Všeobecné poznatky o jazyku

Všeobecné poznatky o jazyku

Vznik a vývin jazyka

• najprv bol jazyk ako abstraktný systém znakov, a potom bola reč ako nástroj myslenia a dorozumievania
• primárne: reč, sekundárne: písmo
• jazyk vzniká s rozvojom spoločnosti a práce
• prvý jazyk = prajazyk
• najrozšírenejší jazyk: čínština
• najpoužívanejší jazyk: angličtina = jazyk vedy, politiky a turizmu
• zložky jazyka:
• zvukové znaky (sami o sebe nemajú význam): fóna, fonéma, hláska, slabika
• znakové znaky (majú význam aj samotné): slovo, slovné spojenie, veta, súvetie, text)
• delenie jazykov:
  1. prirodzené – výsledok historického vývinu
  2. umelé- vznikli kvôli jednoduchšej komunikácii, na odstránenie bariér
• stredovek: latinčina
• novovek: angličtina (britské impérium)
• najnovšie dejiny (pred a po II. svetovej vojne): ruština, angličtina

esperanto – umelý jazyk poskladaný z piatich prirodzených jazykov (angličtina, francúzština, nemčina, ruština, latinčina)

KLASIFIKÁCIA JAZYKA

• základ slovenčiny: indoeurópsky prajazyk

Indoeurópska jazyková skupina

1. indoiránske jazyky: perzština, bengálčina
2. arménske jazyky
3. grécke jazyky
4. albánske jazyky
5. italické jazyky: latinčina, francúzština, španielčina, taliančina
6. keltské jazyky: bretónčina, írčina, waleština
7. germánske jazyky – dánčina, nórčina, holandčina, nemčina, angličtina
8. baltské jazyky – litovčina, lotyština, estónčina
9. škandinávske jazyky – švédčina, fínčina
10. slovanské jazyky
11. vymreté jazyky – chetitský jazyk

Slovanské jazyky

• delenie:
  1. západoslovanské: slovenčina, čeština, poľština, lužičtina: dolná, horná
  2. východoslovanské: ruština, ukrajinčina, bieloruština
  3. južnoslovanské: bulharčina, macedónčina, slovinčina, srbčina, chorvátčina
• predchodca – praslovančina
  • z najstaršieho jazyka (indoeurópskeho prajazyka) vznikla 3 zmenami = palatalizácie (tvrdosť, nosovky, zániku niektorých kmeňov)
  • mení sa prostredníctvom migrácie
  • diferencuje sa aj vďaka osídľovaniu karpatsko-naddunajskej oblasti v 6. storočí
  • ďalší vývin v 9. storočí --> vznik staroslovienčiny (jazyk) a hlaholiky (písmo, neskôr cyrilika)
• hlaholika – zložená z malých písmen gréckej abecedy, viac spoluhlások
• cyrilika – zložená z veľkých písmen gréckej abecedy, pribudli samohlásky
• -16. storočie – vznik kultúrnej západoslovenčiny, stredoslovenčiny a východoslovenčiny + slovakizovanej češtiny (J. Kollár)

Kodifikácie slovenčiny

• prvá (neúspešná): J. I. Bajza – René mládenca, príhodi a skúsenosti

1. 1787 – Anton Bernolák
   • na základe kultúrnej západoslovenčiny
   • foneticko-fonologický pravopisný princíp („Píš, ako počuješ!“)
   • kodifikačná príručka: Ortoepia
   • znaky bernolákovčiny:

• nemala ypsilony, len i,í (príklad riba)
• nebolo de, te, ne, le, di, ti, ni, li – všade mäkčene ( ďeďina)
• na konci slov nikdy ľ, len l (príklad král)
• všetky podstatné mená písané veľkým písmenom ( Otedz)
• nepozná dvojhlásky – nahrádzané samohláskami í, é ( víš)
• nepoznal v, len w (príklad woda)
• nepoznal j- písal g, vyslovoval j- (Gama)
• normálne g písal ako ğ (príklad Ğól)
• nepozná sť, píše šč (príklad ešče, ščasťi)
• nepozná ä – náhrada a alebo e (príklad Vezeň, Maso)
• Genitív s predložkou s (príklad s Adamovíc/dz)

1. 1843 – Ľudovít Štúr
   • na základe kultúrnej stredoslovenčiny
   • kodifikačná príručka: Náuka reči slovenskej
   • znaky štúrovčiny:

• zavádza v
• pozná j, g
• nepozná ä, náhrada a alebo e
• nepozná ia, ie – píše ja, je
• nepozná iu- píše ú
• nepozná é, pozná len e – výnimka: céra!
• uplatňuje spodobovanie
• nepozná y, píše i, í
• pozná de, te, ne, le, di, ti, ni, li
• nepozná ľ, píše l
• pozná ó
• plurálu mužský rod na konci –ou (príklad z chlapou)
• používa dnešné veľké písmená
• prídavné mená stredného rodu prípona –uo ( dobruo)

1. 1853 – Michal Miloslav Hodža, Martin Hattala
   • pripravená r.1852
   • kodifikačná príručka: Krátka mluvnica slovenská
   • znaky:

• zaviedli dvojhlásky
• zaviedli y, ý
• zaviedli ä, é, ľ
• označujú mäkkosť len pred ďi, ťi, ňi, ľi
• prídavné mená stredného rodu prípona é (príklad dobré)
• dvojtvary: koň – kóň alebo kôň

1. 1902 – SamuelCzambel
   • kodifikačná príručka: Rukoväť spisovnej reči slovenskej
   • znaky:

• pridáva do slovnej zásoby slová cudzieho pôvodu, veľa maďarských a nemeckých výrazov, slová s ruskými príponami
• zvyšok slovenský
• zaviedol zdvojené n pri všetkých príd. menách s príponou –ný (príklad slamenný, olovenný, sklený, peknný)
• nahradil Hattalovské historizmy novšími výrazmi (príklad dám ruce – dám ruke)

1. 1931- VáclavVážny
   • kodifikačná príručka: pravidlá slovenského pravopisu
   • znaky:

• písať foneticky: „Píš, ako počuješ!“ (príklad predsa – preca)
• niektoré zvuky prebrané z češtiny
• zaviedol bohemizmy
• niektoré slová dvojtvary- po česky aj po slovensky

1. 1940 – Nové pravidlá slovenského pravopisu
   • znaky:

• očisťovanie od českých znakov
• slovesá – 3. osoba plurál – mužský, ženský, stredný rod -y

(príklad písaly)

• predpony s, z písané podľa výslovnosti
• predložka s písaná aj v G., ak za ňou nasleduje slovo, kt. ukazuje smer zhora nadol ( zo stola na zem – so stola na zem)

1. 1953 – Pravidlá slovenského pravopisu
   • znaky:

• odstránenie nepravidelností – slovenský aj český ekvivalent, žiaden foneticko-fonologický princíp
• stabilita hláskoslovia a tvaroslovia sa posilnila

1. kodifikácie v r. 1991, 1998, 2000
   • znaky:

• písania čiarky – zdvojené spojky, podraďovacie spojky, nepravé priraďovacie súvetia
• dvojtvary a ich používanie – v rámci podstatných mien
• veľké písmená
• písanie slov osobitne a spolu
• písanie slov spolu, cez spojovník al. spolu ( červeno-čierny)