Náučný štýl

Náučný štýl

Jazykové prejavy náučného (odborného) štýlu sa využívajú všade tam, kde treba sprostredkovať odborné informácie a vedecké poznatky. Preto sa v náučnom štýle najviac zo všetkých jazykových štýlov prejavujú vplyvy vedecko-technického rozvoja. V dôsledku toho zaznamenávame v náučnom štýle slovenčiny neustály príklon k svetovému trendu internacionalizácie a formalizácie vyjadrovania.

Internacionalizáciou vyjadrovania rozumieme to, že pri odbornom vyjadrovaní sa čoraz častejšie stretávame s textami, ktoré nemajú podobu ucelených, starostlivo štylizovaných viet, ale podobu vzorcov, tabuliek a schém. Orientujeme sa v nich len pomocou stručných hesiel, nadpisov v riadkoch a stĺpcoch. Toto rozbíjanie a zjednodušovanie vetnej skladby je funkčné z hľadiska rýchleho získavania informácií.

Na druhej strane sa však v náučnom štýle používajú zložené súvetia s rozličnými vsuvkami, preto majú náučné, najmä vedecké texty bohatú interpunkciu: čiarky, dvojbodky, bodkočiarky, pomlčky, zátvorky, úvodzovky. Nielen v matematickom a technickom, ale aj v jazykovednom texte sa môžeme stretnúť v jednej vete alebo odseku s troma druhmi zátvoriek (okrúhle, zlomkové, hranaté) alebo úvodzoviek (bežné – základné, jednoduché, šípkovité).

Vedecko-technický rozvoj prináša aj to, že rastie záujem širokých vrstiev obyvateľstva o najnovšie vedecké a technické poznatky. Prirodzene, aj vedci sa usilujú o čo najväčšiu popularizáciu, o sprístupnenie poznatkov zo svojho odboru. To vedie v súčasnosti k nebývalému rozvoju populárno-náučnej (populárno-vedeckej) literatúry, v ktorej sa zložité vedecké a technické problémy podávajú prístupnou a zaujímavou formou, teda populárno-náučným štýlom.

Rozdiely medzi vedecko-náučným a populárno-náučným štýlom:

Vedecko-náučný štýl

– termíny, knižné slová

– prísne logická kompozícia

– náročná, ale stereotypná štylizácia z hľadiska morfológie a syntaxu

– presná vedecká argumentácia a citácia alebo parafrázovanie; bibliografia

– neutrálnosť, nezaujatosť výkladu

Populárno-náučný štýl

– voľnejší výber slov

– voľnejšia kompozícia, bohatšie členenie textu na odseky

– pestrejšia, pôsobivá štylizácia, beletristické a rečnícke prvky

– voľná citácia alebo parafrázovanie bez bibliografie

– silná didaktická a presviedčacia zložka (postoj autora)

Náučný štýl sa uplatňuje v informačnom, opisnom (odborný opis, opis pracovného postupu) a výkladovom slohovom postupe.

Lexika náučného štýlu

– prevládajú nocionálne (pojmové) slová – neutrálne

– terminológia: presné, jednovýznamové, ustálené názvy – termíny:

a) domáce – jednoslovné, viacslovné (združené pomenovania), zložené

b) cudzie

c) hybridné

d) doslovné preklady – kalky

– knižné slová

– skratky, značky a skratkové slová (akronymy) – napríklad: RNDr. TANAP

– multiverbalizácia – napríklad: podať návrh = navrhovať

Morfológia a syntax náučného štýlu

– ustálenie nových väzieb

– zložené prídavné mená bez spojovníka a so spojovníkom (vzťah priradenosti a podradenosti)

– enumeratívnosť (vypočítavanie), viacnásobný vetný člen

– kondenzované (zhustené) vyjadrovanie

a) menné vyjadrovanie

b) príčastia, prechodníky

– pasívum

– autorský plurál – 1. osoba množného čísla alebo neosobné vyjadrovanie

– vsuvky graficky umiestnené medzi pomlčkami alebo v zátvorke; bodkočiarky, dvojbodky

– spájacie výrazy vo vete a medzi vetami (odsekmi), napr. v prípade, že a podobne

– grafické označovanie jednotlivých odsekov teoretického náučného textu, napr. 1.0, 1.1, 1.2, 1.2.1, ...

rozličné typy zátvoriek a úvodzoviek, paragrafy v zákonníkoch, vysvetlivky pod čiarou, ...