIDLÁ PÍSANIA A ÚPRAVY PÍSOMNOSTÍ

Zásady písania adries Adresa adresáta

1. adresa sa píše rovnakým typom písma rovnakej veľkosti,
2. všetky riadky adresy sa píšu od ľavej zvislice (PSČ sa nevysúva),
3. riadkuje sa rovnomerne, prázdne riadky sa do adresy nevkladajú,
4. v adrese sa nepoužíva podčiarkovanie, tučné ani riedené písmo,
5. na konci riadkov sa nepíše interpunkčné znamienko (okrem bodky za skratkou),
6. ak sú na jednom riadku dva rôznorodé údaje, oddelia sa čiarkou,
7. PSČ sa píše v rovnakom riadku ako názov dodávacej pošty,
8. medzi PSČ a názvom dodávacej pošty sú dve medzery,
9. v mestách s viacerými dodávacími poštami sa uvádza aj číslo príslušnej dodávacej pošty (arabskou číslicou za názvom pošty),
10. v adresách do cudziny sa píše názov dodávacej pošty a názov krajiny určenia s veľkými písmenami.

Niekoľko zásad správneho formátovania dokumentov

• Bodka, výkričník, otáznik, čiarka, bodkočiarka a dvojbodka sa píše tes­ne za príslušným slovom bez medzery (Ahoj!).
• Pomlčka: medzery z pravej aj ľavej strany (Ja - ty) - (pomlčka na konci riadka, na začiatku ďalšieho riadka sa nepíše).
• Spojovník: bez medzier sprava aj zľava a má inú funkciu ako pomlčka (modro-čierny).
• Úvodzovky: medzera sa nedáva ani pred pravé, ani za ľavé úvodzovky („bohatý“).
• Zátvorky: priliehajú tesne bez medzier k výrazu alebo vete v zátvorkách. Platí to pre všetky typy zátvoriek {123}.
• Lomka: na vyjadrenie podielu a medzi variantnými údajmi bez medzier (1/2); na oddeľovanie veršov v súvislom texte sa píše s medzerami z oboch strán.
• Medzera sa kladie:
• medzi slová a medzi vety, za posledné interpunkčné znamienko,
• pred pomlčku i za ňu, za skratky, za značky atď.

CIEĽAVEDOMÉ MASOVÉ PÔSOBENIE NA ADRESÁTA JAZYKOVÉHO PREJAVU

Propagácia

verejné oznamovanie niečoho s cieľom dostať daný produkt, službu do povedomia verejnosti.

Propaganda

rozširovanie myšlienok s cieľom získať prívržencov, často s použitím dezinformácií- cieľom je zmena názorov, postojov a konania.

Agitácia

verejne, individuálne aj hromadné (často násilné) presviedčanie ľudí o niečom.

Dezinformácia

zámerná, účelne vytvorená chybná informácia- chce mýliť, zavádzať adresáta. Dezinformácia je chybná informácia, vedúca k nesprávnym záverom alebo rozhodnutiam.