Rozdelenie viet podľa modálnosti

Rozdelenie viet podľa modálnosti, ich typické znaky

Typy súvetí

veta – je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá, napr. Naša mama varí. Prší? Áno.

Rozdelenie viet podľa modálnosti (obsahu):

a.) oznamovacia – obsahuje oznam. Na konci vety píšeme bodku. napr. Pôjdem spolu do školy.

b.) opytovacia – obsahuje otázku, na niečo sa pýtame alebo zisťujeme. Na konci vety píšeme otáznik. napr. Pôjdeš dnes so mnou do školy?

c.) rozkazovacia – obsahuje rozkaz, napr. Poď sem! alebo zákaz, napr. Nerob! Na konci píšeme výkričník.

d.) želacia – obsahuje želanie, aby sa niečo stalo, napr. Bodaj by to tak bolo. alebo nestalo, napr. Nech len nespadne! Na konci píšeme výkričník alebo bodku.

e.) zvolacia – obsahuje citové pohnutie (strach, radosť atď.). Na konci zvyčajne píšeme výkričník. napr. Tak sa mi to páči!

Zložená veta – súvetie

Spojenie dvoch alebo niekoľkých jednoduchých viet, ktorými sa vyjadruje jediná zložitá myšlienka.

1. jednoduché súvetie – obsahuje dva prisudzovacie sklady, napr. Jano sadol do auta a odišiel.

2. zložené súvetie – obsahuj viac ako dva prisudzovacie sklady, napr. Mama vedela, že príde, lebo mu verila.

Priraďovacie súvetie –  zložené z dvoch formálne rovnocenných hlavných viet, ktoré sa spájajú priraďovacími prostriedkami

a.) zlučovacie (a) – Najprv sa zasmiali deti a potom sa zasmial aj učiteľ.

b.) stupňovacie (ba) – Vlastníctvo pustoší dušu človeka, ba mení ho na otroka.

c.) odporovacie (ale) – Dobré zrno zostane, ale plevu uchytí vietor.

d.) vylučovacie (alebo) – Hlasujete za mier alebo ste za vojnu.

e.) dôsledkové (preto, teda) – Lož má krátke nohy, preto ďaleko neujde.

f.) dôvodové (veď, totiž) – Išiel som s nimi, cesta bola totiž klzká.

Podraďovacie súvetie

– spája sa v ňom do jedného celku hlavná veta a vedľajšia veta. Hlavná veta je tu nadradená, vedľajšia podradená. Tejto vedľajšej vete môže byť podradená ďalšia vedľajšia veta.

Vety v tomto súvetí bývajú spojené:

a.) podraďovacími spojkami – že, aby, keď, kým, keby, pretože, lebo, ...

b.) vzťažným zámenom – kto, čo, aký, ktorý, čí, ...

c.) zámennou príslovkou – kedy, kde, kam, odkedy, odkiaľ, ...

Podľa toho, ktorý člen hlavnej vety sa vyjadruje vedľajšou, rozdeľujeme vedľajšie vety na:

a.) podmetové – Prišlo mu na um, či nezabudol zamknúť.

b.) prísudkové – Jánošík bol taký, že ho 7 regimentov neprevládalo.

c.) predmetové – Chorý videl, že u lekára musí dlho čakať.

d.) prívlastkové – Prebudil ho hrmot, ktorý sa ozýval z chodby.

e.) doplnková – Matka ju našla, ako plače.

f.) príslovkové – Strela letí, kam je namierená.