Lyrická poézia 20. storočia (Rúfus, Válek)

Lyrická poézia 20. storočia

Prvé povojnové roky boli obdobím prudkého rozvoja v oblasti vedy a kultúry, kedy sa republika otvorila svetu a nadviazala opäť na svoje predvojnové kontakty. Obdobie po 2. svet. vojne je v znamení nástupu komunistickej ideológie k moci. Európa sa rozdelila tzv. železnou oponou na východnú a západnú, totalitnú a demokratickú. ČS je izolované od ostatných krajín na západ od našich hraníc je pod absolútnym vplyvom ZSSR, je súčasťou sovietskeho bloku. Obyvatelia boli nútení o5 odchádzať do emigrácie. Určité uvoľnenie politickej situácie a pokusy o reformu socializmu v 60-tych rokoch vystriedala v 70-tych rokoch normalizácia. Koniec 80-tych rokov prináša v celom východnom bloku reformy, ktoré ústia do pádu komunistického režimu.

V 50-tych a 60-tych rokoch prichádzajú do literatúry Milan Rúfus a Miroslav Válek. Ich vstup znamenal rozhodujúci podnet pre vývin slovenskej poézie, lebo obaja odmietali stvárňovať kolektivistickú problematiku, oslavovať víťazstvo socialistickej cesty, do centra záujmu postavili človeka a jeho zložitý a intímnymi problémami poznačený osud.

Milan Rúfus

• pochádzal z remeselníckej rodiny
• láska bola pre Rúfusa od počiatku vecou najposvätnejšou, osudovou, lebo v ňom prebudila básnika
• chcel milovať len opravdivo a zodpovedne, skúsenosť ho však presviedčala o nestálosti citov a o nemohúcnosti ženy vyhovieť jeho absolútnym nárokom
• prchavosť citov ovplyvnila jeho prístup k ľúbostnej tematike, jeho básne často hovoria o tom, že pretvára vo vedomí muža po odchode ženy
• obdivuje jednoduchého človeka a je ochotný si kľaknúť pred jeho veľkosťou a vznešenosťou
• o svojom lyrickom hrdinovi hovorí so skromnosťou, polarizuje skutočnosť na princíp dobra a zla, odporúča nahradiť utrpenie človeka láskou
• napísal: Až dozrieme, Chlapec maľuje dúhu, Zvony, Modlitbičky, Kniha rozprávok, Sobotné večery, Stôl chudobných atď.
• Až dozrieme: spracovával básne s tematikou domova, detstva, vojny, básne o poslaní poézie – tieto tradičné témy spracoval jednoduchým, nepatetickým spôsobom
• zbierka tiež obsahovala básne, v ktorých vyslovil svoje osobné žiale i bolesti celého ľudstva,
• predstavil sa aj ako básnik, ktorý cíti zodpovednosť za osud sveta a má súcit s každým, kto trpí
• v zbierkach Chlapec a Chlapec maľuje dúhu zobrazuje úprimné a bolestivé výpovede mladého človeka o sebe a o svete, ktorý ho obklopuje
• v zbierke Zvony sú básne, ktoré charakterizuje skepsa, beznádej a úzkosť
• sú to krátke a strohé básne – autor sa zámerne snažil skracovať svoje básne, vyjadriť maximum emócií minimom slov

Zvony:

• predstavuje prostého človeka zápasiaceho a hľadajúceho dôstojnú alternatívu svojho jestvovania, z básne a veršov vidno, že je skôr básnikom ľudskej bolesti než optimizmu, ale napriek tomu neustále hľadá pozitívne východiská pre komplikovanú ľudskú existenciu, básnik vníma detstvo ako určujúci faktor v ľudskom živote ako v básni Zvony detstva – dieťa je čistým neskazeným človekom, ktoré má srdce i zvuk ako zvon a tým je jedinečným objektom nášho potešenia, každý túži spoznať to správne riešenie a deti najviac, lebo sú zvedavé, detstvo je charakteristické čistotou, nevinnosťou, spoznávaním ale aj bezproblémovosťou a bezstarostnosťou

Miroslav Válek

• narodil sa v Trnave, pracoval ako redaktor
• bol predsedom zväzu slovenských spisovateľov
• napísal: Dotyky, Jablko, Nepokoj, Milovanie v husej koži, Slovo, Z vody, Príťažlivosť, Zakázaná láska…
• poézia je hravá a ľubozvučná a preto boli niektoré básne zhudobnené, napr. Jesenná Láska – Žbirka
• jeho básne sa vyznačujú originálnymi metaforami a personifikáciami, slovnými a zvukovými hrami, asociatívnym radením obrazov, prevláda v nich voľný verš
• v zbierke Kniha sa sústredil na vnútorný svet a pocity človeka, na jeho problémy a citové drámy, sklamania a smútok
• v knihe Milovanie husej koži vyjadril tragické životné pocity, zúfalstvo a pocit zániku a zdesenia nad bytím

Dotyky:

• touto zbierkou debutoval
• odmietol čierno-biele videnie reality, do centra svojho záujmu postavil človeka a jeho intímnymi citmi a problémami,
• lyrický hrdina prežíva sklamanie a smútok,
• zápasí s nehostinnosťou sveta, autorom opisovaný vzťah muža a ženy je plný napätia, z ktorého pramení ochladnutie, odcudzenie, hroziaci rozchod

V básni Jablko je stvárnená symbolika jablka hriechu.