Symbolizmus znaky

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča agile (23)
Typ práce: Maturita
Dátum: 12.11.2017
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 552 slov
Počet zobrazení: 65
Tlačení: 3
Uložení: 2

Symbolizmus 

SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA (1905-1918)

Začiatkom 20. stor. prenikli aj do slovenskej literatúry nové umelecké a myšlienkové prúdy. V tvorbe už neprevláda národná tematiky, ale subjektívne motívy, vlastné túžby a smútky. Toto obdobie modernizovania poézie neskôr nazvala literárna kritika Slovenskou literárnou modernou. Z moderných umelecký smerov sa v slovnej poézii uplatnili najmä symbolizmus a impresionizmus.

SYMBOLIZMUS

  • vznikol vo Francúzsku
  • neopisuje ani vonkajšiu skutočnosť ani vnútorný svet básnikov priamo, ale používa rozličné obrazy, symboly
  • symbol nemá nikdy iba 1 význam, slovo označujúce konkrétny predmet nadobúda zároveň aj abstraktný charakter
  • môže znamenať smútok, samotu, slobodu, život, smrť, krásu a pod.
  • u básnikov prevládali väčšinou nálady smútku, depresie, sklamania zo spoločnosti, života, odpor voči vonkajšiemu svetu

Vedúcou osobnosťou Slovenskej moderny bol básnik Ivan Krasko.  Na predstaviteľov moderny vplýva najmä tvorby francúzskych symbolistov, tvorba maďarského básnika a inšpirovali sa i tvorbou slovenských romantických básnikov.

Symbolisti kládli veľký dôraz na hudobnosť, eufonickosť verša. Ivan Krasko v niektorých svojich básňach už uplatnili i voľný verš.

IVAN KRASKO

  • bol hlavným predstaviteľom Slovenskej literárnej moderny
  • stal sa zakladateľom modernej slovenskej lyriky
  • vlastným menom Ing. Ján Botto
  • narodil sa v roku 1876 v Lukovištiach
  • navštevoval maďarské gymnázium v Rimavskej Sobote a neskôr rumunské gymnázium v Brašove, kde aj maturoval
  • študoval v Prahe na chemickej fakulte
  • po skončení štúdia ostal istý čas v Čechách, pracoval ako chemický inžinier v cukrovare
  • počas vojny bol na ruskom aj talianskom fronte
  • po vzniku ČSR pracoval v štátnych službách
  • žil dlhší čas v Piešťanoch
  • zomrel v BA v roku 1958

Tvorba Ivana Kraska nie je rozsiahla – vydal dve básnické zbierky – jeho básne sú kľúčovými dielami slovenskej poézie 20. stor.

Prvé básne napísal ešte ako gymnazista a pod pseudonymom Janko Cigáň ich uverejňoval v Slovenských pohľadoch.

Ivan Krasko sa odhodlal knižne publikovať svoje básne až po niekoľkých rokoch literárnej činnosti. Jeho prvá zbierka Nox et solitudo (Noc a samota). Pre básne tejto zbierky sú charakteristické najmä pocity smútku, samoty, opustenosti, beznádeje. Básnik teda uteká do samoty, je zúfalý, sklamaný. V symbolicky ladených básňach sa stretávame s takými obrazmi prírody, ktoré vyjadrujú stav jeho duše – čierna noc, šedá hmla, havran, topole bez lístia a pod. Ku Kraskovým najčastejším témam patria ľúbostný cit (Aminke, Plachý akord, Už je pozde), spomienky na domov a matku (Vesper dominicae – Nedeľný večer), príroda (Topole, Zmráka sa) a úvahy nad vlastným ľudským osudom. Svoj život prirovnáva k sivej mútnej kaluži a k pustej čiernej noci. Básne I. Krasku sú hlboko prežité a precítené. Sú to verše poznačené životom. Písal vždy iba o tom, čo on osobne zažil, každá jeho báseň je úprimnou spoveďou.

Svoju druhú a zároveň poslednú básnickú zbierku vydal pod názvom Verše. (po vojne prestal tvoriť). Zbierku venoval svojej snúbenici. V týchto básňach je menej smútku a pesimizmu, básnik sa už vyrovnal s dávnymi bolesťami a sklamaniami (Askéti, Eremita). Uvedomuje si, že nemožno podliehať náladám a opustenosti, ale že je potrebné bojovať a najmä žiť (Život).

Do zbierky Verše zaradil Krasko aj niekoľko básni so sociálnym motívom – sú to básne Otrok, Otcova roľa a  Baníci. Aj tieto básne sú symbolicky ladené, otrok symbolizuje utrpenie národa, otcova roľa je symbolom domoviny, baníci predstavujú celý národ. V básni otcova roľa sa básnik štylizuje do podoby tuláka, ktorý sa vracia z cudziny na rodnú pôdu a pritom cíti výčitky svedomia za to, že opustil starootcovskú roľu, čiže domovinu.

Básne I. Krasku sú veľmi starostlivo prepracované z obsahového i zvukového hľadiska. Jeho verše sú neobyčajné lubozvučné a farbisté. Hudobnosť, eufonickosť svojich veršov dosahuje najmä opakovaním rovnako znejúcich samohlások a spoluhlások. Pre Kraskove básne sú okrem symbolov, metafor, bohatých rýmov a hudobnosti verša charakteristické i bohaté zmyslové vnemy a dojmy (farebnosť, zvuky, pocity tepla, chladu).

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018