Pondelok, 29. mája 2017, meninyVilma, zajtra Ferdinand
Dnes prezretých 25618 študentských prácOnline: 2966 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Slohové postupy a útvary - porovnanie

Autor: Dievča anika (22)
Typ práce: Maturita
Dátum: 11.03.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4940 slov
Počet zobrazení: 90155
Tlačení: 1496
Uložení: 963
SLOHOVÉ POSTUPY A ÚTVARY
Slohový postup - spôsob, akým je text vytvorený, aké prostriedky používa, na čo zameriava svoju pozornosť (napr. na príbeh, vlastnosti, informáciu, súvislosti medzi javmi a pod.): rozprávací slohový postup, opisný slohový postup, informačný slohový postup, výkladový slohový postup.
Slohový útvar je výsledný text, ktorý vznikne použitím nejakého slohového postupu napr. ak použijeme opisný slohový postup, môžeme vytvoriť slohový útvar - statický opis.
 
ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP
-  má vyrozprávať jedinečnú udalosť, príbeh v nejakej časovej postupnosti (hojne využíva slovesá)
Útvary rozprávacieho s.p.: bájka, povesť, rozprávka, poviedka, novela, román...
 
OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP
-  má zachytiť vlastnosti predmetu, osoby
-  hojne využíva prídavné mená
Útvary opisného s.p.:
1. opis: a. statický - opisuje objekt bez pohybu
a. dynamický - opisuje objekt v pohybe alebo popisuje nejakú činnosť, napr. opis pracovného postupu
 
a. jednoduchý - opisuje vlastnosti objektu bez výraznejšieho štýlového zafarbenia
b. umelecký – náladový - využíva umelecké jazykové prostriedky - poetizmy, trópy, figúry...
c. odborný - pracuje s objektom metodickým, vedeckým spôsobom a používa odborný jazyk
2. charakteristika - opisuje vlastnosti osoby:
a. priama charakteristika - vlastnosti človeka priamo pomenuje
b. nepriama charakteristika - zobrazuje vlastnosti cez ich prejavy, správanie človeka
 
a. vonkajšia charakteristika - zachytáva výzor, vzhľad človeka
b. vnútorná charakteristika - všíma si charakter, povahu osoby
3. karikatúra -je to vlastne zvláštny druh charakteristiky, všíma si najmä záporné vlastnosti a slabosti, ktoré zveličuje až do humornej podoby, má poukázať na isté črty, prípadne ich zosmiešniť
 
INFORMAČNÝ SLOHOVÝ POSTUP
-  uvádza fakty, údaje, informácie, odpovedá na otázky čo?, kde?, kedy?, ako?
-  často využíva číslovky, vlastné mená
Útvary informačného s.p.:
1. správa - stručne, vecne, aktuálne, objektívne informuje o udalosti, ktorá sa stala a jej okolnostiach
2. oznámenie - stručne, výstižne informuje o budúcej udalosti
3. úradný list, žiadosť, objednávka - stručne, presne vyjadruje, čo je jeho úlohou (žiada, objednáva atď.)
4. interview, pozvánka, inzerát, dotazník, telegram, zápisnica, program...

VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP
-  sleduje vzťahy, súvislosti, vysvetľuje príčiny a následky
Útvary výkladového s.p.:
1. výklad - vysvetľuje, objasňuje, poučuje o nejakom probléme, sprístupňuje poznatky, má byť vecný a objektívny.
2. úvaha - zamýšľa sa, uvažuje, hľadá príčiny problémov a ich riešenia, argumentuje, je subjektívna, môže používať umelecké prostriedky.
3. referát - stručne, pomocou základných faktov, uvádza poslucháča do danej problematiky
4. recenzia - hodnotí nejaké dielo, jeho kvalitu, prednosti aj nedostatky (kniha, hudba, počítačová hra, film)
5. komentár - očami autora hodnotí väčšinou udalosti zo života spoločnosti, hľadá jej príčiny, skúša predpovedať následky
6. prednáška, úvodník, diskusný príspevok...

JAZYKOVÉ ŠTÝLY
Štýl - výber a usporiadanie jazykových aj mimojazykových prostriedkov:
hovorový štýl, administratívny štýl, náučný (odborný) štýl, publicistický štýl, umelecký štýl, rečnícky štýl
 
HOVOROVÝ ŠTÝL
- v súkromnom, neformálnom, hovorenom styku, využíva hovorové aj nespisovné slová...
- žánre (útvary) hovorového štýlu: bežné rozhovory, dialógy v rodine, v okruhu kamarátov

ADMINISTRATÍVNY ŠTÝL
- využíva sa v úradnom styku, vyžaduje stručnosť, presnosť, vecnosť
- žánre (útvary) administratívneho štýlu: úradný list, žiadosť, objednávka, životopis, úradné tlačivá a formuláre, poukážka, podací lístok, poštová sprievodka a pod.

NÁUČNÝ (ODBORNÝ) ŠTÝL
- vo vedeckom a vzdelávacom prostredí, vyžaduje presnosť, objektívnosť, odborné vyjadrovanie (termíny), vedecké zdôvodňovanie, používa zložitejšie vety a súvetia
- žánre (útvary) náučného štýlu: výklad, referát, diplomová práca, prednáška, štúdia a pod.

PUBLICISTICKÝ ŠTÝL
- texty v médiách - noviny a časopisy, rádio, televízia
- používa publicizmy, skratky a značky, snaží sa informovať, o zaujímavosť a aktuálnosť
-žánre (útvary) náučného štýlu: správa, interview, inzerát, úvodník, komentár, recenzia, reportáž, fejtón a i.

UMELECKÝ ŠTÝL
- umelecké texty -básnické, prozaické a dramatické, vyjadruje subjektívny pohľad autora, jeho pocity, myšlienky, používa umelecké jazykové prostriedky, obrazné pomenovania
- žánre (útvary) umeleckého štýlu: všetky lyrické, epické a dramatické literárne žánre

REČNÍCKY ŠTÝL
-v slávnostných, verejných prejavoch pri rôznych príležitostiach
- žánre (útvary) rečníckeho štýlu: slávnostný prejav, príhovor, prívet, prednáška, diskusný príspevok
 
HODNOTENIE MATURITNÝCH SLOHOVÝCH PRÁC:
 
1. VONKAJŠIA FORMA:
- celková úprava: prepísanie práce z konceptu do čistopisu; čitateľnosť (zreteľné rozlíšenie veľkých a malých písmen, dôsledné dodržiavanie diakritických znamienok); zreteľné grafické členenie odsekov; čistota textu – bez škrtania; dodržiavanie okrajov.
 
2. VNÚTORNÁ FORMA:
- obsah: dodržanie témy; aktualizácia; používanie hodnotiacich prvkov (subjektívnosť/ objektívnosť podľa žánru)
- kompozícia: uplatnenie zodpovedajúceho slohového postupu (dodržanie žánrovej formy);
nadväznosť a logickosť textu; členenie textu na úvod, jadro, záver.
- jazyk: správne využitie slovných druhov typických pre daný slohový postup, resp. žánrovú formu
(slohový útvar); syntaktická a morfologická správnosť použitých jazykových prostriedkov
- pravopis: 0 – 2 chyby.....4 body / 3 – 6 chýb.......3 body / 7 – 10 chýb.......2 body / 11 – 14
chýb.......1 bod / 15 a viac chýb.....0 bodov
- štýl: tvorivé využitie zodpovedajúceho jazykového štýlu.
 
3. CELKOVÝ DOJEM: celkové vyznenie práce, práca by nemala obsahovať - nelogické názory, protispoločenské postoje, antihumánne a neetické názory, názory propagujúce poškodzovanie ľudského zdravia, iné.
 
ÚVAHA
 
Úvaha rovnako ako výklad sleduje vzťahy medzi javmi alebo vnútri javov.  Autor úvahy však sleduje všeobecne známe javy a subjektívne interpretuje známe fakty, vyvodzuje svoje úsudky a závery, pôsobí na city adresáta, presviedča ho, formuje jeho mienku, chce, aby sa pozrel na známu vec z nového hľadiska.
 
Základné znaky:
- patrí k útvarom výkladového slohového postupu, neprináša nové vecné poznatky, ale známe veci sa posudzujú z nového hľadiska, autor uvažuje o danom jave (nemusí ísť vždy iba o vedecký problém, ale napr. aj o spolo­čenský jav), pričom prejavuje svoj osob­ný postoj.
- osobné ladenie úvahy sa premieta do použitých jazykových prostriedkov.
- využívajú sa slová s citovým zafarbe­ním, štylisticky príznakové slová, obrazné pomenovania, synonymá a antonymá, zaují­mavo utvorené slová, hodnotiace častice, ba aj citoslovcia.
- spravidla sa nevyužívajú odborné termíny a slová cudzieho pôvodu známe len odborníkom z istej oblasti, taktiež sa využívajú básnické prostriedky: Rečnícka otázka: nasleduje priama odpoveď. Rozvažovacia otázka: naznačuje myšlienkový postup autora. Básnická otázka: utvára miesto pre polemiku, nenasleduje po nej odpoveď. Zvolacie vety: umocňujú expresivitu.
- v úvahe sa na rozdiel od výkladu využívajú všetky druhy viet podľa komunikačného zámeru, striedajú sa vety s rozličnou dĺžkou, nedokončené vety s dlhými súvetiami.
 
Kompozícia úvahy:
Úvod: vychádza z určitých faktov, ktoré jasne pomenúvajú, alebo z istého, často všeobecného problému. Na začiatku úvahy môže byť otázka a niekedy forma otázky spisovateľ zopakuje názov.
Jadro: dané fakty pisateľ hodnotí, zaujíma k nim svoj postoj.
Záver: pisateľ dokazuje tvrdenie, argumentuje, vyvodzuje závery alebo necháva problém otvorený.
 
Pri hodnotení sa dôraz sa kladie na:
-  využitie syntaktických prostriedkov (napr. jednočlenné vety, príčinno-následkové vety, slovosled, rôzna modálnosť a dĺžka viet), tvorivé využitie lexiky všetkých štýlov (vyšší, stredný, nižší),
-  subjektívnosť (použitie 1. os. sg alebo 1. os. pl.), využívanie hodnotiacich výrazov,
-  originálnosť, nie frázovitosť.
Dobrá rada: Pri písaní úvahy sa zamerajte v prvom rade na svoje osobné pocity. Píšte úprimne o vlastných názoroch, hovorte sami za seba, rozprávajte tak, ako to cítite. Z dobrej úvahy sa musí dať vyčítať osobnosť autora.
 
Ukážky:
1. Osobný kontakt versus moderná technika
Človek, ktorého my, ľudia, považujeme za najdokonalejšie stvorenie na Zemi, menil svoj vzhľad od
najstaršieho prapredka po dnešného tvora so skrivenou chrbticou, umelým srdcom, očnými šošovkami
a ochabnutým svalstvom. Krásny, silný živočích spred tisícročí sa stal slabým, neduživým, ale silným
svojimi vedomosťami o sebe, svete, vesmíre. Prapodstatou tejto zmeny bola výmena informácií, komunikácia. Najskôr len hrdelné škreky, neskôr reč a jazyk.
Spomínam si na dovolenku na Islande. Zastavili sme v kempe – v okruhu osemdesiatich kilometrov
žiadne ľudské sídlo. Založili sme vatru. Na stole sme rozložili prenosný počítač, pripojili digitálny fotoaparát, vytriedili obrázky, ktoré sme urobili počas dňa. Stačilo pripojiť mobilný telefón a cez internet sme poslali najkrajšie zábery našim známym. Predstavujem si Kelta, Asýrčana, Tatára, ktorý by mohol sledovať túto situáciu. Chápal by asi iba ten rozložený oheň. Pravdepodobne by začal uctievať nového, mocnejšieho boha...
Sme šťastnejší než naši predkovia? Sme šťastnejší než naši potomkovia? Neviem odpovedať na
tieto otázky. Viem však, že sa cítim dobre a som spokojný, keď sa osobne stretnem s milými a zaujímavými ľuďmi, keď ich môžem počúvať, pozorovať ich tváre, keď dotykom vieme vyjadriť myšlienku. Počítač, mobilný telefón, televízor, fax – som ešte nepobozkal, milého človeka áno.
2. Úvaha na tému svet bez chudoby
Chudobou postihnutých ľudí na svete pribúda. Počet Informácií o hladom postihnutých krajinách z rôznych príčin rastie. V súčasnosti sú častou príčinou ekologické katastrofy, ktoré naši predkovia v takom rozsahu nepoznali. Čo je ich príčinou? Globálne problémy sveta, civilizačné choroby a opäť len túžba po moci a peniazoch. Koľko by sa mohlo zachrániť ľudských životov nebyť ctižiadostivosti vedúcich osobností krajín. Táto krajina potrebuje vzdelaných ľudí a nie hlúpych zbohatlíkov. Dá sa ešte vyjsť z toho začarovaného kruhu?

VÝKLAD
Výklad sleduje vzťahy, súvislosti, vysvetľuje príčiny a následky. Výklad je objektívnym slohovým útvarom. Autor stojí nad textom, obyčajne využíva neosobné vyjadrovanie alebo autorský plurál. Základom je analýza javov, predmetov, vzťahov, argumentácia a pod.
 
Základné znaky:
- patrí k žánrom náučného štýlu.
- informačný slohový postup sa v ňom mieša s výkladom a opisom.
- podľa toho, či prevláda informácia alebo výklad, referát buď' vecne a obšírne informuje o výsledkoch vedeckého výskumu, alebo vysvetľuje dosiahnuté vedecké riešenia a postupy.
- cieľom je objektívne vysvetliť neznámy jav, rozšíriť nový vedecký poznatok; je určený všeobecnému adresátovi, preto je sloveso najčastejšie v 3. osobe nominatívu
- používa sa v ňom veľa odborných termínov.
 
Pri vysvetľovaní sa používajú základné postupy logického myslenia, ako sú indukcia, dedukcia, argumentácia, analýza (rozbor, rozklad) a syntéza (zhrnutie), ale aj analógia, komparácia (porovnávanie), konkretizácia (znázornenie), exemplifikácia (doloženie na príkladoch), aplikácia (použitie, prenesenie poznatkov), generalizácia (zovšeobecnenie) a i.
 
Kompozícia:
Úvod: známe fakty, motivačné faktory - vysvetlíme, prečo sme si vybrali istú tému alebo na čo sa v práci zameriame
Jadro:  samotné vysvetľovanie, jednotlivé tematické celky jadra sú samostatné, ale majú na seba logicky (svojím obsahom) nadväzovať.
Záver: zhrnutie výsledkov, poznaného alebo zdôrazníme význam povedaného.
 
Pri hodnotení sa dôraz kladie na:
- jasné vysvetlenie problému, používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a citátov, bibliografických záznamov ap.,
- objektívnosť(použitie 1. os. pl. alebo 3. os. sg),
- tvorivé využitie lexiky typickej pre daný jazykový štýl (odborné termíny, neutrálnosť jazyka).
 
Ukážka: Výklad o histórií čaju
Čaj sa stal natoľko obľúbený, že ho čoskoro vyhlásili za anglický národný nápoj. Postupne sa čaj rozšíril do celej Európy. Napriek tomu, že zásluhu na rozšírení čaju v Európe majú Holanďania, stal sa od roku 1790 centrom svetového obchodu s čajom Londýn. Čaj rýchlo zdomácnel aj v Amerike a v Rusku. V Amerike je známe „Bostonské pitie čaju“, ktoré bolo protestom proti britskej dani z čaju. Američania prispeli k čajovému priemyslu až v 20. storočí. Roku 1904 bol na svetovej výstave v St. Louis objavený ľadový čaj a v roku 1908 vyvinul Thomas Sullivan z New Yorku koncept čaju vo vrecúšku. V súčasnosti, keď sa do módy dostáva zdravý životný štýl, je čaj populárnejší, ako kedykoľvek predtým.
 
SLÁVNOSTNÝ PREJAV
Cieľom slávnostného prejavu je zhodnotenie významu nejakej významnej udalosti, akcie, príležitosti. Svojím obsahom a formou zvyšuje slávnostnosť chvíle.
 
Základné znaky:
- je oficiálna pripravená reč, prednesená pri rôznej príležitosti (pri gratulácii, uvítaní, pohrebe, pri oslave nejakého jubilea a pod.).
- docieli sa to používaním zvolacích viet, rečníckych otázok, citátov, metafor, synoným, prirovnaní...
- slávnostné prejavy sa členia na:
1) verejné: slávnostné - jubilejné, spomienkové, gratulačné / rámcové - privítací, otvárací, záverový, pozdravný,
2) rodinné: prejavy na sobášoch, pohreboch, pri výročiach, pri uvítaní novorodeniatok a pod..
 
Kompozícia:
Úvod: má byť stručný a pútavý, má upozorniť poslucháčov, že sa dozvedia niečo zaujímavé alebo dôležité.
Úvod označuje cieľ i obsah prejavu a záver zhrnie obsah.
Jadro: V kompozícií jadra je dôraz na vecnom odôvodňovaní a dokazovaní. Má byť nadväzné a postupné, názorné, konkrétne a zrozumiteľné.
Záver: Má byť stručný, musí priamo nadväzovať na úvod a jadro.
 
Pri hodnotení sa dôraz kladie na:
-  subjektívnosť pohľadu,  vlastné hodnotenie aktuálnych javov (subjektívno-objektívny prístup), využitie emocionálne pôsobiacich prvkov,
-  členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver), pestrá modalita viet vo vyjadrovaní,
-  parafrázovanie a citovanie, využitie okrídlených výrazov, exempiel, aforizmov, bonmotov ap.,
-  originálnosť vo vyjadrovaní, nie frázovitosť.
 
Ukážky:
1. Drahí novomanželia, Lenka a Pavol, vážení rodičia, krstní rodičia, súrodenci, príbuzní, milí priatelia a známi, vzácna svadobná rodina,  sú v živote dni, na ktoré sa nezabúda. Žiaden človek na svete nepozná krajšiu chvíľu ako je aj atmosféra svadobného obradu. Je to nádherný okamih, stáť pred oltárom a vysloviť to zázračné ÁNO, ktorým sa človek obrazne zaväzuje posvätiť svoj život, city a lásku blízkej bytosti, svojmu životnému partnerovi.
  Desiatky básnikov vždy novými a originálnejšími slovnými obrazmi opisujú ten imaginárny a nehmatateľný stav duše, ktorý nás tak povznáša a ktorý nás obohacuje nevšedným poznaním. Napriek tomu, nikto nedokáže za vás vyjadriť ten unikátny pocit, ktorým ľudia formálne, ale s nádherným súhlasným ÁNO vymieňajú slobodný život za manželský zväzok.
Manželstvo je labyrint, ktorý len ťažko nachádza východ. Ten východ by mal končiť u Boha, čo Boh spojí to, človek  nech nerozlučuje, odznelo dnes v božom chráme ako prísaha pred Bohom k vernosti a láske.  Tým ste sa stali jednou dušou, ktorá rovnako dýcha, uvažuje, miluje, ale i plače. My všetci s vami prežívame dnes váš deň, deň plný sľubov, poďakovaní, nádeje a krásy.
Milá Lenka a milý Pavol, ďakujeme vám, že môžeme byť kúskom vášho života v tom najkrajšom okamžiku vášho spoločného života.
 
2. Vážení prítomní!
Nadišiel čas, na ktorý sme už všetci netrpezlivo čakali. Čas, keď nám vyčarí úsmev na tvári najmenšia maličkosť. Čas, keď sa opäť po roku stretneme so svojimi milovanými pri hrejivom krbe a každú sekundu pocítime ničím nenahraditeľnú rodinnú lásku , to rodinné puto, ktoré nás spája. Kúzlo Vianoc už spojilo mnohých ľudí. Každý túži stráviť najkrajšie dni v roku so svojimi najbližšími a tešiť sa tak, ako sa tešia oni. Keď si teraz spomenieme na už prežité Vianoce, zaplaví nás jemný pocit nostalgie, akoby to bolo včera. Písanie listu Ježiškovi o všetkých svojich snoch, vôňa práve upečeného medovníka so škoricou, ktorá sa nesie po celom dome či šmýkanie sa na snehu. To boli a navždy budú pre nás Vianoce. Dnes sa čím ďalej tým viac vytráca tá krásna viera, že ak vydržíme celý deň bez jedla, uvidíme zlaté prasiatko, či keď budem tíško sedieť, začujem cingot zvončekov. Ale jedno stále zostáva. Zostáva to tajomné čaro v našich dušiach, chuť robiť radosť ostatným, aby sme všetci boli naozaj šťastní a po skončení sviatkov mohli povedať: „Toto boli tie najkrajšie Vianoce.“Dovoľte mi, milí prítomní, aby som vám v mene všetkých študentov zaželala pokojné a požehnané vianočné sviatky, pohodu v kruhu svojich najbližších a do nového roka veľa zdravia, energie a chuti do života.

DISKUSNÝ PRÍSPEVOK
Základné znaky diskusie a diskusného príspevku:
- organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu.
- využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva.
- autor musí zaujať postoje k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov, nadväzuje na ostatným účastníkov diskusie, neodbočuje od témy,
Kompozícia diskusného príspevku:
1.Oslovenie: ,,Vážení prítomní!“
2.Nadviazanie (súhlasné/nesúhlasné): na niektoré z predchádzajúcich príspevkov, na referát alebo na prednesený problém napr.: ,, Chcela by som nadviazať na slová, ktoré už odzneli.“/,,Nemožno súhlasiť s názorom mojej kolegyne, ktorá tvrdila...“/,,Pokladám za správne uviesť...“/,,Ako sa už hovorilo...“
3. Jadro vyjadrenie vlastného názoru na daný problém: ,,Podľa mojej mienky...“/,,Dovoľujem si tvrdiť...“/,,Nazdávam sa...“/,,Je nám známe, že ... , ale môj názor je...“
4. Poďakovanie za pozornosť.
Pri hodnotení sa dôraz kladie na:
-  vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike.
(subjektívno-objektívny prístup, použitie 1. os. sg. alebo 1. os. pl.), používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov, použitie presviedčacích prvkov (podnecujúce a motivujúce poslucháčov, napr. rečnícke otázky).
-  logickosť textu, členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie).
-  syntaktické prostriedky (napr. zložené súvetia – príčinno-následkové, dôsledkové ap., polovetné konštrukcie a i. vo výkladovej časti príspevku a pestrá modalita v úvahovej časti príspevku).
 
Ukážka:   „ Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom.“   (A. Einstein)
 
Drahí priatelia!  
Azda budete súhlasiť, ak popriem niektoré tvrdenia môjho predrečníka, ktorý vystúpil so slovami: „ Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom, “ citujúc tak A. Einsteina. Náš kolega vymenoval typy ľudí, ktorí „ srdcom takzvane nežijú.“ Uviedol nám aj niektoré príklady, pri ktorých sme miestami až onemeli od úžasu. Spomenul obchodníčku Fionu, ktorá svojimi obchodmi škodí sebe aj druhým i tenistku Andreu, pre ktorú je tenis a všetka tá sláva to najcennejšie a neberie ohľad nanič a na nikoho iného. Nezabudol ani na Róberta, milovníka rýchlych áut, ktorý sa riadi iba svojimi potrebami, rýchlu jazdu zbožňuje a vraj to robí bez srdca, bez potešenia, iba pre peniaze. Je to naozaj tak? Všetci robia niečo iba pre peniaze? Je to skutočne pravda, ako poznamenal môj kolega, že tí ľudia srdce nemajú a ani ho k svojmu šťastiu nepotrebujú?
Myslím si, že to tak nie je a čierno-biele videnie je určite scestné. A preto mi nedá, aby som nedoplnila jeho slová. Drahí priatelia, milý kolega! Naozaj si všetci myslíte, že ten tenis, obchod, rýchla jazda, že to všetko je len o peniazoch? Verím, že nie! Možno, že ide „aj“ o peniaze, ale určite robia hlavne to, po čom túžia, čo im vychádza zo srdca, a preto nikto nemá právo povedať, že tí dotyční nemajú srdce, pretože každý človek ho má. Keby ho nemali, určite by neboli šťastní. Povedzme si otvorene, že niekedy je to aj slepá závisť, keď si niekto myslí, že všetci úspešní a bohatí sú bez srdca. V jednej knihe som sa stretla s citátom, ktorý mi hlboko utkvel v pamäti a dovolím si ho uviesť, dokonca považujem za potrebné, aby som vás s ním oboznámila. Ide o slová Matky Terezy, citujem: „ Kto nemá peniaze je chudobný, kto nemá priateľov je chudobnejší, ale kto nemá srdce je najchudobnejší na svete.“ Je to určite jedna obrovská pravda. Ale kto má právo posudzovať iných? Aj v Biblii sa predsa hovorí: „ Hoď kameňom, ktosi bez viny!“ má teda niekto posudzovať ľudí podľa vzhľadu, majetku, postavenia? Vidí každý každému do srdca?
Zamyslite sa, prosím, nad tým, kým niekoho unáhlene odsúdite. Keď A. Einstein vyslovil myšlienku: „ Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom, “ určite nepochyboval, že svet takých ľudí má. Uvedomme si, že aj my medzi nich môžeme patriť!  
Ďakujem za pozornosť!  
 
CHARAKTERISTIKA OSOBY
Charakteristika je výstižný opis, zdôrazne­nie základných vlastností osoby, veci alebo javu.
 
Základné znaky:
- opis osoby (osôb) je zameraný na najvýraznejšie, najtypickejšie znaky a vlastnosti.
Charakteristika v sebe zahŕňa:
1.a vonkajšiu charakteristiku - zameraná na najtypickejšie vonkajšie znaky,
1.b vnútornú charakteristiku - zameriava sa na povahu človeka, jeho schopnosti a vlastnosti.
2.a priamu charakteristiku - ak opisujeme povahu a vlastnosti človeka priamo - pomocou prídavných a podstatných mien, pr. je múdry, šikovný, lenivý...,
2.b nepriamu charakteristiku - ak opisujeme človeka cez jeho konanie a správanie, z čoho vyplývajú vlastnosti postavy, pr. neprejdeš mu cez rozum...
 
Pomôcka k napísaniu vnútornej priamej charakteristiky:
•   Vzťah k ľuďom: je človek srdečný, ochotný, obetavý, úprimný, vnímavý, pozorný; škodoradostný, neznášanlivý, hádavý, podozrievavý,  správa sa zdvorilo, taktne, slušne, grobiansky, nevychovane...
•   Vzťah k sebe: je skromný, nenáročný, vyrovnaný, jednoduchý, zdravo ctižiadostivý; pyšný, povýšenecký, domýšľavý, nedotklivý, márnomyseľný; nesmelý, ostýchavý, neistý, kritický, sebakritický, dokáže si priznať omyl, ospravedlniť sa; neprizná si chybu, je zaťatý, tvrdohlavý, vzťahovačný; čistotný, upravený; zanedbáva zovňajšok...
•   Záujmy a schopnosti: zaujíma sa o šport, umenie, domáce práce, prírodné vedy, cudzie jazyky, hudbu; vytrvalo sa venuje svojim záujmom; často ich strieda; je plný elánu, dokáže strhnúť ostatných, iniciatívny, nadšený...
•   Vzťah k práci a povinnostiam: ako prospieva v škole, aké výsledky dosahuje v zamestnaní, pracuje samostatne, tvorivo, má organizačné schopnosti; treba ho usmerňovať, kontrolovať; je usilovný, dôsledný, snaživý, trpezlivý, sústredený, na prácu; lenivý, nesústredený, netrpezlivý, neporiadny
•   Ďalšie vlastnosti: je pesimista alebo optimista, večne nahnevaný alebo nadšený, odvážny, neohrozený, plný elánu; je veriaci, neveriaci, pochybujúci; je schopný niesť následky za svoje rozhodnutia; večne sa sťažuje, zvádza chyby na iných ...
 
Pri hodnotení sa dôraz kladie na:
-  enumeráciu vlastností osoby vo vzťahu k sebe, k obdobiu, k práci ap..
-  komplexnosť charakteristiky osoby, t. j. vlastnosti človeka z viacerých uhlov pohľadu dodržanie zvoleného kompozičného plánu.
-  syntaktické prostriedky (napr. vety s viacnásobným vetným členom), použitie prídavných mien, prísloviek; synoným, využitie štylistických prostriedkov priamej a nepriamej charakteristiky.
 
Ukážka:
V mysli sa mi vynorila jej tvár. Vedela by som ju nakresliť, hľadela som na ňu dennodenne, celé detstvo. Aj teraz som ju videla úplne detailne. Na nose zopár pieh. Dve vrásky okolo úst, keď sa smeje. Anjelské modré oči stratené v záplave hustých mihalníc. Moja malá Viktória...Nádherná tvár. A tie svetlé kučeravé vlasy! Siahali jej do polovice chrbta. Môj idol. A postava ako z časopisu. Drobná, štíhla, s vypuklým zadočkom. Typická tanečnica.
Tancovala od piatich rokov, vraj veľký talent. Všetci to hovorili. Pamätám sa, že rytmicky sa pohybovala skôr, ako začala chodiť. Bol to pre ňu ten najprirodzenejší prejav. Vždy a všade. Tancovala, aj keď jedla. Ustavične sa krútila a pohojdávala, pohmkávajúc si nejaké melódie. Naši videli, že jej tanec ide sám od seba. Rýchlo sa nechali prehovoriť od učiteľky ZUŠ a dali ju na konzervatórium do Bratislavy. Viki ledva preliezala. Inteligencia jej nechýbala, bolo to z čistej vypočítavosti. Vedela, že aj keď sa nebude učiť, na poslednú chvíľu jej to aj tak vyjde. Časom si totiž začala uvedomovať, že ľudia akosi prirodzene robia, čo si ona zaumieni. Stačí, keď sa na niekoho zahľadí nádhernými bezbrannými očami a nechá účinkovať svoj nevinný pohľad. To zabralo na každého...Na učiteľov, rodičov, chalanov...aj na mňa. Nedá sa spočítať, koľkokrát ma urazila či ponížila, aj pred mojimi kamarátmi. Napriek tomu som ju milovala a vždy jej všetko odpustila. Stačilo, keď sa na mňa pozrela tým psím pohľadom a bola som namäkko... Zaraz ma zaplavil príval lásky a ešte som si vyčítala, že ju neviem pochopiť, veď ona je ešte maličká. Od detinskosti však mala Viktória ďaleko, to som si uvedomila až neskôr.

UMELECKÝ OPIS
Citovo zafarbený, náladový opis, autor opisuje nielen pravdivo jednotlivé vlastnosti javu, ale vyjadruje aj svoj citový vzťah k opisovanému javu, používajú sa na to čo najkrajšie a najpôsobivejšie umelecké obrazy.
 
Základné znaky:
Umelecký opis využíva obrazné pomenovania, ktoré sú založené na:
a) podobnosti = metafora: škovránok - spevák výšin; sluka - posol jari; zomrel - dohorela svieca jeho života,
b) na vnútornej súvislosti (na vzťahu časti a celku) = metonymia: žiaci odišli do kina - škola odišla do kina, čítam Rúfusove básne - čítam Rúfusa,
c) na prenášaní vlastností ľudí, zvierat na niečo neživé = personifikácia (vlastnosti ľudí), animalizácia (vlastnosti zvierat): potôčik v zime zamr­zol - potôčik v zime onemel, takmer ani nedýchal, zomrel,
d) na obraznom prívlastku a prirovnaní: nebotyčné výšky, náhlivé potôč­ky, blatúchy sú ako zlaté dukáty.
 
Pri hodnotení sa dôraz  kladie na:
-  enumerácia zobrazovaných javov, dodržanie zvoleného kompozičného plánu, logické členenie textu,
-  subjektívnosť pohľadu na zobrazované javy, emocionálnosť,
-  syntaktické prostriedky (napr. vety s viacnásobným vetným členom), použitie prídavných mien, prísloviek; synoným, pestrosť použitých jazykových prostriedkov, tvorivé využitie umeleckých jazykových prostriedkov.
 
Ukážky (žiacke práce):
1. Zima je najkrajším obdobím roka. Celá krajina vtedy pokojne spí bod bielou perinou. Príroda oddychuje a čerpá sily na ďalší namáhavý rok. Vo vzduchu sa vznáša nielen mrazivý vietor, ale i atmosféra blížiacich sa Vianoc. Vymrznuté slnko svieti na biely prášok, ktorý sa vtedy čarovne zaligoce. Nehybné a spiace stromy nesú na rukách ťažkú perinu, spod ktorej vyčnievajú šišky. Listnaté stromy už v jeseni zahodili svoje šaty. Po ich holých telách tancujú vzdušné baletky. Malé krehké vločky spievajú svoju ódu na zimu.
Mráz, zimný maliar, kreslí na okná svoje krásne obrazy. Do  krásnej výtvarnej scenérie prispievame aj my. Grafickými znakmi našich topánok zdobíme hladkú prikrývku chodníkov.
Potoky a rieky sú zamrznuté. Ich zimný spánok stráži to najtvrdšie sklo. Pod  lesklým ľadom žijú ryby, ktoré netrpezlivo očakávajú príchod jari, no ešte nie je jej čas. Polia a lúky tiež oddychujú. Spia pod páperím mäkučkým ako čerstvo upečené vianočné koláčiky.
 Jednotvárnu bielu prírodu rozveseľujú snežný strážcovia svojimi dlhými červenými nosmi. Stoja vo dvoroch a strážia domy. Všetky budovy sú posypané bielou múkou. Z okien visia usmievavé striebristé cencúle ako šišky ihličnatých stromov. Šantivá zima sa s krajinou ešte chvíľu bude pohrávať...
 
2. Poznám miesto, kde sa Tribeč s Nitrou už dávno rozprávajú o tom, ako bije srdce Európy. Často o tom píšu. To srdce s tým až tak veľmi  nesúvisí, bo žiadna krv netečie ním, žiadne žily neplazia sa krajom nížinato-hornatým.
To miesto, kde sa toľko radia tí dvaja, zopár domov obkľúčila spievajúca čarovná príroda. Jej hlasy niekedy preruší obrovský rachotajúci výmysel, ktorý sa preženie po večne naháňajúcich sa  železných rovnobežkách.  Asfaltového hada plaší, na žlté polia sa však neodváži, len pomedzi domy, stromy sa plazí.
Zábavku si v ňom našla pyšná dáma – Žibrica. Ona musí byť najvyššia, aby každú zimu dovidela na lesknúce sa zrkadlá. V nich krásu jej zvýrazní kontrast polí – v zime bielych, v lete žltých, úrodných. A tie zápalkové škatuľky! Ako stráž v radoch stoja, nehýbu sa, nemôžu, poslušne čakajú, kým Tribeč neukončí dlhočiznú, dlhú poradu.
Ak toto miesto poškodí sa, Európa veľa stratí, nič jej už srdce nenavráti. Veď logika dá, aj rozum zdravý, že najvzácnejšie je srdce človeka. No zrazu neplatí to a zuby brúsi si naň čierna, zaprášená príšera.
 
3. Jeseň je čarovné obdobie plné farieb, dozrievajúcich plodov, ale aj zmien počasia. Je aj predzvesťou zimy, ktorá prináša do našich príbytkov pokoj a dni oddychu. Jeseň prichádza pomaly, po horúcich letných dňoch sa k nám vkráda so svojim chladným počasím. Okrem chladnejšieho počasia prináša aj začiatok školského roka. S príchodom jesene sa mení aj príroda. Ulice sú plné opadaného lístia, ktoré vytvárajú farebné koberce. Štebotavé lastovičky postupne čoraz viac utíchajú a odlietajú prečkať tuhú pani Zimu do teplých krajín. Ostatné zvieratká nelenia a usilovne znášajú do svojich brlohov zásoby potravy, ktoré im pomôžu prečkať mrazivú zimu. Jeseň vplýva v istej miere aj na ľudí. Dni sú čoraz kratšie, slniečka menej a aj studený vietor začína vystrkovať rožky.

BELETRIZOVANÝ ŽIVOTOPIS

V beletrizovanom životopise sa vyberajú len niektoré, podľa autora zaujímavé a dôležité údaje, autor ich nielen vymenúva, ale aj komentuje a hodnotí (teda vyjadruje svoj osobný postoj).
 
Základné znaky:
-  kombinuje sa v ňom rozprávací, opisný aj výkladový slohový postup, na zdôraznenie osobného postoja využíva všetky typy viet podľa komunikačného zámeru a slová s citovým zafarbením.
-  Cieľom je ukázať autora z iného, zaujímavého uhla pohľadu.
 
Obsah: narodenie, rodinné zázemie, štúdium, záujmy, ambície. Je na autorovi, koľko priestoru venuje jednotlivým témam. Nemusí sa začať narodením, možno použiť aj retrospektívu (ale musí byť správne začlenená do textu).
 
Pri hodnotení sa dôraz kladie na:
-  príbehovosť, originálnosť,
-  faktografickosť – umelecké zakomponovanie najdôležitejších faktov (minimálne 5), napr. narodenie, rodinné zázemie, štúdium, záujmy, schopnosti, ambície do budúcnosti ap.,
-  časová postupnosť podľa vopred zvoleného plánu, tvorivé využitie lexiky typickej pre daný jazykový štýl (najmä umelecké jazykové prostriedky).
 
Ukážky:
Najčítanejším autorom v Maďarsku je dodnes klasik maďarskej literatúry, románopisec Mór Jókai.
Narodil sa roku 1825 v Komárne. Študoval v rodisku, Pápe a nakoniec právo v Kecskeméte. Právnikom sa však nikdy nestal, lebo skôr ako si stačil otvoriť advokátsku kanceláriu, prišla spisovateľská sláva a s ňou rozhodnutie upísať svoj život literárnej tvorbe.

ROZPRÁVANIE
Rozprávanie vyjadruje osobný zážitok, vlastný príbeh, vlastné postoje.
 
Základné znaky:
- zachytáva jedinečnú udalosť, príbeh, ktorý sa rozvíja v časovej postupnosti.
- využíva slovesá (činnostné, plnovýznamové), používa sa v ňom minulý čas slovies aj historický prézent (prítomný čas použitý na minulé deje), využíva sa priama reč, oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie vety. V rozprávaní vystupujú postavy, jedna z postáv je zároveň rozprávačom, rozprávač môže hovoriť v 1. osobe sg. alebo v 1. osobe pl. , uvádza čitateľov alebo poslucháčov do prostredia a komentuje, ako prebieha dej, čo robia postavy.
- pri priamom rozprávaní rozprávame príbeh tak, ako ho vidí/cíti jedna, zvyčajne hlavná postava stvárňovaného príbehu, slovesá sú v tvare 1. os. sg. - preto takéto rozprávanie nazývame ja-rozprávanie
- ak o tom, čo prežil a cítil hlavný hrdina príbehu rozpráva, niekto iný používa tvar 3. osoby,  hovoríme o nepriamom rozprávaní alebo on-rozprávanie
- retrospektíva - postup v rozprávaní deja, kedy sa najskôr dozvieme rozuzlenie, až potom sa dozvedáme, ako k nemu došlo (najmä v detektívkach)
 
Schémy zápisov priamej reči:
•  Uvádzacia veta: „Priama reč./?/!“   Učiteľka povedala: „Sadni si, máš päťku!“
•  „Priama reč,/?/!“ uvádzacia veta.  „Sadni si, máš päťku!“ zakričala učiteľka.
•  „Priama reč,“ uvádzacia veta, „priama reč./?/!“
„Máš päťku, povedala učiteľka a ukázala na stoličku, „sadni si.“
  Reč postáv nemusíme vždy vyjadriť priamo (uvádzacou vetou a priamou rečou s úvodzovkami),niekedy ju rozprávač vyjadrí nepriamo (Hlaváčik povedal, že…) alebo polopriamo (sadni si, máš päťku, povedala pani učiteľka).
 
Kompozícia rozprávania:
Úvod - naznačenie deja. Jadro ­- obsahuje dejovú zápletku (konflikt), zauzľovanie, vyvrcholenie deja.
Záver - rozuzlenie deja (obrat).
 
Pri hodnotení sa dôraz kladie na:
-  príbeh s pointou, vnútornú stavbu epického diela (zápletka, zauzľovanie deja, vyvrcholenie deja, nečakaný obrat v deji, rozuzlenie; pri jednoduchom rozprávaní – úvod, jadro, záver, t. j. udalosť zachytená v časovom slede), pútavosť.
-  členenie textu na pásmo rozprávača a pásmo postáv rôznorodosť syntaktických prostriedkov, použitie častíc, citosloviec, rôznorodosť modálnej stavby viet, tvorivé využitie lexiky všetkých štýlov (vyšší, stredný, nižší).
 
Ukážky:
1. Poľovníci zo Slovenského raja sa vybrali na lov do Tichej doliny. Celí nedočkaví a napätí postupovali lesom. Okolo sa mihali rôzne zvery. Ktorýsi z mužov zrazu zazrel statného jeleňa. Mal krásne
parohy.  Rýchlo strhol pušku, namieril a vystrelil. Jeho výstrel nebol presný. Jeleň zmizol v kroví. Poľovník začul ešte brechot psov. Tí utekali za jeleňom , no po chvíli sa vrátili naspäť. Stratili stopu. Večer sa všetci unavení vrátili do chaty, kde prenocovali.

2. Reportér v rádiu pokračoval: „Pán Schorr je v šoku a doteraz nebol schopný vypovedať. Našla ho pani, ktorá býva v blízkosti múzea.“ Pani v mikrofóne rozrušene rozprávala o svojom zážitku. „Počula som strážnikovo volanie o pomoc. Keď som k nemu na ulici podišla, neustále ukazoval na bránu múzea. Koktal niečo o krádeži a očiach.“ Jupiter si všimol, že jeho otec pozorne počúva. „Čo si o tej veci myslíš?“ spýtal sa Jupiter.

Profesor Katz sa zasmial. „Nič zvláštne. Poznám toho strážnika. So starým dobrým Seppim Schorrom sme chodili do tej istej triedy. Už vtedy bol riadny strachopud. Pravdepodobne zaspal v službe a pre výčitky svedomia sa mu snívali nočné mory.“

Po raňajkách si Jupiter založil na chrbát plecniak, zobral z kôlne bicykel a pobral sa do školy. Cesta viedla popri múzeu. Vstupná brána bola dokorán. Jupiter zastavil a oprel si bicykel o stĺp pouličného osvetlenia. Vyšiel po schodoch ku vchodu a nazrel do haly. Nikoho nevidel. Opatrne vstúpil do múzea a rozhliadol sa. Nasucho preglgol. Stopy, ktoré objavil, boli nanajvýš čudné. Náhlivo si urobil zopár poznámok. Popoludní musí bezpodmienečne zvolať schôdzku Klubu záhad! Hodiny na radničnej veži osemkrát odbili. Jupiter sa musel rýchlo poponáhľať do školy. Chcel sa práve obrátiť a vybehnúť z múzea, keď ho zrazu odzadu chytila za hlavu ľadovo studená ruka...
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8.6)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Slohové postupy a slohové útvary Poznámky 120 slov 5.3
Slovenčina Slohové postupy a útvary (žánre) Referát 904 slov 2
Slovenčina Slohové útvary v kocke Ťahák 1145 slov 10
Slovenčina Slohové postupy Referát 264 slov 5.1
Slovenčina Ako členíme slohové postupy? Referát 261 slov 0
Slovenčina Slohové postupy Poznámky 186 slov 6.7
0.046