Čo je štýl a štýlotvorné činitele

Čo je štýl a štýlotvorné činitele

Vysvetlite, čo je štýl, akú úlohu zohrávajú štýlotvorné činitele. Transformujte ukážku do iného štýlu.

Štýly a štýlotvorné činitele:

Štýl je špecifický spôsob vyjadrovania, myslenia, správania, konania, príznačný pre jednotlivca, skupinu, dobu. Jazykový štýl je základný pojem štylistiky, ktorý je úzko spojený s pojmom text.

Jazykový štýl je cieľavedomý výber a využívanie výrazových prostriedkov typických pre istý jazykový prejav alebo pre istého autora.

Základné jazykové štýly sú:

1. hovorový štýl= v hovorových prejavoch prevláda komunikatívna funkcia. Má najčastejšie ústnu podobu, ale poznáme aj písomnú (súkromný list). Typická je jednoduchá stavba viet, súkromné prostredie, rozhovor medzi dvoma a viacerými osobami, priateľská komunikácia kt. je stručná a expresívna, témy blízke osobám, gestá, mimika tváre.

2. publicistický štýl= v publicistických prejavoch prevládajú komunikatívna a presvedčovacia funkcia, no i informačná, získavacia a ovplyvňovacia. Využíva sa v prostriedkoch masového šírenia informácií- v masmédiách. Cieľom tohto štýlu je vyhľadávať a spracúvať informácie o aktuálnych spoločenských javoch.

Publicistické texty informujú o faktoch, prevládajú tu neutrálne slová bez citového zafarbenia, spisovný jazyk, publicizmy (kampaň) i cudzie slová (kontrakt, kapacita). Často je tu používané klišé- slová alebo slovné spojenia kt. častým a mechanickým používaním stratili svoj pôvodný význam a pôsobia v texte ako frázy, ošúchané slová (novinárska kačica).

Europeizmy – výrazy, kt. sa nachádzajú v slovnej zásobe u väčšiny európskych jazykov. Používajú sa aj v hovorovej reči (rádio, televízia, garáž, automobil).

3. náučný štýl= v náučných prejavoch prevláda funkcia odborno- dorozumievacia. Má zvyčajne písomnú formu, adresát je neprítomný. Využíva zložitú stavbu viet, zložené súvetia. Využíva sa hlavne vo vedeckej a pracovnej oblasti. Náučné texty sú vecné, presné, jasné zaoberajúce sa jednou témou, odborná stránka textu. Úlohou náučných textov je sprostredkovať a vysvetliť poznatky v danom vednom odbore. Využíva sa tu spisovný jazyk, termíny (odborné slová- analógia, púpava lekárska).

Člení sa na:

a. teoretický NŠ: texty určené pre odborníkov kt. slúžia na sprostredko. nových poznatkov
b. populárno-náučný : texty adresované širokej kultúrnej verejnosti.

4. administratívny štýl= v administratívnych prejavoch prevláda funkcia hospodársko-správna t.j. ktorá sa využíva na komunikáciu medzi úradmi. Administratívne texty sú objektívne, neosobné, ich obsah musí byť jednoznačný a vecný, najpresnejšia úradná komunikácia. Administratívne texty prísne dodržujú spisovnú normu, sú stereotypné, majú ustálenú formu a to i v podobe formulárov či predtlačí.

Administratívny štýl je neosobný, nachádzajú sa v ňom ustálené slovné spojenia, najmä združené pomenovania (krajský úrad, podať sťažnosť)., iniciálové skratky (ŠPÚ- štátny pedagogický ústav), kancelarizmy (faktúra, výdajka), univerbizácia (rozpočtová organizácia- rozpočtovka).

5. umelecký štýl= v umeleckých prejavoch prevláda funkcia estetická, komunikatívna. Umelecké texty sa v nás snažia vyvolať city, sprostredkovať nám umelecký zážitok. Využívajú sa v nich poetizmy (tátoš, tonúť), obrazné pomenovania (slaná rosa), personifikácie (hviezdy nariekajú), mytonymie (čítať Hviezdoslava), prirovnania (nežná ako vánok), básnické prívlastky (dávna žena).

6. rečnícky štýl= v rečníckych prejavoch sa uplatňuje presvedčovacia a propagačná funkcia. Sú najstaršie, prednášajú sa hlavne na verejnosti, veľa z nich je súčasťou rodinných udalostí.

Rečnícke prejavy majú slúžiť na presviedčanie a získavanie adresáta. Používajú sa v ňom príznakové, štylisticky zafarbené, emocionálne slová, homonymá (roh: 1. zvieraťa, 2. budovy), synonymá (vyhrávať- víťaziť), obrazné pomenovania (vôňa mihalníc), antonymá (odchody, príchody). Základnými znakmi je hromadenie, opakovanie výrazov:

a. anafora: opakovanie rovnakého slova/skupiny slov na začiatku viet
b. epanastrofa: opakovanie toho istého slova/skupiny slov na konci jednej vety a na začiatku druhej vety.

Štýlotvorné činitele:

1. Subjektívne:

– povahové črty autora, jeho návyky, záľuby, temperament, citové založenie, psychický stav

– biologické faktory (pohlavie, vek)

– dosiahnuté vzdelanie

– jazykové a komunikačné schopnosti (rozsah slovnej zásoby, rozhľad)

2. Objektívne:

– téma (predmet prejavu)

– funkcia prejavu (zameranie, cieľ prejavu)

– komunikačná situácia (prostredie)

– forma prejavu (spôsob realizácie prejavu: ústny/ písomný)

– adresát- prítomný

– neprítomný

– miera pripravenosti prejavu

Jazykové prejavy:

1. ústne / písomné

2. pripravené / nepripravené

3. monologické / dialogické

4. verejné / súkromné

5. adresát prítomný / neprítomný