Vývin slovenského jazyka

Vývin slovenského jazyka

– Slovenčina ako národný jazyk Slovákov má pôvod v spoločnom jazyku všetkých slovanských kmeňov – v praslovančine.

– 863 – Cyril a Metod prišli na Veľkú Moravu – staroslovienčina, písmo hlaholika (malé písmena gréckej abecedy – minuskuly) neskôr ju nahradila cyrilika (veľké písmená greckej abecedy – majuskuly)

– 10. stor. – Slovensko sa stalo súčasťou Rakúsko-Uhorska a slovenčina ako úradný jazyk neexistovala. V období feudalizmu sa uplatňuje ako úradný jazyk latinčina. Utvárali sa tri hlavné skupiny slovenských nárečí: západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské. Na Slovensku sa síce písalo po latinsky, po česky a kultúrnou predspisovnou slovenčinou, ale široké ľudové masy sa medzi sebou dorozumievali v nárečiach.

– 1787 – prvý pokus o uzákonenie spisovnej slovenčiny – Anton Bernolák, na základe západoslovenského nárečia prijali ju iba katolíci, evanjelici používali biblickú češtinu.

– 1843 – na základe stredoslovenského nárečia uzákonená slovenčina; Štúr, Hurban, Hodža na fare v Hlbokom

– 1852 – Hatala –Krátka mluvnica slovenská – zaviedol písanie Y

– 1863 – vznikla Matica slovenská – v Martine