Tvorba písomného a ústneho prejavu

Štýlotvorné činitele:

autor (subjekt- individuálne vlastnosti) téma (podnet) funkcia (cieľ: informovať, vysvetliť, presvedčiť, mobilizovať (k činnosti), citovo zapôsobiť) situácia (prostredie – verejné, súkromné, jazyková forma- písomná, ústna, adresát)

Slohový (štýlový) proces:

Objasníme si tému, funkciu a situáciu svojho prejavu. Napr. o Kolumbovi (predmet prejavu) sa na schôdzke ekonómov sústredíme na ekonomický význam jeho objavných ciest (téma), do populárneho časopisu budeme písať napr. o vzťahu Kolumba k svojim synom, a do detského časopisu o dobrodružných príhodách z plavieb. Vyberieme fakty a informácie potrebné pre tému. Usporiadame ich podľa logického postupu – osnovy.

Osnova je najstručnejší a najprehľadnejší záznam obsahu textu : v bodoch, heslách, (menných) vetách. Jednotlivé heslá (body) osnovy obsahujú zväčša základné, tzv. kľúčové pojmy (slová a slovné spojenia) textu. Forma osnovy závisí od obsahovej a kompozičnej náročnosti textu.

Rozpisujeme myšlienky do viet, pričom sa príliš nezdržiavame pri jednotlivých slovách – píšeme koncept (prvopis). Upravujeme, zlepšujeme koncept. Vety dopĺňame alebo skracujeme, spájame alebo rozdeľujeme, meníme poradie viet alebo odsekov, upravujeme (spájame alebo rozdeľujeme) odseky, vyberáme najpresnejšie slová a najvhodnejšie synonymá. Usilujeme sa vyjadriť myšlienky čo najprimeranejšie a najvýstižnejšie, v logickej nadväznosti. Táto etapa je najdôležitejšia, preto jej venujeme najviac času a pozornosti. Koncept prepisujeme načisto – čistopis. Kontrolujeme pritom pravopisnú a gramatickú správnosť, úpravu a čitateľnosť písma (používame pravopisnú príručku alebo slovník).