Náučný štýl

Jazykové prejavy náučného (odborného) štýlu sa využívajú všade tam, kde treba sprostredkovať odborné informácie a vedecké poznatky. Preto sa v náučnom štýle najviac zo všetkých jazykových štýlov prejavujú vplyvy vedecko-technického rozvoja. V dôsledku toho zaznamenávame v náučnom štýle slovenčiny neustály príklon k svetovému trendu internacionalizácie a formalizácie vyjadrovania.
 
Internacionalizáciou vyjadrovania rozumieme to, že pri odbornom vyjadrovaní sa čoraz častejšie stretávame s textami, ktoré nemajú podobu ucelených, starostlivo štylizovaných viet, ale podobu vzorcov, tabuliek a schém. Orientujeme sa v nich len pomocou stručných hesiel, nadpisov v riadkoch a stĺpcoch. Toto rozbíjanie a zjednodušovanie vetnej skladby je funkčné z hľadiska rýchleho získavania informácií.
 
Na druhej strane sa však v náučnom štýle používajú zložené súvetia s rozličnými vsuvkami, preto majú náučné, najmä vedecké texty bohatú interpunkciu: čiarky, dvojbodky, bodkočiarky, pomlčky, zátvorky, úvodzovky. Nielen v matematickom a technickom, ale aj v jazykovednom texte sa môžeme stretnúť v jednej vete alebo odseku s troma druhmi zátvoriek (okrúhle, zlomkové, hranaté) alebo úvodzoviek (bežné – základné, jednoduché, šípkovité).
 
Vedecko-technický rozvoj prináša aj to, že rastie záujem širokých vrstiev obyvateľstva o najnovšie vedecké a technické poznatky. Prirodzene, aj vedci sa usilujú o čo najväčšiu popularizáciu, o sprístupnenie poznatkov zo svojho odboru. To vedie v súčasnosti k nebývalému rozvoju populárno-náučnej (populárno-vedeckej) literatúry, v ktorej sa zložité vedecké a technické problémy podávajú prístupnou a zaujímavou formou, teda populárno-náučným štýlom.
 
Rozdiely medzi vedecko-náučným a populárno-náučným štýlom:
 
Vedecko-náučný štýl
- termíny, knižné slová
- prísne logická kompozícia
- náročná, ale stereotypná štylizácia z hľadiska morfológie a syntaxu
- presná vedecká argumentácia a citácia alebo parafrázovanie; bibliografia
- neutrálnosť, nezaujatosť výkladu

Populárno-náučný štýl
- voľnejší výber slov
- voľnejšia kompozícia, bohatšie členenie textu na odseky
- pestrejšia, pôsobivá štylizácia, beletristické a rečnícke prvky
- voľná citácia alebo parafrázovanie bez bibliografie
- silná didaktická a presviedčacia zložka (postoj autora)

Náučný štýl sa uplatňuje v informačnom, opisnom (odborný opis, opis pracovného postupu) a výkladovom slohovom postupe.
 
Lexika náučného štýlu
- prevládajú nocionálne (pojmové) slová -  neutrálne
- terminológia: presné, jednovýznamové, ustálené názvy – termíny:

a) domáce – jednoslovné, viacslovné (združené pomenovania), zložené
b) cudzie
c) hybridné
d) doslovné preklady – kalky

- knižné slová
- skratky, značky a skratkové slová (akronymy) – napríklad: RNDr. TANAP
- multiverbalizácia – napríklad: podať návrh = navrhovať

Morfológia a syntax náučného štýlu
- ustálenie nových väzieb
- zložené prídavné mená bez spojovníka a so spojovníkom (vzťah priradenosti a podradenosti)
- enumeratívnosť (vypočítavanie), viacnásobný vetný člen
- kondenzované (zhustené) vyjadrovanie

a) menné vyjadrovanie
b) príčastia, prechodníky

- pasívum
- autorský plurál – 1. osoba množného čísla alebo neosobné vyjadrovanie
- vsuvky graficky umiestnené medzi pomlčkami alebo v zátvorke; bodkočiarky, dvojbodky
- spájacie výrazy vo vete a medzi vetami (odsekmi), napr. v prípade, že a podobne
- grafické označovanie jednotlivých odsekov teoretického náučného textu, napr. 1.0, 1.1, 1.2, 1.2.1, ...

rozličné typy zátvoriek a úvodzoviek, paragrafy v zákonníkoch, vysvetlivky pod čiarou, ...