Štvrtok, 23. februára 2017, meninyRoman, Romana, zajtra Matej
Dnes prezretých 1730 študentských prácOnline: 627 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Porovnanie stredoveku a humanisticko-renesančného človeka

Autor: Dievča babuska (21)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1489 slov
Počet zobrazení: 1912
Tlačení: 128
Uložení: 160

Porovnanie stredoveku a humanisticko-renesančného človeka

- Vymenujte znaky stredovekej literatúry.
- Charakterizujte legendu ako jeden z typických stredovekých literárnych  žánrov.


 

STREDOVEK

 
1.spoločnosť
 

feudálna  -feudáli (šľachta, vlastníci pôdy)
-vazali (nevoľníci, poddaní)
základy dedičných monarchií

2.náboženstvo

monoteistické – kresťanstvo  (jeden Boh)

3.literatúra
a)téma
b)žánre epické
 
 
 
c) žánre lyrické  d) žánre 
  dramatické
 

 
- náboženské – biblické
- EPOS (Tristan a Izolda, Pieseň o Cidovi, Slovo o pluku Igorovom, Pieseň o Niebelungoch)
- LEGENDA – príbehy o svätcoch s dôrazom na zázraky
 
- NÁBOŽENSKÉ PIESNE
 
- biblické hry: -adventné (narodenie Ježiša Krista)
-pašiové (úmrtie Ježiša Krista)

4.jazyky
 

latinčina
V závere národné jazyky

Typické znaky stredoveku:
LEGENDA- typický stredoveký žáner
- znaky legendy v ukážke:
  - idealizácia
  - zázraky (anjel)
 - askéza – odopieranie spánku
  - zázraky (anjel)
  - práca
  - modlitby

ORA ET LABORA
(Modli sa a pracuj)

Európska stredoveká literatúra  (5. – 15. st.)
-  ZNAKY:
o univerzálnosť
o teória o nemenlivosti poriadku sveta – scholastika
o jazyk – latinčina
o imitácia Biblie– napodobovanie
o nadprirodzené poňatie sveta
o alegória, symbolika
o idealizované typizovanie – svätec, rytier (ustálené vlastnosti)
o rétorika – ornamentálnosť
o synkretizmus (kríženie lit. druhov – lyrika s epikou)
o literatúra náboženská (charakteristika legendy ako žánru), svetská (eposy)
o Transcendentálnosť- náboženský svetonázor – vieru v boha a v božský nadzemský svet
o Imitácia – napodobovanie  náboženských textov
o Topika – zaužívané často používané prvky, ktoré sa prenášali  z diela do diela, stali sa ustálenými prvkami.
o Teória o nemenlivosti poriadku sveta – o existencii trvalých právd a životných princípov.
o Alegória a symbolika – symbolika čísel, zvierat...
o Anonymita – diela bez autora často aj bez názvu.
o Ornamentálnosť – ozdobnosť štýlu.
o Idealizované typizovanie –dôležitý postup pri opise postáv, javov a vecí.
o Idealizovaný typ – má ustálené a tradičné vlastnosti.
o Synkretizmus-kríženie literárnych druhov
o Zmysel všetkého s aurčuje vzťahom k vyššiemu poridku, nadpozemskému svetu a k Bohu.
o Nie je psychologické motivovanie deja –príbehy sa chápali ako objektívne dané a nezávislé od človeka.
 
Náboženská literatúra
- hrdinom bol svätec, oslavoval sa ako vzor kresťanstva, Vyznačoval sa silnou vierou, askézou (striedmosťou, skromnosťou), múdrosťou a robil zázraky.
-zdôrazňovala kresťanské cnosti
-najrozšírenejšie boli piesne,kázne,legendy, hagiografie, exemplá(krátke rozprávania o kladných alebo záporných vlastnostiach človeka), mystériá (náboženské drámy)
 
Svetská literatúra- hrdinom  je šľachtic, rytier, bojovník, vlastenec. Je oddaný vlasti a panovníkovi.
-hrdinská veršovaná epika, dvorná lyrika(rytierske eposy), satirické poviedky, svetská dráma
 
 
LEGENDA O SVÄTOM SVORADOVI A BENEDIKTOVI
autor: Maurus
 
· obdobie: 11. storočie
· námet: príbeh Svorada (Andrej) – pustovník, a jeho žiaka Benedikta
· DEJ:
o Zobrazuje udalosti zo života oboch mníchov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I. Svorad vstúpil do benediktínskeho kláštora na Zobore pri Nitre a neskôr odišiel do pustovne na Skalku pri Trenčíne, kde klčoval les, zachovával pôst a trýznil sa. Jeho žiakom a spolupustovníkom bol Benedikt. Zomrel krátko po Svoradovi, keď ho zbojníci v nádeji, že má peniaze, zabili a hodili do Váhu. Telo našli až po roku neporušené. Sú pochovaní vedľa seba. Za život hodní nasledovania boli vyhlásení za svätých. Oboch pochovali v Nitrianskej bazilike. Čoskoro po smrti sa stali známymi a s ich menom sa spájali zázraky a začali ich ctiť ako svätcov.
o legenda idealizuje najmä Svoradovu osobu.
o Maurus tu využil aj ľudové podania.
o legenda je stručná okrem neveľkého úseku lyrizovanej prózy, kde sa píše o Svoradových cnostiach, väčšia časť sa vyznačuje jednoduchým hovorovým štýlom.
 

- Uveďte základné znaky literatúry v období humanizmu a renesancie.

Humanizmus a renesancia v európskej literatúre (začiatok 14.storočia – začiatok 17. storočia)
-  prechod od stredoveku do novoveku → 18 st.
-  turecké nájazdy,hladomory, vojny, objavy, rozvoj námorníctva, cesty do Indie, kníhtlač, inkunabuly (prvotlače), ďalekohľad, kompas, pušný prach, delo, rozvoj miest, vlády sa ujíma buržoázia, mešťania
 
-  Renesancia-renesaince-obroda, znovuzrodenie
-  Humanizmus-hummanus –ľudsky
 
-  epigramy, satiry, lyrická, ľúbostná poézia, poviedky, krátka próza, dráma (tragédia, komédia), román
 
-  návrat k ANTIKE
  antropocentrizmus – už nie je v popredí Boh, ale človek
 individualizmus – každý človek je iný, má iný svet, ľuďmi hýbu ľudské vášne
  senzualizmus – zmyslové pôžitky, priblíženie zmyslov, svet zmyslov tu
 pozemský život – láska k životu
- láska k žene
-  rozvoj vedy a techniky
prírodné vedy – Kopernik: heliocentrizmus


Humanizmus

Renesancia

začiatok, antika

originalita, pokračovanie antiky

latinčina

národné jazyky

okrem iného sa rozvíjal aj anglický jazyk.
 
-  ZNAKY HUMANIZMUS:
· „ľudský“ – obroda človeka v duchu antických ideálov
· napodobňovanie diel antických autorov
· latinský jazyk
· vedecký alebo príležitostný charakter diel
· rečnícky štýl
-  ZNAKY RENESANCIE
o „obroda, znovuzrodenie“ najmä antických ideálov – obhajuje právo človeka na šťastné prežitie života
o problémy pozemského sveta
o hrdina – obyčajný človek (kladné i záporné vlastnosti, už nie iba ideál)
o individualizmus
o láska k prírode
o senzualizmus, racionalizmus, hovorový štýl
o diela písané v národných jazykoch
-talianska literatúra: Dante Alighieri – Božská komédia (epická báseň)
-anglická literatúra: Wiliam Shakespeare – Hamlet, Kráľ Lear, Rómeo a Júlia
 
Najvýznamnejší anglický dramatik : William Shakespeare
 SKROTENIE ZLEJ ŽENY – komédia plná rozmaru a skrytej irónie, adaptácia ľudového motívu, ktorá hovorí o vytváraní partnerských vzťahov medzi seberovnými
 OTHELLO – renesančná tragédia o láske, žiarlivosti, pomste a dôverčivej závislosti, skladá sa z 5 dejstiev
 RÓMEO A JÚLIA – tragédia, príbeh nešťastne končiacej lásky milencov, ktorí pochádzajú z dvoch znepriatelených rodov (Kapuletovcov a Montekovcov), rody sa zmieria nad zbytočnými  obeťami svojich detí
 

HAMLET

žáner: tragédia
o tragédia, námet je historický (Dánsko, 12. storočie), myslenie hrdinov je myslením autorových súčasníkov
o tragický záver ( hlavný hrdina, resp. postavy zomierajú)
o silný hlavný hrdina („bojuje“ so svojim okolím)
o → Hamlet: dánsky princ, chce pomstiť smrť svojho otca, rozporuplná postava (pomstiť smrť, cit pre lásku), odvážny (rozhodol sa zabiť kráľa),kladná aj záporná postava- zabíja v mene spravodlivosti,
o skutočný renesančný hrdina, vyniká vzdelanosťou, premýšlavosťou, neprijíma pasívne svoj údel ako daný Bohom, ale usiluje sa zmeniť svet okolo seba, vnútorne nejednoznačná postava, kladný aj záporný hrdina, akoby rozpor v ňom samom, na jednej strane túžba po naplnení vznešených ideálov, po čistých ľudských vzťahoch, po spravodlivosti, mravnosti, povinnosť potrestať zlo, pomstu vykoná po dlhom váhaní, pretože aj on sa obáva či je tým pravým človekom, ktorý môže vykonať pomstu a vraždiť, slávny monológ odráža jeho váhanie, či ostať žiť a znášať útrapy alebo umrieť a zbaviť sa strastí života, to, že ostane - dôvodom je hrôza z toho, čo ho čaká po smrti
o najstarší a základný dramatický žáner vzdelaný
o záväzná kompozícia:
1) EXPOZÍCIA – zoznámenie s postavami
  -Hamlet sa vracia zo štúdií a dozvedá sa o smrti svojho otca
2) KOLÍZIA
  -Hamlet sa od ducha dozvedá, že vrah jeho otca je jeho brat
3) KRÍZA
  -divadelné predstavenie: zinscenovanie kráľovej smrti
4) PERIPETIA
  -Hamlet obetuje svoju lásku k Ofélii, omylom zabil Polónia, získa dôkazy o vražde svojho otca
5) KATASTROFA
  -súboj Hamleta a Laertesa, zomierajú všetky hlavné postavy (Laertes, Hamlet, Claudius, 
Gertrúda)
DEJ:
o  Dej sa odohráva v Dánsku na zámku Elsinor, kde po smrti kráľa Hamleta vládne jeho brat Claudius. Princ Hamlet, syn starého kráľa, sa vracia zo štúdia vo Wittenbergu a zistí, že kráľom sa stal jeho strýko Claudius,ktorý zabil jeho otca, a vzal si jeho matku za ženu. Hamlet je nešťastný. Jeho priateľ Horatio a stráže na zámku ho upozornia, že na hradbách sa v noci zjavuje duch mŕtveho kráľa. Ten Hamletovi prezradí, že ho zavraždil Claudius, a žiada Hamleta, aby vraždu pomstil.

o  Hamlet uvažuje, či je svedectvo ducha vierohodné. Keď sa na dvore objaví skupina hercov, rozhodne sa, že Claudiovi nastraží pascu. Herci podľa jeho pokynov zahrajú príbeh o zavraždení kráľa a zvedení kráľovnej. Claudius v príbehu uvidí svoj vlastný čin vraždy a preruší predstavenie. V záujme bezpečnosti krajiny pošle Hamleta do Anglicka, kde ho majú tajne zabiť. Úklad sa však nepodarí a Hamlet sa vráti späť.

o  Hamlet mal milú Oféliu, dcéru kráľovského radcu Polonia. Po predstavení hercov Hamlet omylom Polonia zabije, keď on chcel tajne vypočuť jeho rozhovor s kráľovnou. Ofélia sa pomätie a utopí. Pochovávajú ju práve v deň, keď sa Hamlet vracia do Dánska. Hamlet na cintoríne stretne hrobárov, ktorí pre ňu kopú hrob, a potom podľa smútočného sprievodu zistí, že pochovávajú Oféliu.

o  Kráľ Claudius chce princa Hamleta opäť dať zabiť. Využije pritom Laerta, brata Ofélie. Claudius ho primäl, aby vyzval Hamleta na súboj, pričom Laertes má otrávený meč. Pre smädného je navyše pripravené otrávené víno.
o  Laertes Hamleta bodne, ale potom si nechtiac vymenia zbrane a Hamlet zasiahne Laerta. Kráľovná Gertrúda nevedomky vypije otrávené víno. Hamlet tesne pred smrťou zabije ešte Claudia. Laertes predtým, než umrie, povie Hamletovi, ako ho Claudius chcel otráviť.
o  Hamletov priateľ Horácio sa tiež chcel zabiť, ale umierajúci Hamlet ho presviedča, aby žil a mohol rozpovedať jeho príbeh.)
o Podstatou nie je akt pomsty ale skôr premýšlanie o zmysle života, o hodnote ľudského činu
 
OTÁZKY
1. Čo je výsledkom úvahy Byť, či nebyť? Pomstiť sa za smrť otca, alebo nie?
-pomsta, obeta lásky
2.  Vysvetli pojmy
replika – prehovor jednej osoby v texte
monológ – rozhovor jednej osoby
dialóg – rozhovor dvoch a viacerých osôb
scénické poznámky – poznámky na okraj, čo majú herci robiť
3. V čom je rozdiel medzi stredovekým a renesančným obrazom človeka?
renesančný – už nie je v popredí Boh, ale človek, láska k životu, láska k žene
  žiadna askéza, ľuďmi hýbu ľ. Vášne, zmyslové pôžitky
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Literatúra kresťanského stredoveku Maturita 569 slov 0

Diskusia: Porovnanie stredoveku a humanisticko-renesančného človeka

Pridať nový komentár
0.086