Lexikológia

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: sp-prace (12)
Typ práce: Maturita
Dátum: 23.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 693 slov
Počet zobrazení: 46 254
Tlačení: 1 028
Uložení: 863

Lexikológia 

Slovo – je ustálený, ako celok premiestniteľný sled hlások, ktorý má svoj vlastný lexikálny a gramatický význam.

Pod pojmom lexikálny význam slova rozumieme vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti. Slovo ho má vždy, nemôže bez neho existovať.

Sémantický trojuholník 

- vzťah medzi objektívnou skutočnosťou a jej pomenovaním sa dá znázorniť v podobe sémantického trojuholníka, ktorý zároveň zobrazuje, že človek myslí v pojmoch
 
Gramatický význam slova – schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie, do ktorých môže slovo do vety vstúpiť, ako napr. nadradenosť a podradenosť.
- vyjadrenie vzťahov medzi slovami pomocou gramatických tvarov = slová ohýbame
 
Slovná zásoba = lexika – je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie mimojazykovej skutočnosti.
 
Legenda k diagramu:
  A – archaizmy 
  P – poetizmy
  T – termíny (odborné názvy)
  C – cudzie slová
  N – neologizmy
  Pf – profesionalizmy (odb. slang)
  S – slang
  D – dialektizmy (náreč. Slová)
  Ž – žargón
  V – vulgarizmy
 
A členenie slov na základe lexikálneho významu:

- jednovýznamové slová – pomenúvajú len jednu skutočnosť, označuje ju práve jeden význam. Patria sem vlastné mená, odborné výrazy, ale aj niektoré bežné pomenovania.
- viacvýznamové slová – pomenúvajú viacero rôznych skutočností, majú viacero významov. Mnohoznačnosť slov nazývame POLYSÉMIA!

B členenie slov na základe významových súvislostí, vzťahov medzi slovami
·  Synonymá – rovnozvučné slová, ktoré majú rôznu formu, ale rovnaký alebo podobný význam. Napr. utekať, bežať
·  Antonymá = opozitá – sú protikladné slová, sú to dvojice (niekedy trojice slov) s opačným významom. Napríklad: kupovať – predávať, príchod – odchod
·  Homonymá – sú rovnozvučné slová napr. matka/rodička. Ich rovnaká zvuková podoba vznikla náhodne, bez akejkoľvek vonkajšej alebo vnútornej súvislosti.
·  Združené pomenovania – sú také ustálené slovné spojenia, ktoré nemajú expresívny charakter. Väčšina združených pomenovaní plní v jazyku funkciu termínov. Základom združeného pomenovania môže byť podstatné meno alebo sloveso, napr. šijací stroj, konať dobro, štátny úradník.
 
Univerbizácia – hovoríme o nej vtedy, ak môžeme viacslovné združené pomenovanie nahradiť jednoslovným pomenovaním. Napr. diplomová práca = diplomovka, minerálna voda = minerálka
 
Multiverbizácia – pri ktorej sa jednoslovné pomenovanie nahradí viacslovným pomenovaním. Dôvodom často býva snaha o vyššie, abstraktnejšie, pôsobivejšie pomenovanie. Využíva sa najmä v náučnom alebo publicistickom štýle. Napr. financie = finančné prostriedky, učitelia = učiteľské kruhy, darovať = dať do daru.
 
Lexikálna jednotka – ako základná jazyková jednotka lexikológie pozostáva:
-  z vonkajšej formy, ktorú tvorí rad foném, realizovaný v ústnej komunikácií  v podobe ustáleného radu hlások a v písomnom prejave v podobe grafém,
-  z vnútornej formy, ktorú predstavuje obsah slova – lexikálny význam slova
 
Slovná zásoba ako otvorený súbor slov sa spomedzi všetkých jazykovedných zložiek najrýchlejšie mení a vyvíja, citlivo reaguje na zmeny v spoločnosti. Má však pevný základ, ktorý nazývame jadro slovnej zásoby = časť slovnej zásoby, ktorá sa najmenej podriaďuje zmenám. Je stála a vyvíja sa veľmi pomaly. Do jadra slovnej zásoby patria bezpríznakové (neutrálne) slová napr. koberec, dom, písať, hore, desať. Ich funkciou je pomenúvať predmety, vlastnosti, deje objektívnej skutočnosti.

Na okraji SZ sú zastarané slová (historizmy a archaizmy), ktoré sa dnes nepoužívajú preto, že zanikli predmety a javy, ktoré pomenúvali alebo ich nahradili nové pomenovania.
 
SZ podľa geografického a sociálneho používania člení na:

- slovná zásoba národného jazyka – všetky slová daného jazyka.
- individuálna slovná zásoba – tvorí súbor slov jednotlivca a môže byť:

a) aktívna – do nej patria slová, ktoré jednotlivec nielen pozná, ale aj ich aktívne používa;
b) pasívna – patria do nej slová, ktoré jednotlivec síce pozná, ale ich v bežnej komunikácií nepoužíva. Problém sa vyskytuje hlavne pri výučbe cudzieho jazyka.
 
A Členenie štylisticky príznakových (zafarbených) slov podľa obsahu (významu)
·  Termíny = odborné názvy – jednoslovné alebo viacslovné pomenovania, ktoré nám umožňujú vyjadrovať sa presne a jednoznačne. Najmä v náučných textoch. Patria sem: a) kancelarizmy – typické slová administratívnych textov
 b) Publicizmy (žurnalizmy) slová, ktoré sú typické pre publicistické
  texty
·  Hovorové slová – ktoré používame v súkromnom prejave, sú neoddeliteľnou súčasťou hovorových textov
·  Knižné slová = básnické slová – sa nezvyknú používať v ústnej podobe, nachádzame ich predovšetkým v písomných textoch
 
B Členenie štylisticky príznakových slov podľa pôvodu
·  Domáce slová – majú domáci pôvod , väčšina sa môže používať vo všetkých typoch textov
·  Cudzie slová – sú slová, ktoré sa prebrali a aj súčasnosti preberajú z cudzích jazykov. A môžu byť:
a) zdomácnené – už ich nepociťujeme ako cudzie, patria sem niektoré nespisovné slová
b) medzinárodné slová = internacionalizmy – vyskytujú sa vo viacerých rozdielnych jazykoch. Pomenúvajú javy z oblasti politiky, kultúry, vedy a techniky. Uľahčujú medzinárodné dorozumievanie sa. Ide hlavne o termíny.
 
C Členenie štylisticky príznakových slov podľa spisovnosti
·  Spisovné slová –patria do SZ spisovného jazyka a sú kodifikované v normatívnych príručkách
·  Nespisovné slová – slová, použitie ktorých je obmedzené len na veľmi úzky okruh textov (napr. súkromný rozhovor). Patria sem:
a) nárečové slová = dialektizmy – napr. švábka, grule, bandurky
b) slangové slová – nespisovné slová, ktoré vz. často deformáciou známych slov, používa ich istá spoločenská alebo záujmová skupina.
c) Profesionalizmy – nespisovné slová, ktoré používa istá profesia, slúži na rýchle a úsporné vyjadrovanie sa.
d) Argot – tajná šifrovaná reč. Používajú ju rôzne asociálne skupiny ľudí.
 
D Členenie štylisticky príznakových slov podľa doby používania (dobovosti)
·  Neologizmy – novovzniknuté slová alebo slovné spojenia slov. Vyžaduje ich spoločenský vývoj, vznikajú hlavne pre potreby náučných, administratívnych a publicistických textov. Často sú to slová prevzaté z cudzieho jazyka, najmä z angličtiny.
·  Príležitostné slová = okazionalizmy – slová používané príležitostne. Slová vznikajú a zanikajú s aktuálnym textom.
·  Zastarané slová – sú slová alebo slovné spojenia, ktoré sa dnes už nepoužívajú, dostali sa na okraj SZ. Rozdeľujú sa na:
a) Archaizmy – sú slová, ktoré už bežne nepoužívame, pretože procese vývinu jazyka sa začali častejšie používať novšie slová – ich synonymá.
b) Historizmy – sú slová, ktoré kedysi pomenúvali hlavne predmety, povolania, ktoré dnes už neexistujú, a preto v súčasnej slovenčine nemajú synonymá.
 
E Členenie štylisticky príznakových slov podľa expresívnosti
·  Citovo zafarbené (expresívne) slová – sú slová alebo slovné spojenia, ktorými hovoriaci často vyjadrujú svoj postoj.. Expresívne slová rozdeľujeme podľa postoja  ku skutočnosti alebo k pomenovanej veci či osobe (kladný alebo záporný postoj)
a) kladný postoj
1. Zdrobneniny = deminutíva – sú expresívne slová alebo slovné spojenia, ktorými podávateľ vyjadruje svoj pozitívny alebo lichotivý vzťah k pomenúvanej realite, alebo ktoré pomenúvajú drobné veci.
2. Eufemizmy – sú expresívne slová alebo slovné spojenia slov, použitím ktorých podávateľ zmierňuje, zjemňuje svoj prejav.
3. Hypokoristiká – sú lichotivé slová s príznakom maznavosti
 
b)záporný postoj
1. Pejoratíva – hanlivé expresívne slová
2. Vulgarizmy – sú hrubé, neslušné výrazy s výrazne negatívnym nábojom, ktorým sa treba vyhýbať.

Slovníky 

Slovník predstavuje súhrnné spracovanie a obyčajne abecedné usporiadanie SZ alebo informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke.
Poznáme dva základné typy slovníkov:

- Encyklopedické slovníky
- Jazykové slovníky, ktoré rozdeľujeme na:
 
a) Výkladové slovníky – odborný opis SZ jazyka

b) Pravopisné slovníky - najrozšírenejšie slovníky, patria sem
Krátky slovník slovenského jazyka
Slovník súčasného slovenského jazyka

c) Synonymické slovníky – uvádzajú čo najúplnejší počet synonymických výrazov k jednému heslu. Patrí sem: Synonymický slovník slovenčiny a Malý synonymický slovník

d) Frazeologické slovníky – obsahujú frazeologickú jednotku a výklad ich vecného významu. Patrí sem: Malý frazeologický slovník

e) Terminologické slovníky – obsahujú odborné výrazy z rozličných vedeckých disciplín a výklad ich vecného významu. Patrí sem: Slovník jazykovedných termínov

f)  Slovník cudzích slov – veľkú časť tvoria termíny a výklad ich vecného významu. Patrí sem: Slovník cudzích slov a Krátky slovník cudzích slov

g) Slovníky správnej výslovnosti – vysvetľuje ako sa slová vyslovujú. Patrí sem: Pravidlá slovenskej výslovnosti

h) Prekladové jazykové slovníky – sú zvyčajne dvojjazyčné

i)  Etymologický slovník – vysvetľuje pôvod a vývin slov
 
Ďalšie rozlične zamerané slovníky sú napríklad: Slovníky skratiek, vlastných mien, slangových slov, slovníky prísloví a porekadiel, obrázkové slovníky.

Tvorenie slov

Jedným z najdôležitejších spôsobov obohacovania SZ je tvorenie slov. Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spôsobom tvorenia slov, sa nazýva, náuka o tvorení slov.

Etymológia –
je náuka o pôvode slov, ich prvotnom význame a príbuznosti.
 
Slovotvorný postup – je spôsob tvorenia nových slov. Nové slová sa tvoria odvodzovaním, skladaním, kombináciou odvodzovaním a skladaním a skracovaním. Najproduktívnejším spôsobom tvorenia slov je odvodzovanie.
 
Charakteristika jednotlivých slovotvorných postupov

Slovotvorný postup

Príklad

1. odvodzovanie
Prie-beh, múť-iť, po-zem-ský

2. skladanie
Dobr-o-druh, zem-e-pis

3. kombinácia odvodzovanie + skladanie
Cest-o-pis-ný, ne-každ-o-den-ný

4. skracovanie
ZOH, SR, sitcom, napr.

1. o odvodzovaní hovoríme, ak sa zo základného slova pripojením slovotvorného formátu utvorí nové, odvodené slovo
 
2.o skladaní hovoríme, ak sa spojením dvoch (alebo viacerých) slovotvorných základov utvorí nové slov
 
3. veľa slov vzniká kombináciou – odvodzovaním a skladaním
 
4. Skracovanie je spôsob tvorenia nových slov zo skrátených častí skracovaných slov, pričom lexikálny význam slov sa nemení. Vznikajú tak:
a) administratívne skratky – píše sa za nimi vždy bodka, vyslovujú sa neskrátené!!
b) iniciálové skratky – tvoria sa z iniciál (prvých písmen)
c) skratkové slová – vznikajú spojením začiatočných hlások alebo slabík viacslovného názvu
d) ustálené značky – napríklad – km, kg, dm = za nimi sa nikdy bodka nepíše !!! vyslovujú sa neskrátené!!
 
Ďalšou formou tvorenia slov je univerbizácia a multiverbizácia.
Univerbizácia - z viacslovného pomenovania vzniká jednoduché. Vyskytujú sa v hovorovom štýle. Minerálka - minerálna voda, lieskovce - lieskové orechy.
Multiverbizácia - Z jednoslovného pomenovania vzniká viacslovné. V odbornom štýle
Kontrolovať = vykonať kontrolu, súťažiť = zúčastniť sa súťaže.
 
Frazeologizmy = frazeologické jednotky – sú ustálené slovné spojenia s obrazným a nerozložiteľným významom, ktorý je často expresívny. Napr. vziať nohy na plecia, hrať otvorenú hru, streliť capa.
 
Príslovia – ustálené slovné spojenia, ktoré majú konštrukciu vety, prípadne súvetia. Sú stručným vyslovením ľudového názoru na nejakú skutočnosť, vyjadrujú ľudovú múdrosť z nich vyplýva ponaučenie. Napr. Kto je skúpy, ten je hlúpy. Všade dobre, doma najlepšie.
Najčastejšie ich využívame v hovorovom a umeleckom štýle, pretože obohacujú náš prejav. Nevyskytujú sa v náučnom štýle, pretože by pôsobili rušivo.
 
Porekadlá – sú obrazným pomenovaním, ktoré sú blízke prísloviam, ale nevyplýva z nich ponaučenie!!! Napr. Akoby hrach na stenu hádzal. Dostal sa z blata do kaluže.
 
Pranostiky – ustálené slovné spojenia, ktoré predstavujú ľudové skúsenosti z dlhodobého pozorovania prírodných javov a počasia. (dlhodobé predpovede počasia spojené s kalendárom). Napr. Katarína na ľade, Vianoce na blate. Studený máj v stodole raj.
 
Prirovnania – spojenia slov založené na podobnosti rozličného druhu (farba, veľkosť, činnosť). V bežnej jazykovej praxi a v umeleckej literatúre sa tvoria nové (aktuálne) prirovnania. Opakovaným používaním sa z nich môžu stať ustálené slovné spojenia. Sú to hlavne tie, ktoré zdôrazňujú a zveličujú nejakú vlastnosť predmetu, napr. ostrý ako britva, chrániť ako oko v hlave, červený ako paprika.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.020